Matúš Šutaj Eštok — iné vystúpenie, 3. schôdza

Ďakujem pekne. Takže, vážený pán poslanec, keďže obidve otázky sme zhrnuli do jednej odpovede, tá bude trošku obšírnejšia. Verím, že mi čas umožní dať vám kompletné vysvetlenie. Predovšetkým si treba hneď na úvod zdôrazniť, že všetky úkony vykonávané v týchto veciach nemajú žiaden súvis s oznámeniami uskutočnenými oznamovateľmi podľa zákona o ochrane oznamovateľov. Zo znenia ustanovenie § 46 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície bez akýchkoľvek pochybností jednoznačne vyplýva, že ide o ustanovenie obligatórne a nie fakultatívne. Podozrenie zo spáchania trestnej činnosti u označených oznamovateľov bezprostredne a jednoznačne súvisí s ich služobným zaradením, resp. s výkonom činnosti vyplývajúcich im z popisov ich služobnej činnosti. Označení oznamovatelia na základe tohto mali byť dočasne pozbavení výkonu štátnej služby bezprostredne po tom, ako ich nadriadenému boli doručené vykonateľné uznesenia o vznesení obvinenia vydané podľa Trestného poriadku a Trestného zákona. To vy určite ako právnik veľmi dobre viete. Prijatie tohto personálneho opatrenia dočasnej povahy vo vzťahu k označeným oznamovateľom bolo a je závislé len na existencii vykonateľného uznesenia o vznesení obvinenia vydaného v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a Trestného zákona. Trvá až do doby právoplatného skončenia trestného stíhania a je tak nezávislé od vôle príslušného nadriadeného. Prijatie personálneho opatrenia voči označeným oznamovateľom formou dočasnej povahy, a to dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, nemá žiadny priamy ani nepriamy súvis so skutočnosťami, ktoré títo oznamovatelia uviedli vo svojich oznámeniach podľa zákona o ochrane oznamovateľov. Ako som už uviedol, jediným podkladom pre prijatie personálneho opatrenia dočasnej povahy, dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby, je existencia vykonateľného uznesenia o vznesení obvinenia voči označeným oznamovateľom, ktoré do dňa vydania a doručenia personálnych rozkazov označeným oznamovateľom, ktorými boli dočasne pozbavení výkonu štátnej služby, neboli zrušené, sú stále trestne stíhaní. Aj to veľmi dobre viete, pán poslanec Dostál aj ďalší. Zároveň upriamujem pozornosť na ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o ochrane oznamovateľov, podľa ktorého: „Zamestnávateľ môže urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu voči chránenému oznamovateľovi, na ktorý nedal súhlas, len so súhlasom úradu; voči chránenému oznamovateľovi, ktorým je profesionálny vojak, sa súhlas úradu vyžaduje, len ak tak ustanovuje osobitný predpis. Súhlas úradu sa nevyžaduje, ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok alebo ak ide o pracovnoprávny úkon súvisiaci so skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá nezávisí od posúdenia oznamovateľa." Práve zo samotného znenia tohto ustanovenia je zrejmé, že úkon podľa ustanovenia § 46 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe spadá do, pod úkony, na ktoré sa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o ochrane oznamovateľov ne-vy-ža-du-je súhlas úradu. V konečnom dôsledku nejde o klasický pracovnoprávny úkon, ako je to u bežných zamestnancov, ale ide tu o rozhodnutie preskúmateľné v rámci odvolacieho konania plneného v súlade so zákonom o štátnej službe a následne v rámci správneho súdnictva. Aj to veľmi dobre viete. V legislatívnom odkaze 5 v rámci § 7 ods. 1 zákona o ochrane oznamovateľov samotný tento zákon uvádza demonštratívny, nie taxatívny výpočet, pri ktorých považuje výnimku danú v § 7 ods. 1 za splnenú. V rámci tohto výpočtu sa uvádza okrem iného aj § 66 zákona č. 55/2007 Z. z. podľa § 66 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z., citujem opäť: Služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca mimo činnej služby, mimo činnej štátnej služby, pardon, ak bol obvinený zo spáchania úmyselného trestného činu a jeho ďalšie vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby. V tomto prípade je zrejmé, že na uplatnenie postupu podľa § 66 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z. je nutné splnenie dvoch podmienok. Po prvé... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)Žiga, Peter, podpredseda NR SR Pán minister, prosím vás, musím vás prerušiť, pretože uplynulo päť minút, na ktoré máte nárok odpovedať na položenú otázku. Evidujem, že pán poslanec Dostál má záujem položiť doplňujúcu otázku, takže mu dáme teraz priestor.Šutaj Eštok, Matúš, minister vnútra SR Ale keďže odpovedám na dve otázky, ne, ne, neplatí v tomto prípade limit desaťminútový?