Jozef Pročko — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Najprv chcem úctivo a pokorne poprosiť, Andrej, keby ste boli takí dobrí a nevyrušovali ma. Pán Blcháč, pamätáš sa, ty si človek, ktorý sem príde a povieš, aby ho nevyrušovali, tak ťa chcem poprosiť o to isté. Ak by si bol taký veľmi láskavý a to, čo nechceš, aby robili iní. Pán poslanec Jarka, poprosím, nevyrušujte, pokračujte v vystúpení. Áno, vyrušuješ, tak ako ty teba vyrušoval. Ospravedlňujem sa ti, vyrušujem. Ďakujem, ďakujem, pán Blcháč. Len to, čo nechceš ty, nerob druhým. Ďakujem veľmi pekne. Veľmi láskavo si to urobil. Milé kolegyne, milí kolegovia. Milý pán, vyrušujúci Blcháč. Dnes rokujeme o návrhu zákona, ktorý sa dotýka jednej z najcitlivejších oblastí fungovania demokratického štátu. Dotýka sa volebného práva, rovnosti občanov, rovnosti občanov pred zákonom a možnosti každého občana Slovenskej republiky podieľať sa, ďakujem veľmi pekne, pán Blaha, podieľať sa na rozhodovaní o budúcnosti, ďakujem veľmi pekne, vlastnej krajiny. Preto považujem za potrebné hneď v úvode povedať, že tento návrh zákona nemožno zľahčovať ako obyčajnú technickú novelu volebného zákona. Nie je to iba otázka organizácie volieb, administratívnych postupov alebo spôsobu doručovania hlasovacích lístkov. Je to predovšetkým otázka, akým spôsobom pristupujeme k ústavným právam občanov. A otázka, či štát vytvára podmienky na ich skutočný výkon, alebo či sa štát uspokojí s tým, že ich formálne ponechá zapísané v zákone. Návrh, o ktorom rokujeme, ruší možnosť hlasovania poštou zo zahraničia vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a nahrádzajú modelom hlasovania zo zastupiteľských úradov. Rozširuje pritom možnosť hlasovania na zastupiteľských úradoch aj na ďalšie volebné situácie. Predkladatelia nám teda v podstate hovoria: občanom volebné právo neberieme. Iba meníme spôsob, akým ho budú môcť vykonávať. Výkonný práporčík Michelko to povedal inak, ale k tomu sa tiež dostanem. Lenže práve v tomto tvrdení sa skrýva zásadný problém celého návrhu. Volebné právo nemožno posudzovať iba podľa toho, či ho zákon formálne priznáva. Musíme posudzovať aj to, či sú podmienky jeho výkonu reálne dostupné, primerané a hlavne, milé kolegyne a kolegovia, spravodlivé. Pretože, ak občanovi ponecháme právo voliť, ale zároveň mu odstránime dostupný spôsob, akým ho mohol vykonať, nemôžeme automaticky tvrdiť, že jeho postavenie zostalo nezmenené. Právo, ktorého výkon sa stane podstatne náročnejším, je v praxi oslabené. A ak takýto zásah vykonáva štát, musí vedieť presvedčivo vysvetliť, prečo je potrebný, aký konkrétny problém rieši a prečo sa tento problém nedá odstrániť menej obmedzujúcim spôsobom. Práve preto tento návrh ja osobne považujem za nesprávny, nedostatočný, nepresvedčivý a z hľadiska ochrany dostupnosti volebného práva za krok späť. Je tu základná otázka, aký problém vlastne riešime. Takže, milé kolegyne, milí kolegovia, začnime tou najjednoduchšou, ale zároveň najdôležitejšou otázkou. Aký konkrétny problém rieši zrušenie tohoto zákona? Nie všeobecné tvrdenia, nie politologické slogany, nie určité pochybnosti, nie frázy o potrebe zvyšovať dôveryhodnosť volieb. Pýtam sa: konkrétny identifikovaný a preukázaný problém, ktorý si vyžaduje práve takýto zásah. Odpoveď určite nedostanem, ale pýtam sa. Ak predkladatelia tvrdia, že korešpondenčné hlasovanie predstavuje bezpečnostné riziko, očakávam, že toto riziko presne pomenujú a podložia relevantnými údajmi, čoho sa asi nedočkám. Ak tvrdia, že súčasný systém umožňuje zneužívanie, očakávam, že vysvetlíte, aké konkrétne nedostatky boli zistené, ako často sa vyskytli a akým spôsobom ich nie je možné odstrániť úpravou existujúcich pravidiel. Asi sa toho nedočkám. Ak tvrdíte, milí koaliční kolegovia, že osobné hlasovanie na zastupiteľských úradoch bude kvalitnejšie, očakávam porovnávaciu analýzu, ktorá tento záver podloží. Máte takú analýzu? Škrabanie v nose znamená nie. A ak tvrdia, že navrhovaná zmena prinesie väčšiu transparentnosť, očakávam teda vysvetlenie. Verím, že sa pán Macháček zapojí. V ktorých konkrétnych parametroch sa transparentnosť zvýši a aké náklady to prinesie občanom? Pretože zákonodarca nemôže postupovať tak, že najskôr odstráni existujúci mechanizmus a až potom sa pokúsi vysvetliť, prečo ho vlastne potreboval odstrániť. To je obrátený postup. Pri zásahoch do podmienok výkonu základných politických práv musí byť najskôr identifikovaný problém, potom vyhodnotené možné riešenia a až následne zvolené opatrenie, ktoré je účinné a primerané. Nie naopak, milí kolegovia z koalície. Zásadnou otázkou je preto aj to, či predkladatelia dôkladne vyhodnotili skúsenosti z predchádzajúcich volieb, pri ktorých občania korešpondenčné hlasovanie využívali. Dlhé roky to mali možnosť vyhodnotiť. Dlhé, veľmi dlhé roky. Ak tento mechanizmus fungoval bez preukázaných systémových nedostatkov takéhoto rozsahu, ktorý by odôvodňoval jeho zrušenie, potom je potrebné veľmi dôsledne, milí kolegovia, vysvetliť, prečo má byť odstránený. Ak nevyšla vás pani Čavojová? Vy mne áno. Vy mne áno, pani Čavojová. Ak existujú iba obavy z zneužitia, potom treba rozlišovať medzi hypotetickým rizikom a preukázaným problémom. Volebný systém sa nedá kvalitne reformovať na základe predpokladov, ktoré nie sú podložené dôkazmi. Milí kolegovia, milé, pardon. Milé kolegyne, ja mám vodu. Ďakujem. Jaj, to sebe. Milé kolegyne, milí kolegovia, zákonodarná moc má právo meniť zákony. Toto právo však nie je oslobodením od povinnosti konať racionálne, transparentne a v súlade s princípmi právneho štátu. Nestačí povedať, že parlament môže zvoliť iný model hlasovania. Samozrejme, že môže. Veď to aj robíte, aj pri iných hlasovaniach si robíte, čo chcete. Môžete. Ale otázkou však je, či je zvolený model lepší, či je potrebný a či jeho prínosy prevyšujú negatívne dôsledky. A práve toto musí byť predmetom odbornej diskusie, ktorá tu nebola. Jednoducho, vy ste prišli, lebo výkonný práporčík Michelko povedal pravdu, k tomu sa dostanem, a vy to idete zrušiť. Milé kolegyne, milí kolegovia, ústavné právo nie je iba formalita. Pri posudzovaní návrhu sa musíme oprieť o Ústavu Slovenskej republiky. Čl. 30 ods. 1 ústavy garantuje občanom právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Čl. 30 ods. 1 a 3 ustanovuje, že volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Môžete upozorniť pani Matejičkovú, Čavojovú, nech nevyrušujú, pán Danko. Môžete? Urobíte to, alebo budete upozorňovať len ostatných kolegov z opozície? Som vám pozastavil čas. Poprosím kľud v sále. Je dobré, že poslanci používajú umelú inteligenciu. Nech sa páči. Andrej, my máme aspoň nejakú od vás. Čl. 31 zároveň ustanovuje princíp, podľa ktorého právna úprava politických práv a slobôd, ako aj ich výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Tieto ústavné princípy nie sú dekoráciou právneho poriadku. Nie sú to ustanovenia, ktoré si pripomenieme iba pri slávnostných príležitostiach. Sú záväznými pravidlami, ktorými sa musí riadiť aj parlament pri prijímaní volebnej legislatívy. Samozrejme, ústava neprikazuje, aby Slovenská republika umožňovala hlasovanie zo zahraničia výlučne poštou, ale zákonodarca má pri organizácii volieb priestor na výber vhodných postupov. Tento priestor však nie je neobmedzený. Zákonodarca musí rešpektovať podstatu základných práv, princíp rovnosti a požiadavku primeranosti zásahov do ich výkonu. A preto sa pýtam. Ak občanom odoberáme možnosť hlasovať poštou, aké konkrétne ústavne relevantné dôvody nás k tomu vedú? Je nová úprava nevyhnutná? Je vhodná na dosiahnutie deklarovaného cieľa? Nemožno rovnaký cieľ dosiahnuť spôsobom, ktorý menej obmedzí občanov? Ak boli vyhodnotené dôsledky, ktoré prinesie táto zmena občanom žijúcim v rôznych geografických podmienkach, naozaj im to prinesie úľavu? Prinesie? Viete, na moje otázky určite nedostanem odpovede, ale budem sa pýtať. Lebo toto nie sú akademické otázky odtrhnuté od reality. To sú otázky, ktoré musia byť položené vždy, keď štát mení pravidlá výkonu základného politického práva. Rovnosť volebného práva totiž nespočíva iba v tom, že každý oprávnený volič môže odovzdať jeden hlas. Dôležité je aj to, či podmienky výkonu tohto práva nevytvárajú neprimerané prekážky pre určité skupiny občanov. Ak jeden občan môže vykonať svoje volebné právo bez významných nákladov a druhý musí cestovať stovky km, čerpať voľno a znášať vysoké výdavky, ich praktická situácia je zásadne odlišná. Takýto rozdiel automaticky neznamená porušenie ústavy, ale znamená však, že zákonodarca musí dôsledne preskúmať, či je nová právna úprava primeraná a či nevytvára zbytočné prekážky. Formálna rovnosť nesmie slúžiť... Poprosím, pán poslanec Polák, kľud, lebo ruší to pána Pročka. Nech sa páči, pokračujte. Ale, Andrej, upozornite aj Matejičkovú a Čavojovú. Ani raz ste ich neupozornili. Ani raz ste ich neupozornili a to je vaša hanba. To je vaša hanba. To ani vaša umelá inteligencia nedokáže. Formálna rovnosť nesmie slúžiť ako zámienka na ignorovanie reálnych rozdielov v dostupnosti volebného práva. Ústava nemá chrániť iba abstraktnú možnosť voliť. Má vytvárať rámec, v ktorom sa toto právo môže vykonať slobodne a za spravodlivých podmienok. Viete, preto žiadam, aby sa tento návrh neposudzoval iba z hľadiska toho, či zákon zachováva občanom formálny status voliča, ale aj z hľadiska toho, aké konkrétne prekážky im vytvára. Občan, ktorý žije v zahraničí, nie je občanom druhej kategórie. Občan Slovenskej republiky neprestáva byť občanom Slovenskej republiky tým, že prekročí štátnu hranicu. Neprichádza o svoje občianske práva tým, že odíde študovať do zahraničia. Nestráca právo podieľať sa na demokratickom rozhodovaní tým, že prijme pracovnú ponuku v inom štáte a nestáva sa menej oprávneným rozhodovať o budúcnosti Slovenska len preto, že v čase volieb nebýva na jeho území. Medzi občanmi žijúcimi na Slovensku a občanmi žijúcimi v zahraničí existujú rozdiely v každodennom živote. To je prirodzené. Ale nie je však dôvod, aby štát tieto rozdiely ešte prehlboval tým, že jednej skupine občanov odstráni dostupný spôsob hlasovania bez toho, aby preukázal nevyhnutnosť takéhoto kroku. Predstavte si, milé kolegyne, milí kolegovia, mladého človeka, ktorý išiel študovať do zahraničia. Predstavme si zdravotníčku, ktorá pracuje v nemocnici v inom členskom štáte Európskej únie. Predstavme si odborníka, ktorý zastupuje Slovensko v medzinárodnej organizácii, alebo pracovníka, ktorý odišiel za prácou, aby zabezpečil lepšie životné podmienky pre svoju rodinu, keďže Róbert Fico a táto kompánia ho zo Slovenska vyhnala. Títo ľudia majú Európskej únie. Predstavme si odborníka, ktorý zastupuje Slovensko v medzinárodnej organizácii alebo pracovníka, ktorý odišiel za prácou, aby zabezpečil lepšie životné podmienky pre svoju rodinu, keďže Robert Fico a táto kompánia ho zo Slovenska vyhnala. Títo ľudia majú naďalej vzťah k Slovensku. Majú tu rodiny, priateľov, majetok, záväzky a často aj konkrétny záujem vrátiť sa domov. Majú právo zaujímať sa o smerovanie krajiny, ktorej sú občanmi a majú právo očakávať, že štát im výkon volebného práva nebude zbytočne komplikovať. Predkladatelia môžu namietať, že nikomu právo voliť neodoberajú a oni to aj robia, pretože občan sa nemôže dostaviť na zastupiteľský úrad, ale práve tu, milé kolegyne, milí kolegovia, je potrebné rozlišovať medzi formálnou možnosťou a reálnou dostupnosťou. Ak sa občan nachádza niekoľko stoviek km od najbližšieho zastupiteľského úradu, samotná existencia tohto úradu ešte neznamená, že má rozumnú, a opakujem to slovíčko rozumnú, možnosť zúčastniť sa na voľbách. Ak musí vynaložiť značné finančné prostriedky, vziať si voľno z práce alebo cestovať niekoľko hodín, nemožno túto záťaž odbiť tvrdením, že volebné právo mu predsa zostalo zachované. A čo občania, ktorí majú zdravotné obmedzenia? Čo rodičia malých detí? Čo pracovníci, ktorí nemôžu jednoducho opustiť pracovisko? Čo občania žijúci v oblastiach s nedostatočnou dopravnou infraštruktúrou? Čo tí, pre ktorých je cesta na zastupiteľský úrad logisticky alebo finančne mimoriadne náročná? Štát nemôže pri tvorbe zákona predpokladať, že každý občan má rovnaké finančné možnosti, rovnaký pracovný režim a rovnakú mobilitu. Preto je dôležité zachovávať také formy hlasovania, ktoré odstraňujú zbytočné geografické bariéry, ak ich možno zabezpečiť pri zachovaní integrity volebného procesu. Poštové hlasovanie je jednou z takýchto foriem. A na toto vystúpenie som sa pripravil veľmi, veľmi dôkladne práve preto, že argumenty mojich kolegov sú absolútne neskutočné. Nie je dokonalé a možno ho zlepšovať, ale jeho praktický prínos je zrejmý. Občan nemusí cestovať na konkrétne hlasovacie miesto len preto, aby mohol vykonať svoje volebné právo. Zvýšením tejto možnosti sa náklady a organizačná záťaž prenášajú zo systému na občana a ja to považujem za nesprávny smer. Milí smeráci, toto je nesprávny smer. Dostupnosť volebného práva sa nedá nahradiť vetou „príďte na ambasádu, voj­dite na ambasádu, veď na ambasáde vám bude dobre“. Argument, že občania budú môcť hlasovať na zastupiteľských úradoch, môže na prvý pohľad pôsobiť logicky a oni to tak aj robia. Oni, oni vo svojich argumentáciách dávajú také tie argumenty, ktoré, ktoré pôsobia logicky, ale len pôsobia. Len pôsobia. Osobné hlasovanie má teda aj svoje výhody, umožňuje overenie totožnosti priamo na mieste, áno, a poskytuje štátu priamu kontrolu nad organizáciou hlasovania. Dám jeden taký príklad. Počuli ste tu počas rozpravy, vystúpil jeden pán a rozprával o tom, že sa stretnú desiati v krčme a desiati v krčme sa dohodnú, ako budú hlasovať, a to je predsa neprípustné. Vy sa koľkí dohadujete? Sedemdesiatdeväť sa dohadujete, či už vážne len sedemdesiatšesť. A to je prípustné, keď sa dohadujete na niečom a strácate svoju slobodu? Strácate svoju identitu a dohodnete sa? Slovenská republika nemá zastupiteľský úrad v každom meste, regióne ani štáte, v ktorom sa nachádzajú jej občania. Geografické rozmiestnenie slovenských občanov sa pritom nemusí zhodovať s geografickým rozložením našich diplomatických a konzulárnych pracovísk. Občan žijúci v hlavnom meste môže mať zastupiteľský úrad relatívne blízko, ale občan žijúci na vidieku v odľahlom regióne alebo v inom štátnom priestore môže mať situáciu úplne odlišnú. Pre jedného môže návšteva zastupiteľského úradu znamenať krátku cestu verejnou dopravou, ale pre druhého to môže znamenať celodennú cestu, náklady na ubytovanie alebo potrebu zabezpečiť si náhradné pracovné voľno. A toto vy považujete za spravodlivé? Toto je to, čo vy rozprávate, že my chceme spravodlivosť pre všetkých a rovnosť? Toto je tá rovnosť, páni? Máte k dispozícii analýzu geografickej dostupnosti navrhovaných volebných miest? Máte? Vychádzali ste z relevantných údajov? Vychádzali ste z toho, že naozaj tá dostupnosť bude spravodlivá? Nie. Nie. Nie. Výkonný práporčík to povedal, ale však k tomu sa ešte dostanem. Viete, koľko oprávnených voličov žije v primeranej vzdialenosti od zastupiteľských úradov? Viete to? Viete, koľkým občanom sa po zmene predĺži cesta na hlasovacie miesto? Viete to? Viete vyčísliť, aké dodatočné náklady budú musieť vynaložiť? Viete? A viete odhadnúť, koľko ľudí sa v dôsledku týchto prekážok na voľbách nezúčastní? Viete? No neodpoviete, ale ja sa vás stále pýtam, lebo toto sú otázky, ktoré si treba položiť, ktoré si treba klásť pri tomto vašom paškvile. Pretože vy idete obmedziť ľudí, ktorí vás nevolia. K tomu sa ešte dostanem. A k výkonnému práporčíkovi. Ak takéto údaje nemáte, na základe čoho teda tvrdíte, že navrhovaný model je dostatočne dostupný? Zodpovedná legislatíva nemôže vychádzať z predstavy, že občan sa jednoducho prispôsobí tomu, čo štát administratívne považuje za najvýhodnejšie. Práve naopak. Práve naopak. Štát má pri organizácii demokratických procesov zohľadňovať aj reálne možnosti občanov. Nie, že má, ale doslova musí. A vy to nerobíte. Pri hlasovaní zo zahraničia je geografická dostupnosť mimoriadne dôležitá. Hlasovanie poštou umožňuje prekonať veľké vzdialenosti bez potreby osobnej návštevy zastupiteľského úradu. Jeho zrušením sa táto výhoda stráca. Túto výhodu mali občania dlhé roky a vy im túto výhodu beriete. Prečo? Budem to stále opakovať. Dostanem sa k tomu. Výkonný práporčík to povedal priamo. Predkladatelia preto mali predložiť konkrétne údaje o dostupnosti jednotlivých hlasovacích miest, o ich kapacite a predpokladanom počte voličov. Predkladatelia by mali vysvetliť, ako zabezpečia riadny priebeh hlasovania, dostatok personálu, tajnosť hlasovania a primeraný komfort pre občanov. Mali by tiež objasniť, ako bude tento systém fungovať v krajinách, kde sú vzdialenosti veľké a kde občania bývajú ďaleko od diplomatických a konzulárnych pracovníkov. Mali by to vysvetliť, mali. Mali, ale nevysvetlia. Volebné právo nemá byť dostupné iba tým, ktorí bývajú v blízkosti ambasády alebo si môžu dovoliť cestovať. Má byť prakticky dostupné čo najširšiemu okruhu oprávnených občanov. Veľmi krásna je časť, ktorú som si pripravil, a to je proporcionalita. Prečo rušiť mechanizmus, ktorý možno zlepšiť? Prečo? Prečo rušíme niečo, čo vlastne môžeme zlepšiť? Pri zásahu do výkonu základných práv je potrebné skúmať nielen to, či štát sleduje legitímny cieľ, ale aj to, či zvolené opatrenie je vhodné, potrebné a primerané. Ak je deklarovaným cieľom zvýšenie bezpečnosti volieb, potom sa musíme pýtať a opäť sa pýtam, či tento cieľ nemožno dosiahnuť bez zrušenia korešpondenčného hlasovania, hlasovania poštou, a odpovedám si ja: áno, môžeme. Ak je cieľom lepšia kontrola, možno posilniť kontrolné mechanizmy? Áno, môžeme. Ak je cieľom odstránenie administratívnych nedostatkov, možno upraviť postupy spracovania zásielok. Áno, pán Hazucha, môžeme. Ak je cieľom presnejšie overovanie oprávnenosti voličov, možno zlepšiť evidenciu a overovanie procesov, áno, môžeme. Ak existujú konkrétne riziká manipulácie, treba navrhnúť opatrenia, ktoré ich obmedzia, a tie opatrenia vieme navrhnúť. Žijeme v storočí, kedy máme možnosti tieto opatrenia naozaj zlepšiť. Môžeme. Prečo sa najskôr nesústrediť teda na identifikáciu a odstránenie konkrétnych nedostatkov? Prečo? Michelko vám to vysvetlil, k tomu sa ešte dostanem. Každý volebný systém má svoje riziká. Pri osobnom hlasovaní ide o iné organizačné a kontrolné otázky než pri korešpondenčnom hlasovaní. Pri každom modeli treba identifikovať konkrétne slabiny a primerane ich riešiť. Nie je správne zamieňať odstránenie rizika za odstránenie možnosti výkonu práva. Ak existuje problém v určitej fáze procesu, treba sa sústrediť na túto fázu procesu. Celú svoju rozpravu som konzultoval s odborníkmi, ktorí toto vedia urobiť. Vedia to urobiť, ale každý jeden z nich mi povedal: „Viselko“, tento povedal na rovinu. Ďalšia oblasť, na ktorú chcem sa upriamiť, je bezpečnosť volieb. A bezpečnosť volieb musí byť založená na dôkazoch, nie na podozreniach. Každý zodpovedný zákonodarca musí dbať na to, aby sa voľby uskutočňovali zákonne, transparentne, bez manipulácie a s rešpektovaním tajnosti hlasovania. Nikto nemá záujem na tom, aby bola dôveryhodnosť demokratického procesu spochybnená. A práve preto, práve preto, priatelia, musíme byť mimoriadne presní v tom, ako o bezpečnosti hovoríme. Teraz som počul v sále, zaznelo, že suší po včerajšku. Vy sa nehanbíte? Vy sa nehanbíte, vás suší po včerajšku? Pýtam sa vás. Čo si to dovoľujete? Čo si to vy dovoľujete o sušení, o včerajšku? Počuli ste to? Upozorníte ich? Ja vám poviem, že vás suší po včerajšku, tak sa tu roztrhnete od smiechu. Vy mi hovoríte horšie veci. Nech sa, no. Tak pokračujte. Šuša, tam sa ukľudnite, prihláste sa s faktickou, kde chcete. Šuša, ukľudnite sa. Mne by Danko povedal, že dajte si tabletku. To by mi povedal Danko. Tak povedzte mu to, Danko. Teraz dobre čítate. Nech sa páči, pokračujte. Nezaspali ste, hej, ako obyčajne. Nezaspali ste, hej, lebo to je vaše povinné. Poslanci zo Smeru, kľud. Nevyrušujte. Čo bolo po chodbách, aké kvasnice a kvas som tam cítil aj tu v sále. Vy sa môžete hanbiť vy. Banda jedna. Prosím, naozaj kľud v sále. Prosím, nevyrušujme poslanca, keď číta text. Nech sa páči, pán poslanec. Dobre. Treba rozlišovať medzi overením totožnosti voliča, oprávnenosťou hlasovať, tajnosťou hlasovania. Inak, keď tu číta tá vaša Kramplová, tej čo poviete, Andrejko? To je vkusné? Či to ty kokos vkusné? Kramplová bez čítania nevie ani prejsť tri kroky. Treba rozlišovať medzi overením totožnosti voliča, oprávnenosťou hlasovať, tajnosťou hlasovania, ochranou hlasujúceho lístka počas prejavu a správnosťou čítania hlasov. Mám to ešte asi na tri hodiny, takže dúfam, že nezaspí Danko. Pozastavujem vám čas, aby vám neplynul. Nie, nie, je to škoda. Aby vám to neplynulo, musíme. Nie, naozaj, každé slovo počúvame. Nech sa páči, pokračujte. Obnovujem vám vystúpenie. Môžem, či ešte idete? Napite sa v kľude. Môžem. Počúvam čas. Ďakujem, Andrejko, veľmi pekne. Ste úžasný človek. Keď nelikvidujete semafory, ste aj normálny. Samotná skutočnosť, že hlasovací lístok je doručený poštou, ešte nedokazuje, že je volebný proces nedôveryhodný. Rovnako ani osobné hlasovanie automaticky nevylučuje všetky riziká. Rozhodujúce sú konkrétne pravidlá, kontrolné postupy, právne záruky a ich praktické fungovanie. Ak existuje dvojaká Hlasovací lístok je doručený poštou. Ešte nedokazuje, že je volebný proces nedôveryhodný. Rovnako ani osobné hlasovanie automaticky nevylučuje všetky riziká. Rozhodujúce sú konkrétne pravidlá, kontrolné postupy, právne záruky a ich praktické fungovanie. Ak existujú dôkazy o závažných nedostatkoch, treba ich vyšetriť a prijať primerané opatrenia. Ak ide o preventívne opatrenia, treba poukázať, že ich prínos odôvodňuje negatívne dôsledky pre občanov. Ak ide o preventívne opatrenia, treba poukázať, že ich prínos naozaj je prínosom. Ak sa predkladatelia odvolávajú na zahraničné skúsenosti, musia ich naozaj poctivo a v celom kontexte predstaviť. Ale oni vám nepredstavia nič. Oni nič relevantné nemajú. Majú tu len Michelka. Ak chceme dôveru vo voľby posilniť, musíme sa opierať o overiteľné fakty. Viete, milé kolegyne, milí kolegovia, dôvera nevzniká tým, že politická väčšina vyhlási jeden spôsob hlasovania za lepší a druhý za horší. To je diktát. To je diktatúra. Politická dôvera vzniká transparentnosťou, odbornou kontrolou a schopnosťou presvedčivo vysvetliť, prečo boli pravidlá nastavené práve takýmto spôsobom. Ak má byť teda zrušenie hlasovania poštou odôvodnené bezpečnosťou, ako tvrdíte, potom očakávam konkrétne... Vy ma rušíte, Čavojová, zase ma rušíte. Zase ma rušíte, Čavojová. Zase. Zase Čavojová. Poslankyňa Čavojová. Poslankyňa Čavojová. Zase ma rušíte. Ak má byť zrušenie hlasovania poštou odôvodnené bezpečnosťou, potom očakávam konkrétnu analýzu rizík, nie iba všeobecné vyhlásenia. Očakávam údaje o identifikovaných nedostatkoch, vyhodnotenie ich závažnosti a vysvetlenie, prečo ich nemožno odstrániť úpravou existujúceho mechanizmu. Bez tohto je argument bezpečnosti neúplný. Bezpečnosť, ako tvrdíte, je naozaj legitímny cieľ. Nie je to však univerzálna odpoveď, ktorou možno odôvodniť akýkoľvek zásah do výkonu politických práv. Aký je to teda dôsledok pre volebnú účasť a čo nemôžeme ignorovať? No pri posudzovaní tohto návrhu sa musím zaoberať aj možným vplyvom na volebnú účasť. Ak občanovi odstránime možnosť hlasovať poštou a nahradíme ju povinnosťou osobne sa dostaviť na zastupiteľský úrad, zvyšujeme nároky na jeho čas, peniaze a organizačné možnosti. Je rozumné predpokladať, že takéto prekážky môžu niektorých voličov odradiť? Áno, je. Je rozumné predpokladať, že toto môže ohroziť volebnú účasť. Áno, samozrejme. A o toto ide vládnej koalícii, obmedziť volebnú účasť. Pýtam sa a budem sa pýtať, bola vypracovaná analýza vplyvu návrhu na volebnú účasť? Boli preskúmané údaje o tom, koľko občanov využilo korešpondenčné hlasovanie v predchádzajúcich voľbách? Boli vyhodnotené a bolo vyhodnotené, z ktorých krajín a regiónov títo občania hlasovali? Bola posúdená vzdialenosť medzi ich miestom pobytu a najbližším zastupiteľským úradom? Boli vyhodnotené možné finančné a pracovné prekážky, ktoré by po zmene museli prekonať? Bolo toto všetko vyhodnotené? Hľadáte to tam určite. A ak takéto posúdenie nebolo vykonané, ak takéto naozaj posúdenie bolo vykonané, považujem to za vážny nedostatok legislatívnej prípravy. Viete, milé kolegyne, milí kolegovia, nestačí hodnotiť, či bude systém administratívne zvládnuteľný. Musíme hodnotiť aj to, či bude občan schopný tento systém reálne využiť. Predstavme si občana, ktorý dnes môže odovzdať hlas poštou, ale po novom by musel cestovať niekoľko hodín. Ak má pracovné povinnosti, malé deti alebo obmedzené finančné možnosti, môže sa rozhodnúť, že voliť jednoducho nepôjde. A som hlboko presvedčený, že veľa takýchto občanov to aj urobí. A toto je vaším cieľom. Toto je cieľom. Obmedziť volebné právo občanov. A takýto človek to urobí nie preto, že by stratil záujem o Slovensko, nie preto, že by sa vzdal svojho občianstva a už vôbec nie preto, že by nebol národovec. Nie. Preto, že ste mu vytvorili ďalšiu prekážku. Preto treba dať veľký dôraz na to a povedať vám: robíte z občanov Slovenskej republiky rukojemníkov tejto vlády. V demokratickej spoločnosti by sme mali hľadať spôsoby, ako umožniť účasť čo najširšiemu okruhu občanov pri zachovaní zákonnosti a integrity volieb. Nemali by sme bez dostatočného odôvodnenia zvyšovať náklady, ktoré musia občania znášať, aby mohli vykonať svoje základné politické právo. Aj mne chodia naozaj veľmi časté správy o tom, že vy, koalícia, idete obmedziť základné volebné právo. A priamo občania mi to píšu. Viete, zákonodarca musí rešpektovať aj svoje vlastné politické záväzky. Ale ani tie vy nerešpektujete. Pri hodnotení dôveryhodnosti návrhu musím venovať pozornosť aj tomu, ako súčasná zmena zapadá do predchádzajúcich politických záväzkov a deklarovaných cieľov tejto vlády v oblasti hlasovania občanov v zahraničí. Ak politické subjekty, a teda SMER, SNS a HLAS, deklarujú záujem rozširovať možnosti účasti občanov na voľbách, verejnosť preto očakáva, že konkrétne legislatívne kroky budú v súlade s týmto cieľom, rozširovať možnosť, aby mohli občania hlasovať. Ale vy robíte pravý opak. Ak sa deklaruje potreba sprístupniť hlasovanie širšiemu okruhu občanov, potom je legitímne pýtať sa, prečo sa súčasne ruší forma hlasovania, ktorá občanom umožní voliť na diaľku. A toto je taká vaša schizofrénia. Vy niečo tvrdíte, ale zároveň to negujete. A negujete to spôsobom, ktorý nemá obdobu v dejinách Slovenska. Ak sa sľubuje zlepšovanie, prepáčte. Ak sa sľubuje zlepšovanie podmienok výkonu volebného práva, potom treba vysvetliť, v čom sa podmienky po prijatí návrhu reálne zlepšia. V čom? No v čom? Povedzte mi. Toto nie je moja otázka nejaká rétorická. To je konkrétna otázka: v čom sa zlepšia podmienky pre občana. Občania majú právo očakávať, že zásadné zmeny volebných pravidiel budú vychádzať z jasne formulovaných cieľov a že tieto ciele budú v súlade s konkrétnymi legislatívnymi opatreniami. Ak sa politická deklarácia rozširovania možností hlasovania stretne s návrhom, ktorý jedinú možnosť odstraňuje, teda musí nasledovať presvedčivé vysvetlenie. Aké presvedčivé vysvetlenie ste dali? Dostanem sa k tomu, Michelko. Zmena volebných pravidiel si vyžaduje maximálnu transparentnosť, maximálnu transparentnosť. Tu preruším svoju... Mám ešte asi hodinku. Ešte sa prihlásim do rozpravy. Ale tu sa chcem dostať k pánovi Michelkovi. Čo sa hlásite? No tak výborne. Nechajte si ju. Žartujem. Ja som veľmi rád, že ste prišli, pán kolega. A tu sa dostávam k tomu, prečo tento zákon idete robiť. Roman Michelko, 10. marec 2026, Rádio Slovensko: Nebudem urážať cudnosť poslucháčov a poviem, ako je. Keď sme videli výsledky volieb, je to extrémne výhodné pre opozíciu. A pravdovravčík Michelko pokračoval: Vychyľuje sa to v prospech jednej časti politického spektra. Keď to bude na ambasádach, bude to trošku vyrovnanejšie. Čo povedal de facto aj de iure výkonný práporčík? No jednoducho, viete, SMER, SNS a HLAS nevolia ľudia, ktorých ste vyhnali do zahraničia. SMER, HLAS a SNS nevolia ľudia, ktorí musia v zahraničí tvrdo pracovať, lebo Fico konsoliduje na Slovensku, ale berie ľuďom peniaze a vyháňa týchto ľudí. Ficovi títo ľudia sú jedno. On potrebuje svojich voličov tu, verných voličov, ktorých okráda. Voliči SMER-u, tu doma, čo ste dostali od Fica? Čo ste dostali od Fica? Ale viete, čo dostávajú vaše deti, ktoré žijú v zahraničí? Prípadne, čo im berie Fico? Berie im možnosť voliť. Ja sa ešte prihlásim určite do rozpravy. Andrej, zatiaľ ďakujem.