Michal Šimečka — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Nebudem hovoriť dlho. Chcem, preto chcem ešte nechať priestor Štefanovi Kiššovi, Mišovi Sabovi a Zore Jaurovej. Ja len si veľmi krátko dovolím zhodnotiť túto rozpravu, ktorá sa chýli ku koncu. V ničom tu máme dve diskusie o návrhu štátneho rozpočtu. Jedna diskusia sa pohybuje v realite, číslach, o faktoch diskutujú odborníci, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, diskutujú sociálni partneri, moji kolegovia z opozície. A vlastne všetci vedia, a myslím si, že aj kolegovia z koalície vedia, aká tá realita je. Že ten dlh je rekordný, že to bude najrýchlejšie zadlžovanie Slovenska od roku 2012, že tá konsolidácia reálne je podvod, lebo ten deficit je rovnaký ako keď nastupovali. Že na to proste nemáme, že 2,4 miliardy eur budeme dávať iba na splácanie toho dlhu pri tých vysokých úrokoch budúci rok, že toto je neudržateľné, že nie je žiadne šetrenie, že nie sú žiadne prorastové opatrenia a my tu tak medzitým o tom diskutujeme, diskutujú rôzni ekonómovia z rôznych organizácií a táto debata akoby prebieha, ale je vlastne úplne zbytočná, pretože tu je ešte druhý svet. Svet demagógie, v ktorom existuje iba propaganda vládnej koalície, ministra financií, premiéra a ďalších členov vládnej koalície. A tie sú akoby nepreniknuteľné, tie dva svety. Ja som aj v tejto rozprave, ale počas toho minulého týždňa, keď sa o rozpočte diskutuje veľa, videl, ako tie dva svety sú od seba vzdialené. A veľmi dobre to ilustruje, keďže je tu pán minister pôdohospodárstva Takáč. Tak aj ja som s ním bol v televíznej diskusii a on to potom zopakoval v rádiu. Že oni ten rozpočet koncipovali na základe toho, že išiel a s desiatimi ľuďmi náhodnými sa po meste porozprával a vlastne mu vyšlo, že ľuďom nezáleží na tom, aké tam budú čísla, lebo z čísel sa ľudia nenajedia. A toto je esencia toho sveta, v ktorom oni žijú. Ako o tom rozprávajú? Vy chcete, je toto rozpočet dobrých správ? V ich svete sa udrží sociálny štandard? V ich svete sa Slovensko rozvíja, investuje. Ale nemôžete im povedať, nemôže tam preniknúť ani lúč z tej reality, z toho druhého sveta, pretože by ste videli, že sociálny štandard sa rúca, pretože bežná rodina prišla o tisíce eur kvôli tým trom rokom konsolidácie. Prišlo by sa na to, že Slovensko investuje rádovo menej než iné krajiny. Rádovo pomalšie a drahšie stavia nemocnice. Stavia infraštruktúru dopravnú, prišlo by sa na to, že pokiaľ ide o bývanie, tak Slovensko je tiež úplne na chvoste. Ale tam to nesmie preniknúť, aby existoval tento mýtus o tom, že toto je rozpočet dobrých správ a že vlastne všetci si prilepšia a že sa tu stavia. A na to, na to, vážení, vážení kolegovia, je dôležitá iba jedna vec. Iba voliči, ktorí budú veriť tej demagógii prichádzajúcej z vládnej koalície. Voliči, ktorí podľa úvah vládnej koalície, keď dostanú zagarantovaný nejaký dôchodok, tak budú automaticky voliť SMER alebo HLAS. A keď im povedia páni z HLAS-u, tam sú, mamičkám, ktoré majú štyri deti, že nebudete musieť platiť tú daň, tak ony budú voliť HLAS. A keď poviete zamestnancom vo verejnej správe, alebo to reálne aj urobíte, v nejakom júli policajtom zdvihnete platy, tak oni teraz budú automaticky voliť Matúša Šutaja Eštoka. Na tomto je to celé postavené. A podľa mňa to je, a teraz chcem dať ja radu koaličným kolegom, to sa nakoniec ukáže byť ako mýtus. Pretože všetci občania, aj tí, ktorí možno budú benefitovať z tohto rozpočtu, všetci občania si uvedomujú aj tú druhú realitu, tú objektívnu realitu. Že sme neúmerne zadlžení, že za tie peniaze, ktoré odvádzajú na daniach a odvodoch, nemajú také kvalitné služby ako v zahraničí, že týmto spôsobom to pôjde do bankrotu. A keď sa tieto dva svety zrazia a vy tých voličov neudržíte vo svete svojej demagógie, tak to proste nebude fungovať. Ani to, čo si myslíte, že keď prinesiete rozpočet s obrovským deficitom, s obrovským dlhom a budete donekonečna opakovať, že udržiavate sociálny štandard, že toto bude pri tých voľbách fungovať, nebude to fungovať. Lebo kde ľudia… Tu a keď sa tieto dva svety zrazia a oni, tí voliči, ich neudržíte vo svete svojej demagógie, tak to proste nebude fungovať. Ani to, čo si myslíte, že keď prinesiete rozpočet s obrovským deficitom, s obrovským dlhom a budete donekonečna opakovať, že udržiavate sociálny štandard, že toto bude pri tých voľbách fungovať, nebude to fungovať. Lebo tí ľudia zároveň aj žijú svoj život, majú svoje uši, oči, chodia aj do zahraničia, chodia do našich polrozpadnutých nemocníc, kde im tam lietajú netopiere, vozia sa na našich vlakoch, z ktorých každý jeden mešká, chodia po našich cestách, stoja v tých zápchach a vidia tú realitu, ktorá je hmatateľná. A zároveň ani nie sú takí hlúpi, ako vy si myslíte a ako vy dúfate. Vedia si spočítať, že sa nedá donekonečna žiť na dlh. Vidia, že ich deti odchádzajú preč do zahraničia, vedia si spočítať, že za pár rokov už nebude ani na 10 dôchodcov. A myslím si, že robíte veľkú chybu, keď podceňujete intelekt slovenských občanov a dokonca aj vašich voličov. A možno by to fungovalo. Možno by to v nejakom svete, v nejakom čase a priestore fungovalo, ale viete, prečo to nebude fungovať teraz? Lebo zároveň všetci voliči vidia, že nedokážete šetriť, že máte dvojnásobný plat, že tam odmeny pre pána Tarabu a jeho ľudí sú neviem koľkonásobok normálneho zárobku v štátnej správe. Vidia, že máte prezamestnanosť na tých vysokých úradníckych a ministerských a štátnotajomníckych postoch. Toto nedokážete obkecať. A keď ľudia si dajú dokopy tie chátrajúce služby, tú vybíjanú krajinu, absolútny nedostatok akejkoľvek perspektívy zlepšenia a zároveň s tým, že vidia, že tí papaláši si to všetko nechávajú pre seba, tak preto to nebude fungovať. Ani keby ste im všetkým zvýšili platy o 10 %, o 15 %. Ani keby ste dali 14. dôchodok, nebude to fungovať, pretože ľudia vás prekuknú. A vy tak asi intuitívne čakáte, že ľuďom je to v zásade jedno, že kým sa majú dobre niektorí, niektorí, a je to menšina, dnes alebo budúci týždeň, tak ich vôbec nezaujíma, čo bude v budúcnosti, že oni nepotrebujú ambíciu, nepotrebujú lepšiu perspektívu pre svoje deti, pre svoje vnúčatá. A v tom sa tiež mýlite. Myslím si, že sa mýli aj premiér, keď hovorí, že pôjdeme do pekla, ale na bielom koni. Toto je ten rozpočet, ktorý smeruje do pekla. A na tom bielom koni sedia všetci tí papaláši, ktorí majú tie dvojnásobné platy a všetky tie vily, všetky tie kšefty, všetky tie zákazky, všetci tí, čo profitujú zo Slovensko.sk, závlahy pre šejkov a všetko, čo tam bude. A myslíte si, že toto ľudia chcú? Nechcú. Verte mi, slovenskí občania ani vaši voliči nechcú ísť do pekla. Na žiadnom koni. A preto ani tento rozpočet vás nezachráni a prehráte budúci rok. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne.