Michal Šimečka — iné vystúpenie, 4. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi krátko zhrnúť túto rozpravu aj zrekapitulovať tie dôvody, pre ktoré žiadame vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra, a povedať, že tie dôvody neboli vyvrátené nikým z rečníkov koalície. A teda mrzí ma, že ani v závere tu pán minister nie je, ale asi si na to budeme musieť zvyknúť. Počuli sme toho veľa v rozprave, najmä teda zo strany koalície sme počuli veľa toho istého, dlhé reči, opakovanie toho, čo sa dialo alebo čo si oni myslia, že sa dialo posledné tri roky alebo dlhšie, a podľa mňa je dobré v tomto momente sa trochu oprostiť od, od tej histórie nedávnej, oprostiť sa od tých aktérov a od tých vzájomných vzťahov a od tej politiky a od tých póz, ktoré tu zaznievali, a povedať si, že čo sa vlastne udialo po nástupe ministra vnútra a prečo tu vlastne dnes stojíme a prečo sme tú schôdzu zvolali. Keď sa, keď sa to ohlodá na kosť, ten argument, a keď si pozrieme, že čo pán minister vnútra urobil v prvých dňoch, a teraz je jedno, že je to táto vláda, alebo jedno je, že to v tomto mo... v časovom momente alebo že to je na Slovensku, povedzme si, čo sa stalo. Mini... nastúpil nový minister vnútra a v prvých dňoch vo funkcii, v prvých krokoch, ktoré urobil, v podstate vyštval z Policajného zboru vyšetrovateľov, ktorí vyšetrovali korupčné kauzy jeho politických spojencov, jeho politických partnerov. Toto by v normálnej demokracii nikdy nemohlo prejsť. A keď sa súdy mu postavili proti, tak sa začal vyhrážať trestným stíhaním a disciplinárnym stíhaním súdu. Keby ste nič viac o tom nevedeli, tak toto by malo stačiť. Ale, samozrejme, v tejto schôdzi sme sa toho dozvedeli oveľa viac, ale bol by som rád, aby sme toto vždy pamätali, že akýkoľvek minister z akejkoľvek strany nemôže v prvých dňoch svojej funkcie jednoducho a ešte k tomu aj nezákonne odvolať ľudí, ktorí vyšetrujú jeho politických spojencov. Nikde v európskej demokracii by toto nemohlo prejsť. Povedzme si, o čom teda táto schôdza mala byť a o čom nemala byť. Nemala byť o esemeskách, nemala byť o zápisoch alebo o odpočutých nahrávkach, nemala byť ani o čurillovcoch, nemala byť o tom, čo polícia robila alebo nerobila posledné tri roky, nemala byť o pomste, mala byť o tom, čo minister vnútra robil posledné tri týždne. A my máme tú výhodu v niečom, ako Progresívne Slovensko a ja, že sme tu neboli v tomto parlamente tri roky a my sa na to, čo minister vnútra robí, pozeráme očami tých, ktorí, ktorí sú dnes v opozícii voči nemu, a hodnotíme jeho prvé kroky vo funkcii, a preto sme podali ten návrh na vyslovenie nedôvery. Lebo to malo byť o tom, že obišiel zákon, že nepožiadal o súhlas Úrad na ochranu oznamovateľov, hoci mal, že hulvátskym spôsobom vyhodil policajného prezidenta a že následne, keď mu súdy nevyhoveli, tak sa vyhrážal. A ešte to potom ešte aj zdupľoval, to už počas tejto schôdze, keď podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ale zrejme teda aj proti úradníkom Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, namiesto toho, aby konal v zmysle zákona od začiatku a sa na nich obrátil s tým, že či môže týchto policajtov postaviť mimo službu, alebo nemôže. Ale viete, keď sa tu hovorilo toľko, a špeciálne z radov, z radov koalície a pán Gašpar bol v tom, bol v tom rekordér, čítal všetky tie prepisy a hovoril o tých čurillovcoch, čo všetko, do čoho všetkého sa zaplietli, ako všetko, ako, ako plánovali hon na vtedajšiu opozíciu, ako exekvovali, tak potom sa ale malo hovoriť aj o tej minulosti, s ktorou sú spätí smeráci. A mohli sme tu aj my čítať tých 40 rozsudkov proti predstaviteľom vtedajšieho režimu, tých ľudí z finančnej správy, policajtov, oligarchov. Ale my sme to nechceli robiť, lebo sme chceli, aby to bolo o tomto ministrovi vnútra a o jeho krokoch. Ale viete, ja tým, že nie som ani bývalý poslanec, nebol som tu, nie som ani odborník na trestné právo, mnoho z tých príbehov, ktoré tu koalícia, pán Gašpar alebo aj pán Fico a pán Šutaj Eštok rozprávali, ja som tie príbehy nepoznal, asi nečítam tie správne médiá. Ale ja keďže nie som odborník na trestné právo, tak sa pozriem, že ako rozhodovali súdy. A podľa toho sa budem riadiť a podľa toho budem aj hodnotiť minulosť, ako rozhodovali nezávislé súdy. No a faktom je, že neexistuje rozhodnutie nezávislého súdu, ktoré by potvrdzovalo to, čo vraví SMER, HLAS a SNS. Neexistuje rozhodnutie nezávislého súdu, ktoré by potvrdzovalo všetky tie reči o nejakom sprisahaní a hone na politikov SMER-u. Ak mi jedno ukážete, tak budem ticho. Ale neexistuje žiadne. Existujú rôzne, rôznym spôsobom získané prepisy, existujú vaše domnienky a áno, existujú rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré tu boli spomínané, o tom, že niekto bol neprávom vzatý do kolúznej väzby, možno tam bol, boli porušené jeho ľudské práva, veď to je v poriadku. To iba dokazuje, že na Slovensku máme právny štát, že existujú rozhodnutia súdu, Ústavného súdu, ale aj iných sudcov, ktorí rozhodli v prospech tých obvinených. No to iba dokazuje, že sa môžme spoľahnúť na náš systém súdnictva a na náš právny štát. Veď boli situácie aj v tej, aj v tej kauze Rozuzlenie, páni kolegovia, kde predsa tých obvinených nevzal súd do väzby, tak ako to žiadal polícia a generálna prokuratú... teda špeciálna prokuratúra. No to len dokazuje, že sa máme na čo spoľahnúť. No ale žiadny z tých nezávislých súdov v našom právnom štáte nepovedal, že čurillovci konali na nejakú politickú objednávku, že tam bolo nejaké sprisahanie voči SMER-u. Naopak, jediný súd, už to tu bolo povedané, ktorý o čurillovcoch rozhodoval, ich nielenže uznal, že neboli väznení zákonne, ale, ale aj povedal, že ich stíhanie je neodôvodnené, čo, mimochodom, minister teda opomenul v tom svojom, v tom svojom personálnom rozkaze. Čiže keď sa pôjdeme baviť o minulosti, opierajme sa o to, čo rozhodli súdy, lebo tie, keď im dôverujeme, a vy im dôverujete, lebo sa na ne odvolávate, tak podľa nich by sme si mali dať skladať ten príbeh toho, čo sa stalo. Alebo ak chceme, lebo tiež to tu zaznelo, podľa nezávislého hodnotenia Európskej komisie viacerí kolegovia z koalície nás a mňa osobne obviňovali, že kde ste boli posledné tri roky, však ste boli v Bruseli, mali ste sa sťažovať na to, že sú porušované ľudské práva na Slovensku, že ste mali ísť na Európsku komisiu. No áno, Európska komisia každý rok vydáva správu, kde hodnotí právny štát v 27 krajinách Európskej únie. Robí to bez akéhokoľvek politického vplyvu. A, mimochodom, ja som bol ten v Európskom parlamente, kto presadil, aby sa tieto správy robili každoročne, aby sa robil tento monitoring. A nič z toho, čo tu zaznelo zo strany SMER alebo HLAS, alebo ministra vnútra, alebo premiéra Fica, nič z toho sa v tých analýzach a v tom hodnotení Európskej komisie nenachádza. Tak buď je Európska komisia tiež zaujatá a tiež ide na ruku Lipšicovi alebo čurillovcom, alebo Hamranovi, alebo jednoducho sa ten príbeh tak nestal, ako ho vy popisujete. Ani súdy to nehovoria a ani nezávislá inštitúcia, ktorá podľa rovnakých kritérií hodnotí 27 štátov a právny štát dvadsiatich siedmich štátov, nič také neskonštatovala. Nehovorila o tom, že sa tu masívne porušujú ľudské práva. Nehovorila o tom, že to tu je jak v 50. rokoch, jak ste vraveli vy. Ja som tu počul aj obvinenie, že pani poslankyňa Kolíková, keď bola ministerka spravodlivosti, že údajne môže za nejakú, za nejakú smrť niekoho. No keby to tak bolo, tak snáď sa to niekde objaví, snáď o tom nejaký súd rozhodne, snáď by sa to objavilo v správach Európskej komisie, keby to bolo, keby to bolo tak, ako vravíte. Čiže keď premiér tuto, ja som tu sedel a premiér tu mal také reči o tom, že pozor na slovo pomsta, a rozprával tu príbeh advokáta, ktorý, úprimne, ja som nepoznal, asi, vravím, nečítam tie správne médiá. A keď hovoril, že dávajte si pozor na slovo pomsta, tak ja by som sa ho spýtal, že čo to znamená, pán premiér, že keď minister vnútra prvé dni vo svojom úrade vyhodí vyšetrovateľov, ktorí si iba robili svoju prácu, tak to nie je pomsta, že čo by ste považovali za pomstu, keby im rovno teda podpálili tie autá. Alebo keby ste teraz opozíciu odvolali, mňa chce odvolať z pozície podpredsedu Národnej rady, kolegov z predsedov výborov, že teda to by bola tá pomsta? Že majú byť teraz vďační koalícia vláde, že sa nemstia agresívnejšie a surovejšie? Lebo to, čo pán minister vnútra spravil, bola pomsta, bola odveta a už iba to, že sa snažil obísť ten zákon na ochranu oznamovateľov, je toho najlepším dôkazom. Veď ako tu hovorili kolegovia z opozície, a hovorila to, myslím, pani poslankyňa Števulová, veď ten zákon a ochrana oznamovateľov je práve preto, aby sa nadriadení nemohli mstiť, aby nemohli svoje rozhodnutia robiť s motiváciou odvety, čo je presne to, čo urobil minister Šutaj Eštok na objednávku strany SMER a strany Roberta Fica. A je asi každému jasné, že dnes tento návrh neprejde, že väčšina ministra podrží, ale budeme v tom pokračovať a vidíme v tom zmysel. Myslím, že je povinnosť nás ako opozície, keď vidíme porušovanie zákona, obchádzanie zákona, vyhrážanie sa sudcom, šikanovanie policajtov, tak jednoducho je našou povinnosťou takýto návrh podať, aj keď možno neuspeje. A budeme to robiť aj naďalej, ak sa minister Šutaj Eštok rozhodne skutočne ísť touto cestou, a vyzerá aj z jeho vystúpení je to jasné, že sa rozhodol ísť touto cestou, ísť cestou odvety a cestou pomsty, a my to budeme robiť znovu. A pokiaľ, ale to už je iba naozaj taká poznámka pod čiarou k pánovi poslancovi Galkovi, ktorý, ktorý vo svojej, vo svojom vystúpení spomenul aj mňa, tak viete, pán poslanec, my sme ako Progresívne Slovensko mohli toto celé urobiť sami, mali sme... máme 32 poslancov, mohli sme zvolať mimoriadnu schôdzu bez zvyšku opozície, mohli sme to urobiť s ďalšími našimi dvoma opozičnými partnermi, lebo tak snáď všetci vedia, nemusím to zopakovať, že my a hnutie OĽANO alebo SLOVENSKO naozaj máme odlišný politický štýl. Chceli sme to urobiť preto, aby opozícia konala jednotne, aby aj všetci opoziční predstavitelia, ktorí chcú vystúpiť, dostali čo najskôr v rozprave priestor vystúpiť, tak som konal aj ja. Ale vidím, že o jednotu opozície tu nie je až taký veľký záujem, čo je v poriadku, beriem to na vedomie a zariadime sa podľa toho. Ale už bez ohľadu na to, či spoločne alebo či samostatne, budeme pokračovať v kontrole tejto vlády. A špeciálne v otázkach, ktoré sa týkajú právneho štátu a spravodlivosti, lebo hoci teraz minister Šutaj Eštok zrejme zostane vo svojej funkcii, tie prvé tri týždne naznačujú, že jeho konanie, jeho pôsobenie bude čoraz väčším ohrozením právneho štátu. Keď teda toto pán premiér Fico nepovažuje za pomstu, tak, bohužiaľ, obávam sa, že môžme, že sa môžme tešiť na niečo, na niečo oveľa, oveľa zlovestnejšie, oveľa horšie, a my tu vždy budeme, aby sme to pripomínali. Takže vás, dámy a páni, v tomto závere poprosím zahlasovať za návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády a poprosím vás aj, ak by neprešiel, byť naďalej pozorní a v strehu a v prípade, ak to bude potrebné, obávam sa, že to bude potrebné, aby sme sa tu zase takto zišli znovu a poukázali na to, čo sa deje, aby aj všetci, aj verejnosť vedeli, že toto sa v demokracii nemôže prepiecť. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)