Irena Bihariová — faktická poznámka, 6. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Veľakrát sa tu teda spomenula tá výhrada k adresnosti, k neadresnosti. Dovoľte mi, aby som možno túto vec načrtla aj trochu z iných perspektív, ktorá tu doteraz nezaznela. Je totiž zaujímavé, že ako teda predkladajúci vedeli byť veľmi adresní, pokiaľ šlo o reštriktívne opatrenia voči Rómom a Rómkam a pod pláštikom boja proti parazitizmu okresávali dávky štátnej pomoci. Príklad nevídanej adresnosti, ktorú by ani Kužma s Kaníkom si nedovolili, predviedli vtedy, keď na poberateľov dávky v hmotnej núdzi predviedli povinnosť si ju odpracovať. Boli až tak adresní, že podľa terénnych prieskumov, ktoré máme k dispozícii, táto povinnosť zhodou náhodou zaťažovala akurát, akurát Rómov. Ono totiž to tá povinnosť nezaťažovala všetkých plošne, teda všetkých tých, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi, ale podľa toho, koho úrady práce označili zrejme na princípe pozriem a vidím za, za vhodného adepta na to, aby si šiel právo na život, lebo tá dávka je ekvivalentom práva na život, aby si ju išiel odpracovať. Čiže títo štátni otroci neboli pri výkone dávky v hmotnej núdze ani chránení Zákonníkom práce, a tá najväčšia skrivodlivosť, že si odpracovávali 60-eurovú dávku, prosím pekne, 2 eurá za deň, prácami, ktorými vlastne vyjadrovali, že právo na život nepatrí všetkým, treba si ju odpracovať. Lenže právo na život patrí aj recidivistom, aj tí majú právo, aby dostali v kriminále hodnotu ekvivalentnú teda 2 eurám, alebo už koľko, pretože právo na život neznamená len, že vás štát nezabije, ale vám pomôže prežiť. A tá najsociálnejšia vláda zo všetkých zrovna v čase hojnosti zaviazala tých najchudobnejších, záhadne zvládla tú adresnosť veľmi výborne a zaviazala ich k tomu, že nie, ich právo na život nie je také hodnotné a musia si tú dávku v hmotnej núdzi odpracovať. A toto platí dodnes. Naj... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)