Martin Dubéci — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Dobrý deň. Ďakujem, kolegovia, za slovo a ďakujem aj za možnosť vystúpiť, tu teda využiť moju právomoc podpredsedu, keďže budem potom neskôr predsedať, tak, aby som mohol vystúpiť aj v tejto rozprave. Ja sa pokúsim byť čo najkratší a možno snáď aj niečo prispejem do diskusie, čo v tej diskusii neodznelo, ale na úvod začnem s vecami, ktoré odzneli a ktoré sú dôležité povedať aj pre mňa ako podpredsedu Národnej rady, lebo jedna z našich úloh je to aj dodržať správny proces. Aj mne sa to zdá až také neuveriteľné, že vlastne my sme si tu už zvykli na všeličo, ale musím povedať, že keď tu vystúpil v stredu pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu a povedal, že on vlastne nie je schopný overiť čísla v tom štátnom rozpočte a je to vec, ktorú prvýkrát po 33 rokoch nebol schopný Najvyšší kontrolný úrad spraviť, tak sme si všetci tak povedali, že aha, no tak však snáď tie čísla sú v poriadku. Ale ja teda neviem, na čo máme ústavu, na čo máme Najvyšší kontrolný úrad. Keď tej jednej, dokonca možno aj v najzákladnejšej úlohe, ktorú robí, a to je kontrolovať štátne peniaze, tak my mu neumožníme túto právomoc svoju vykonať. Mykli sme plecom. Po tom finančnom výbore Rada pre rozpočtovú zodpovednosť dostala, ak som správne počul, tri minúty na svoje vystúpenie. Na čo bola odpoveď z pléna, že treba zrušiť Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, čo sa mi teda zdá byť ako veľmi zaujímavý prístup. Tak my mu neumožníme túto právomoc svoju vykonať. Mykli sme plecom. Po tom finančnom výbore Rada pre rozpočtovú zodpovednosť dostala, ak som správne počul, tri minúty na svoje vystúpenie. Na čo bola odpoveď z pléna, že treba zrušiť Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, čo sa mi teda zdá byť ako veľmi zaujímavý prístup k efektívneniu štátu, ku ktorému sa dostanem potom neskôr, ale opäť mykli sme plecom. Ale to, čo ma teda, musím povedať, prekvapilo, bolo to, keď sme mykli aj plecom, keď na tripartite povedali odborári, že teda sa nebudú vyjadrovať k tomu štátnemu rozpočtu, lebo na neho dostali jeden deň na vyjadrenie. Rada RÚZ, pokiaľ viem, tak na tú tripartitu ani neprišla, ale tam už teda sme boli kreatívnejší v tej výhovorke. Pán Štefanko to veľmi ocení, že čo odznelo ako vysvetlenie toho, prečo sa odborári nemajú vyjadrovať k štátnemu rozpočtu, pán Štefanko, lebo s vami chodia na pivo. Takže sa k tomu nemajú vyjadrovať. Je to tak? Odborári chodia aj s pánom Štefunkom na pivo, chodia aj s inými a je to tak správne. A rozhodne to nemá nič spoločné s tým, že či tu máme nejaký sociálny dialóg a či sa vieme k tomu štátnemu rozpočtu vyjadriť normálne. Lebo, však dobre. Síce tu nikto z koalície nevystúpil, ale keby z koalície vystúpil, tak by povedal, že však ten rozpočet je v poriadku, je na ňom politická zhoda. Čo tu všetci my riešime? No, len vieme, proste fakt je taký, že tá politická zhoda na tom rozpočte je v nasledujúcich siedmich dňoch. A máte 76 hlasov, ledva, ledva. Potrebujete ten rozpočet schváliť čím skôr, aby ste vedeli, že aby sme sa vedeli všetci rozísť domov na sviatky a jesenné prázdniny v kľude, v pokoji a s politickým víťazstvom pre pána premiéra. To, že o tomto rozpočte rokujeme, a prosím teraz, ako keď bude mimoriadna schôdza kvôli štátnemu rozpočtu, tak potom poprosím, že nech kolegovia, ktorí za ten štátny rozpočet budú hlasovať, lebo nám ho Ústavný súd sem vráti a my budeme musieť riešiť, čo budeme robiť s tým provizóriom, tak ako nám to už Ústavný súd raz poslal s dôverou vláde. Ja by som len kolegov potom poprosil, nech nám všetkým kúpia tyčinky, minerálku alebo ja neviem, džús, keď tu budeme stráviť zbytočne rokovanie o veci, ktorej sme mohli predísť, ktorú sme si mohli prediskutovať a ktorá tu mohla byť vybavená. A potom teda samostatne, samostatne možno by som pána Ľuptáka, ktorý sa aj hlási do rozpravy, neskôr poprosil, nech nám teda vysvetlí to provizórium, o ktorom, mimochodom, opäť aj tu, keď sme boli v diskusii so stenou kolegyňou pani Jurík, nám vlastne kolegovia Tibor Gašpar, pán podpredseda z koalície a pán podpredseda Smeru a vlády Takáč vlastne priznali, že to provizórium si chystáme, pretože rátame s tým, že možno bude provizórium. Viete, ale akože načo? Načo to tu potom robíme? Ja, je to ako hrozne sympatické, že ste nám tu dali týždeň, týždeň. Môžete, môžete diskutovať. Pán Ľupták, naozaj ku cti mu slúži to, že sa do rozpravy aspoň zapája on. Nech nehovoríme, že nikto iný, ale mimo to, proste načo? Celý tento proces a ja už nechápem tomu, čo všetko my tu ešte budeme okašľovať v tejto Národnej rade. Aký proces my už nebudeme brať vážne, keď už ani o štátnom rozpočte nevieme mať normálnu diskusiu, že sa k nemu vyjadria všetci, ktorí sa vyjadriť majú, že potom proste, proste budeme mať my nejakú rozpravu, že dodržíme ústavné zákony, revolučná myšlienka, dodržíme ústavné zákony a potom si to schválite, kolegovia. Však keď máte 76, tak si to schválite. Ak nemáte 76, tak bude provizórium, aj také, aké ste si nastavili. Ale prečo musíme my akože cestou preorať proste ústavné orgány, vykašľať sa na všetko. Vy viete, že my toto tu budeme robiť, vravieť. Aj tak, aj tak to urobíte a ešte sa rozčuľujete, že my to vravíme, lebo je to všetko na jedno kopyto. Tak ja neviem potom, na čo to je dobré. Dobre, poďme teda k rozpočtu, k tomu samotnému. Ja len, lebo však kolegovia, ktorí sú v ekonomických témach oveľa zdatnejší, sa k tomu vyjadrili a ja potom poviem neskôr niečo iné, ale teda len, ak dovolíte, teda deficit 4,9 %, ktorý bol plánovaný na 3 %, po troch vlnách konsolidácie, ktoré ja navrhujem odteraz, aby sme konsolidáciu už nevolali ani konsolidáciu, lebo to je podľa mňa urážka všetkých konsolidácií vo svete, ktoré sa kedy udiali. Lebo ak viete, ak pri konsolidácii klesá deficit a deficit je rovnaký, dokonca o 2 percentuálne body vyšší, ako ste si vy sami plánovali v roku 2024, tak sa mi zdá, že niečo nie je v poriadku. No, moja obľúbená vec je inak, musím povedať, aj tu aj pozdravujem kolegov v ľavici a hnutia SLOVENSKO. Chodíme veľa do diskusií a vždy nám vravia, že Matovič, Ódor, Heger proste urobili ten obrovský dlh. A vy ste urobili dlh, ktorý je dvakrát väčší nominálne. Dvakrát väčší. No ja normálne akože, čo vy ešte normálne, že ak si mám vybrať jedno číslo, ktorému ja nerozumiem a normálne, že je výsmechom celej tejto diskusie, je, že vy hovoríte, že predošlá vláda nadmerne zadlžila Slovensko a potom vy sami ste zadlžili to Slovensko dvakrát viac. A teraz sa bavme o tom, kto mal väčšie krízy a tak ďalej, ale zdá sa mi, že kríza covidová bola kríza dosť neporovnateľná. Nástup, nástup ukrajinskej vojny bola kríza dosť neporovnateľná. Takže prosím, viete, aspoň o tom nehovorte. Urobme si takú tú láskavosť, že o tom aspoň rozprávať nebudete. Dane na maxime. Normálne, že ak je jeden rozpočet, ak je rozpočet dobrých správ... Ja som nad tým rozmýšľal, čo sa chce povedať týmto, že toto je rozpočet dobrých správ. Ja som najmä rozmýšľal nad tým, aký by to bol rozpočet, keby to bol rozpočet zlých správ. Lebo keď toto je rozpočet dobrých správ, tak si vravím, že fúha, hej, ale veľmi som rozmýšľal. A teda, že možno, že tam nie je žiadna nová daň, ale tak vzhľadom na to, že tie dane sú na historickom maxime, čo sa týka HDP pomeru, tak ďakujem pekne. A teda mala byť tá daň stiahnutá, transakčná, nakoniec z toho zišlo a ja teda by som len všetkých kolegov z koaličných radov vyzýval, najmä tých, ktorí hovorili, ako tú daň nechcú, ako sú oni proti nej. A pozerám sa teda najmä na prázdne lavice, teda strany HLAS a prázdne lavice Slovenskej národnej strany a všetkých subjektov odpadnutých, že teda hlasujme. Na tejto schôdzi je návrh, dokonca dva návrhy, na to, aby sme transakčnú daň zrušili v tomto volebnom období, tak nech sa páči, poďme do toho a poďme potom vyriešiť to, aby to aj fiškálne sedelo. No, ale ak môžem posledných svojich pár minút využiť v tomto vystúpení, je to téme, ktorá mňa v tomto celom hnevá najviac a podľa mňa je pointa, aby som povedal, koreň všetkých našich problémov. To je hospodársky rast. My sme si to totiž... My si môžeme navrávať, že my zrušíme aj všetky štátne sviatky. Mne sa páči, inak mimochodom, predošlá konsolidačná vlna bola vyriešená, konsolidačné opatrenie bolo, že sme ťahali tie štátne sviatky a to sme si povedali, že na tomto my už porieme a to bola ako cesta, ako tento štát naštartovať, že zrušíme... Ktoré sme to štátne sviatky zrušili, miesto toho, že aj celé pletie. Proste, ale toto, toto bolo to, čo sa stalo. Ale my proste zabúdame na ten základný fakt, že za posledných 15 rokov to, že náš štátny rozpočet sa pomaly zdvojnásobil, to, že my sme mohli tento štát... Tento štát mohol vynaložiť obrovské množstvá prostriedkov na rôzne programy, o ktorých môžeme diskutovať, či sú správne alebo nie, vychádzal jednoducho z jednoduchého faktu, že sme mali nejaký hospodársky rast. Hospodársky rast, ktorý bol za tie roky, ja neviem, priemerne možno 3 % alebo koľko to bolo a zrazu je 0,8. A ďalší rok je 1,5 a to je z jediného dôvodu, že jedna fabrika nám nabehne, to je to Volvo, a vlastne celý ten model nášho hospodárskeho rastu nevymyslel nič iné, z čoho bude vychádzať, lebo ďalšia fabrika nebude. A mimochodom tie fabriky automobilové sa majú celkom zle. Takže viete, máme 0,8 %, bude možno 1,5, kým Česká republika mala 2,5 za posledné roky, Poľsko 3 % hospodárske rasty a vy tu potom poviete túto fantastickú ekonomicko-meteorologickú analýzu, že je protivietor. Na Slovensku sa nedá. Všade sa dá. Vietor, vietor nefúka cez Poľsko, vietor nefúka cez Českú republiku. Je to magický vietor, ktorý preskočí tieto krajiny, ktoré sú rovnako napojené na európsku ekonomiku, sú rovnako naviazané na Nemecko, len dopadne tu na nás, chudákov Slovákov, zase nám je zle. Zas nám sa to stalo, táto skryvlivosť. A keď sa potom pýtame, kde sú tie prorastové opatrenia, čo bola, mimochodom, ak by sa vám povedalo, povedal, že či ten štátny rozpočet nie je dokonalý, lebo chápem, že proste funguje v nejakých makroekonomických limitoch. Jednej veci, čo ja nerozumiem a čo ma naozaj hnevá pri tejto vláde, že bez hanby sem nič neprišlo na rast hospodárskeho... na opatrenia na rast hospodárskeho rastu. Nula, nič. Bolo povedané, že prídu v júni, myslím, že sľuboval pán, pán, ale tak dačo tam bolo také, že v júni. A to bolo jasné, že to ani vážne nemyslia, ale potom som povedal v mnohých diskusiách, lebo to už viete, že už vidíte, keď vám niekto vraví, že to nemyslí vážne, už to viete prečítať, ale že to príde so štátnym rozpočtom teraz v októbri. A potom, to je môj obľúbený moment, keď povieme, že pozrite sa, tak aspoň my máme nejaké hospodárske návrhy, napríklad v našom Tresku, tak vy poviete: Tresk. Slabé, nič dobré. Normálne, že kde máte tú drzosť? Kde je tá drzosť, že vy proste aj rátate s tým, že v nasledujúcich rokoch jediný spôsob, ako Národná rada bude rozmýšľať o svojich verejných financiách, pokiaľ sa nič nevyrieši inak, bude to, že budeme sekať, sekať, sekať alebo zdaňovať, zdaňovať, zdaňovať, lebo nejaké opatrenie na to, ako by táto ekonomika mohla rásť, nepriniesol minister financií, nepriniesla ministerka hospodárstva a už vôbec nepriniesol predseda vlády. Tak to je proste fakt. To je proste situácia, v ktorej sa nachádzame a podľa mňa reálne toto je najväčšie zlyhanie súčasnej vlády, že absolútne nemá žiadnu predstavu o tom, kam ísť a v tej vízii, ktorú tu priniesol pán Mierna pred dvoma týždňami, či koľko to bolo, tak podľa mňa to bolo vystihnuté tým najpravdepodobnejším scenárom, v ktorom sa dnes nachádza Slovenská republika a to je tá pomalá stagnácia. Ešte nám ešte zapneme to Volvo. To Volvo ešte nejako bolo urobené. Mimochodom, na celých dzurindovských proste základoch nejakej tej neoliberálnej ekonomiky, ktorú tak hrozne ste zaznávali pred 15 rokmi, to sa postavilo. Normálne to má dojazd. Necháme to vybývať a budeme sa len všetci čudovať, že medzičasom v Číne stavajú lacné elektroautá, zavalujú náš trh a ja neviem a proste kto vie, čo s nami bude, lebo príde AI. A my sa tak akože mikneme plecami, čo by sme mohli robiť. My máme len protivietor. Tak toto je, myslím si, že najväčším vystihnutím tej situácie, v ktorej sa nachádzame. No ale, aby som teda veľmi rýchlo prebehol, prispel do tejto diskusie možno len nejakými takými témami, keďže máme len sedem minút, tak to bude veľmi telegraficky, nejakými inými prorastovými opatreniami, ktoré nie sú úplne ako z románu Margaret Atwood. Tí, ktorí túto referenciu pochytili, tak som veľmi rád. Tak teda poďme si povedať, kde by sme sa mohli pozrieť. Poľsko a Ukrajina, kolegovia, Poľsko vedľa nás, sused s 3,5 % hospodárskym rastom. Momentálne 20. najväčšia ekonomika sveta. S Poľskom nás momentálne nespája, teraz zaujímavý fakt, nespája ani jedna štvorprúdová cesta a nemáme jedno pravidelné vlakové spojenie. Ani jedna štvorprúdová cesta nie je na hranici medzi Slovenskom a Poľskom. Tak napríklad by sme sa mohli pozrieť na to, akým spôsobom integrovať Slovensko do všetkých hospodárskych stratégií, ktoré Poľsko momentálne robí, či sú to už proste všetky Trojmoria, ktoré sú momentálne na nejakej prezidentskej úrovni, infraštruktúrne projekty a tak ďalej. Normálne Poľsko bude gravitačným bodom rastu. A ja sa pýtam, čo proste slovenská vláda preto robí. My ani tú nešťastnú R4 v Prešove nevieme postaviť, na čo, keď hocikoho z Poľska stretnem, tak sa ma pýta, či my sme úplne normálni. Nehovoriac o tom, že ak do hry príde Ukrajina, a to dobre viete. Ja si myslím, že zapojenie Ukrajiny do ekonomických štruktúr Európskej únie je absolútne strategicky dôležitá vec. Už členstvom asociovaným, plným, neviem akým, to je proste veľké politické rozhodnutie, ale jednoducho pokiaľ, a to vravím ako človek z východného Slovenska, pokiaľ sa trojuholník Poľsko – Slovensko – Ukrajina – Maďarsko otvorí, tak to je proste možno najväčšia rastová príležitosť, ktorú tu máme, a stačí sa pozrieť do Burgenlandu tu za nás, ktorý kedysi bol najchudobnejší región Rakúska a dnes to proste je bohatý región, do ktorého sa sťahujeme, mimochodom mnohí z nás. Teda ja nie. Dva: eurofondy, vecná téma. A tu sú kolegovia, ktorí sa týmto veciam venujú oveľa detailnejšie. Možno, keď máme malý hospodársky rast, tak priame investície, naše vlastné, riadené, sú to, ako by sme ten hospodársky rast mohli naštartovať. Čo urobí Slovenská republika? Odovzdá ministerstvo zodpovedné za eurofondy ako politickú trafiku človeku, ktorý je na okraji politickej sily. No možno najdôležitejší rezort tejto vlády, možno najdôležitejší rezort v tejto ekonomickej situácii, dnes má politik, o ktorom mnohí hovoria, že tam kradne, vrátane koaličných politikov, a politik, ktorý absolútne nemá žiadnu podporu, z ktorého si z kuloárov tu robíme srandu a my sme si povedali: štyri roky, či... dobre, tak nie štyri roky, tri roky využívania eurofondov, nevadí, nech to tam má ako trafiku, aspoň koalícia vydrží, čo tam po troch rokoch a čo tam potom, že sem príde to hrozné NKÚ a vydá štúdiu „20 rokov premeškaných príležitostí v eurofondoch“. A my tu máme tú drzosť proste ešte znova z tohto urobiť trafiku a čudovať sa, že jednoducho tie eurofondy nefungujú rovnako ako v Poľsku, nefungujú rovnako ako v Českej republike. Efektívny štát. Ja len pripomínam, že v tomto štátnom rozpočte nám idú narastať tabuľkové miesta štátu. To je akože tiež taký detail. 1600 pracovných miest, to je 700 v ústrednej štátnej správe. Všade vo svete sa diskutuje o tom... Ja mám pocit, že ja neotvorím noviny zahraničné, kde by nebola téma informatizácia, IT, zefektívnenie štátu. Ako vieme využiť proste túto novú technológiu, ktorú mnohí považujú za najväčší posun v riadení štátu od, ja neviem, výmyslu počítača ako takého, a tento štát nemá absolútne žiadnu stratégiu v riadení ľudských zdrojov a využívaní IT, lebo keď sa hovorí o IT, tak opäť mostíkom sa vrátime ku kolegovi Migalovi, ktorý robí utajený IT SLOVENSKO IT SLOVENSKO.sk projekt, o ktorom ešte aj fakulta, to neviem, či ste zachytili, dokonca ešte aj slovenská fakulta informatiky vydala stanovisko, že je to zle urobený projekt a ktorý je 15 rokov starý, predražený a tak ďalej. Kým vo svete proste tu máme obrovské možnosti na zvyšovanie efektivity v štáte, tu ja neviem, či sa niekto nad týmto vôbec zamyslel. Priamo preskočím teda k biznisu a k súkromnému sektoru, lebo to, čo sa deje všade vo svete, čo sa týka napríklad nástupu umelej inteligencie, ktorá valcuje, ničí, transformuje celé sektory, tak Slovenská republika je, by som povedal, v dvoch takých... ako sa stretáva na takom jednom mieste, kde nás to zasiahne možno najviac EÚ, a to je Čína a AI. Lebo automobilový priemysel, transformácia, transformácia zo spaľovacích motorov na baterkové, na elektrovozidlá, ktoré sa vyrábajú Republika je, by som povedal, dvoch takých, ako sa stretáva na takom jednom mieste, kde nás to zasiahne možno najviac EÚ, a to je Čína a AI. Lebo automobilový priemysel, transformácia zo spaľovacích motorov na baterkové, na elektrovozidlá, ktoré sa vyrábajú v Číne a ktoré a zároveň proste transformácia celých výrobných procesov, ktoré sú u nás koncentrované na jednom mieste. Normálne, že my sme uprostred tejto búrky, alebo sú krajiny, ktoré napríklad nie sú tak zasiahnuté týmito procesmi, neviem, Španieli alebo Holanďania alebo diverzifikované ekonomiky. My to máme úplne, je to doma. A čo ideme s tým robiť? Nič s tým nejdeme robiť. Nikto sa k tomuto nič nevyjadril, preto ja len hovorím, že napríklad to, čo v TRESKU ja považujem možno osobne za jedno z najdôležitejších opatrení, je to, že my musíme nadviazať strategický dialóg s automobilovým priemyslom na Slovensku, normálne sa s nimi dohodnúť, že nasledujúcich 5 – 10 rokov, akým spôsobom sa nastaví predvídateľné regulačné prostredie, ktoré tu meníme my, ako sa nám zachce, akým spôsobom podporíme transfer vedeckých poznatkov, to, aby sa tam robila nejaká pridaná hodnota, to, aby sme boli pripravení na ďalšiu vlnu automobilovej proste revolúcie, lebo ak sa tu na seba budeme za štyri roky pozerať tým, že ako nám zatvárajú fabriky, tak ako ich zatvárajú v Rakúsku, v Nemecku, napríklad Volkswagen, tak, priatelia, ale to sa budeme baviť o iných sumách, deficitoch v štátnom rozpočte. No a opäť nejaké strategické zamyslenie je napríklad nad tým, aby Slovensko, keď už nebude krajinou, ktorá vymýšľa tie technológie, ktorá bude proste Silicon Valley, to vieme, ale napríklad môže byť krajinou, kde sa tieto technológie budú ako prvé aplikovať. Napríklad v bankovníctve, v bankových retailových službách Slovensko je krajina, ktorá je malá, kompaktná a tak ďalej, tak sa tu testovalo mnoho technológií, ktoré inak boli, potom expandovali do sveta. Podobným prístupom by sme napríklad mohli dať automobilový priemysel. To opäť na inšpiráciu, možno to niekto počúva, neviem. Ak, aby sme sa o niečom konkrétne teda bavili. A posledná téma, ktorú by som spomenul, je dobudovanie jednotného európskeho trhu. My sa tu o Európskej únii bavíme len o tom, ako keby to bola proste nejaká dojná krava. Priatelia kohézie, nepriatelia kohézie. Nech sa páči. Ja by som povedal jednoducho, ak chceme mať fungujúcu Európsku úniu, ktorá využíva svoj biznisový potenciál na maximum, tak potom sa bavme voľný pohyb služieb, ktorý neexistuje reálne. Voľný pohyb kapitálu. Normálne jednotný veľký európsky kapitálový trh, kde akákoľvek firma, ktorá sa rozhodne podnikať, tak jednoducho využije celú šírku európskej ekonomiky na maximum. To sú projekty, ktoré už sú v tej Draghiho správe, v ďalších proste milión stratégií, bolo to vymyslené, akurát to treba realizovať. Tak, kolegovia, ja som si len takto skromnosti 20 minút využil na to, aby som snáď niečím prispel do diskusie, ktorá zatiaľ sa na reálnu diskusiu o štátnom rozpočte veľmi nepodobá.