Marek Krajčí — vystúpenie v rozprave, 3. schôdza

Tak ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, ja už nechcem byť teraz ani veľmi dlhý, možno skúsim zodpovedať na niektoré otázky, ktoré tu aj padli, a bolo by fajn akože sa k tomu vyjadriť. Jedna z vecí, ktorá tu bola adresovaná od pani poslankyne, že nemocnice dostali len nejaký papier a nebolo to rozhodnutie z ministerstva zdravotníctva. Však to sedí, to sme počuli. Ony potrebujú mať rozhodnutie, potrebujú mať úradný dokument tak, aby mohli byť zazmluvnení, avšak to rozhodnutie môže pani ministerka podľa nášho právneho výkladu vydať bez toho, aby sme museli absolvovať túto procedúru v parlamente, teda opravovať niečo v zákone. Takže to určite treba spraviť, plus keď sa aj táto procedúra podarí vám urobiť, tak pravdepodobne pani ministerka bude môcť vstúpiť do tej kategorizácie, ktorú robil ešte minister Lengvarský a ktorú vydal a zverejnil na webovom sídle ministerstva zdravotníctva k 31. 12. 2022, avšak upozorňujem, že tým pádom sa dostala do tej istej polohy, v ktorej bol on, že nemal k tomu metodický predpis, teda vyhlášku zverejnenú a tým pádom podľa mňa zbytočne si na seba ešte šije aj túto búdu. Ja by som odporúčal, aby len vydala tie rozhodnutia, ktoré neboli vydané, doručili sa nemocniciam a v podstate všetko môže fungovať od 1. 1. tak, ako by malo, bez toho, aby sme tento zákon museli teraz meniť. Či sú tam nejaké iné dôvody, prečo sa to mení, tak to, žiaľ, nevieme, to možno uvidíme. Vidíme, že sú tu, samozrejme, určité pohyby, odkedy pani ministerka sa stala ministerkou. Niektoré rozhodnutia predchádzajúcich ministrov sa menia a je možné, že za tým je aj vlastne tento tlak. Takže ja skôr vidím ako keby toto pravdepodobnejšie riešenie, prečo tu dnes sme. Čo sa týka tých čakacích lehôt, samozrejme naše hnutie bude, pokiaľ ten zákon prejde, určite za to, aby to netrvalo rok, ale teda minimálne pol roka, takže za toto kolegom zo SaS-ky určite zahlasujeme. Hoci náš názor je, samozrejme, že od 1. 1. by mali minimálne platiť všetky diagnózy, na ktoré čakacie listiny sú vedené od roku 2009. Ako som spomínal vo svojej rozprave, sú to diagnózy, ktoré sú závažné, na ktoré sa zomiera. Sú na ne vyhradené kapacity v našich kardioústavoch a problém je, že ich nedostávajú zaplatené, takže jednoznačne si myslím, že od 1. 1. by právo pacienta minimálne v týchto diagnózach malo byť dodržané, tak ako to definuje zákon a nezobrať pacientom teraz toto právo tým, že by ste hlasovali za tento návrh zákona. Tiež som si uvedomil, že jeden bod, ktorý sa tam vyníma, je to, je to práve ten 18. bod v § 40, si myslím, že je škoda vyňať von. On hovorí o tom, že poisťovne si majú zbierať údaje o tom, čo by ich stálo zoperovanie alebo realizovanie výkonov pre pacientov, ktorí sú na čakacích listinách, pretože keď si dobre pozriete, o čom ten návrh je, tak v princípe jediné, čo sa odkladá, sú práve, sa odkladá práve to právo pacientov domôcť sa potom vyšetrenia u nezmluvného lekára alebo v zahraničí, avšak všetky ostatné práva ostávajú od 1. 1. zachované. Takže ja nevidím dôvod, prečo by tam nemalo byť práve aj to právo, aby si poisťovne začali tvoriť rezervy už, hej? S tým by sa dalo potom, samozrejme, argumentovať aj pri tvorbe rozpočtu na ďalší rok, keď im toto právo zo zákonu opäť odnímete, tak budeme na tom podľa mňa veľmi podobne aj v budúcom roku a opäť sa budeme vyhovárať, že nemáme dáta. Takže ja aj tento 18. bod naozaj nerozumiem, prečo sa odtiaľ vyhadzuje von. Ale v princípe my si myslíme, že pacienti, keby ten zákon začal platiť, by tlačili na svojich poskytovateľov, aby ich zaradili do čakacích listín, ktoré podľa nás, nášho názoru, by každé jedno zdravotnícke zariadenie si malo viesť, pacienti by mali transparentne čakať na výkony a keď tento zákon dnes zrušíte, tak poskytovatelia nebudú mať povinnosť tieto čakacie listiny vlastne nieže vytvárať, oni ich vytvárať budú, ale viac-menej nebude dôvod zo strany pacientov tlačiť na to, aby, aby v nich boli, pretože, pretože nebudú im z toho plynúť žiadne ďalšie práva, ktoré by tento zákon umožňoval. Takže z nášho pohľadu je to škoda, že takýmto spôsobom pristupuje k tejto problematike, hoci mohli byť identifikované určité problémy v implementácii a určite na to nie je potrebný jeden rok, keď už by ste sa rozhodli to skrátiť, hoci my si myslíme, že veľa vecí v našom zdravotníctve funguje častokrát tak, že sa to musí urobiť a potom sa to aj stane. Pokiaľ sa veci nemusia urobiť, tak vznikajú potom situácie, že sa to odkladá, odkladá, odkladá a nikdy sa k tomu nedostaneme. Takže je to veľká škoda, že to právo, ktoré by pacienti mohli mať od 1. 1., im teraz chceme posunúť. A keď sa vám to podarí a posuniete im toto právo, som veľmi zvedavý, akým spôsobom sa k tomuto právu bude pristupovať neskôr a či naozaj sa toho práva naši pacienti, tí, ktorí prežijú, aj dožijú. Ďakujem pekne.