Michal Šimečka — vystúpenie v rozprave, 4. schôdza

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážený pán premiér, vážený pán minister vnútra, členovia, členky vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nebudem hovoriť tých 30 minút, lebo to podľa mňa ani netreba. V každej, v každej normálnej demokratickej spoločnosti by stačil jeden jediný argument. Minister vnútra, o ktorom nezávislý súd skonštatuje, že porušil zákon, a on sa následne tomu súdu vyhráža, nemá na svojom poste čo hľadať. Tak v Rusku, v Bielorusku by to pre ministra vnútra určite nebol problém. Ale v demokratickej spoločnosti, dámy a páni, je to na uterák. Tu by som mohol skončiť. Ale, bohužiaľ, bohužiaľ to nie je celý príbeh. Tých dôvodov, pre ktoré predkladáme tento návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra necelý mesiac po jeho vymenovaní, tých dôvodov je omnoho viac. Lebo za ten necelý mesiac sa pán minister stihol zdiskreditovať viac než iní ministri za niekoľko volebných cyklov. Dámy a páni, práca, ktorú vykonávame my ako poslanci, poslankyne, ministri, ministerky, je služba. Nie sme poslancami alebo ministrami preto, lebo sme na to predurčení, preto, lebo by sme mali nejaký Bohom daný nárok, ale preto, lebo nás občania poverili na istý čas zastupovať ich záujmy a spravovať veci verejné. A je našou povinnosťou vykonávať túto službu kvalitne, čestne a v súlade so zákonom. A špeciálne to platí, a špeciálne to platí pre exekutívne funkcie, pre ministrov a ministerky, čo majú byť tí najlepší z najlepších. No a keď zlyhajú, majú byť nahradení. Nie je to nič výnimočné, nie je to nič špeciálne, deje sa to aj v každej inej organizácii. A teraz si predstavte, že by do nejakej firmy alebo organizácie nastúpil nový šéf bezpečnosti a ešte iba v skúšobnej lehote by začal urážať všetkých kolegov, hneď by vyhodil tých najlepších z nich, zastrašoval by všetkých ostatných, ešte by nejakú firemnú esbéesku poštval proti rodinným príslušníkom tých zamestnancov. No veď asi sa zhodneme, že by v tej firme, a ešte navyše v skúšobnej lehote, dlho nevydržal a hneď by ho vyrazili. Tak prečo, dámy a páni, máme iné nároky na ľudí vo verejných funkciách? Lebo presne takto amatérsky a arogantne vedie svoj rezort minister vnútra pán Matúš Šutaj Eštok. A prečo je problém pre kolegov v SMER-e alebo v HLAS-e povedať, že je to jednoducho omyl? Veď posúďte. Máme dnes k dispozícii dva, dve rozhodnutia súdov, dvoch rôznych súdov, neodkladné opatrenia a možno prídu ďalšie, to nevieme, ale v tejto chvíli máme dve, podľa ktorých pán minister v rozpore so zákonom odstavil funkcionárov Policajného zboru pána Kišša a pána Mašina. Pán minister dobre vedel, že títo dvaja policajti majú status chránených oznamovateľov, čiže na to potrebuje súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Nepožiadal. Mohol si myslieť, že im ten status bol udelený neo... neoprávnene. Mohol požiadať prokurátora, mohol sa domáhať preskúmania tohto rozhodnutia, ale nie. Pán minister Šutaj Eštok neurobil nič z toho. On zrejme žije vo svete, kde preňho zákony a pravidlá neplatia, kde on sám je zákon. A tak je to možno v Rusku alebo v Bielorusku, ale, pán minister, na Slovensku, našťastie, ešte nie. Dámy a páni, ak máte pocit, že toto sú všetko iba nejaké nevinné pracovno-právne spory, tak sa spýtajte manželky bývalého pracovníka inšpekcie pána Koteka. Ona a jeho syn museli byť svedkom toho, ako im nové vedenie, nové vedenie policajnej inšpekcie s prítomným prokurátorom šikanuje jej muža priamo na verejnosti, na ceste pred jeho domom, iba kvôli nejakému služobnému autu. Aký to má zmysel? Aký to má zmysel táto akcia iný ako zastrašovanie a demonštrácia sily? A to už ani nebudem spomínať ten hulvátsky spôsob, akým minister vyhodil bývalého policajného prezidenta Hamrana bez osobného stretnutia, prevelil ho niekam na druhý koniec republiky. Pozrite sa, ministrovi nikto neupiera nárok na personálne výmeny. Je normálne, že sa chce obklopiť ľuďmi, ktorým dôveruje, aby mohol robiť veci, ktoré má vláda v programovom vyhlásení vlády. Ale aj toto je potrebné urobiť s nejakou elementárnou slušnosťou, profesionálne a najmä, a najmä v súlade so zákonom. A špeciálne teda od vlády, ktorá si do programového vyhlásenia napísala, že do Policajného zboru prinesie zákonnosť, pokoj a že ukončí vojnu v polícii. A prečo teda minister robí pravý opak a prečo to pán premiér podporuje, toleruje, prišiel ho sem podporiť? Veď my sme vyzývali ako opozícia, nielen ako Progresívne Slovensko, ako celá opozícia aj pána premiéra, aj samotného ministra, aby to trápenie ukončili, kým sa dá, ešte v tej skúšobnej lehote takpovediac. Ešte predtým, než vláda dostane dôveru... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)