Štefan Kišš — faktická poznámka, 6. schôdza

Ďakujem pekne. Ja by som zareagoval na tie, na tie metafory, Ondrej, že pamätám si, keď teda premiér vystúpil s tým, s tou metaforou, že na bielom koni do pekla, a ja som nad tým rozmýšľal, že ja ja nerozumiem, vlastne akože čo, čo to znamená, keď sa o tom, keď mi to vie niekto vysvetliť, že vlastne ako to je myslené, tak budem rád. A potom ešte prišiel s druhou, že koľko slonov sa vojde do fiatky, a tak tam mi už akože ustrelilo dekel, lebo síce však asi to malo byť akože vtipné, mne to tak neprišlo, ale však to už je vec vkusu. Ale keď si, teda mala, mala to byť metofora na rozpočet a ja akokoľvek sa na to pozerám, tak mne to vychádza, že ani jeden slon sa nevojde do tej fiatky. No a, a, a vláda sa tuná pokúša tie, tie slony nacpať, akurát že ten Fiat sa asi nedá nejako natiahnuť, a mne sa skôr zdá, že, že sa mu skôr celá karoséria, keď teda tam bude ďalej tlačiť všetky svoje 13. dôchodky a pomoci hypotékam a každému a dotáciami na výjazdové vlády a neviem, neviem čo všetko, sme, teda sem... si môžme prečítať v lex konsolidácia, ešte, ešte nás čaká na ďalších schôdzach. No a potom prišiel minister financií ten si jednak iba osvojil metaforu o gréckej ceste, pretože tá už tuná kolovala v mediálnom priestore dlhšie, a potom priniesol jednu svoju o Titanicu, že teda verejné financie sú ako Titanic, a teda implikoval tým, že sa rútime do katastrofy, no tak každopádne ja vyzývam teda ministra financií, premiéra a celú, celú túto vládnu garnitúru, aby stočila kormidlom, pretože ja sa nemienil viesť s nimi ani na koni, ani v tom trabante a ani na Titanicu. Ďakujem.