Pavel Ľupták — spravodajca alebo predkladateľ, 61. schôdza

Vážené kolegyne, kolegovia, na úvod by som chcel odpovedať pani poslankyni Kolíkovej, lebo sa opakovane pýtala pána zástupcu vlády, pána ministra Tomáša, že ako je možné, že pán Tóth, predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, nedostal slovo na finančnom výbore, tak len na vysvetlenie toľko. Finančný výbor v stredu mal rozpočtovaný čas od 11:30 do 14:00, o 14:00 začínala schôdza. Pán predseda Blaha teda aj upozornil hlavne tých diskutujúcich. Áno, bez opozície. Že buďme stručnejší, vecnejší. Pretože tie také rétorické cvičenia, v ktorých sú dobrí hlavne pán poslanec, ktorý tu teraz nesedí, Jakub a prípadne ďalší, reku nech si tieto tanečky nechajú do pléna, ale buďme vecní na tom finančnom výbore. Keď sa čas zblížil, že by už teda mal vystúpiť pán predseda NKÚ aj pán Tóth, tak znova boli upozornení, buďme vecnejší, ešte musia vystúpiť títo dvaja páni. Ale posledný diskutujúci, pán Jakub, tam s pánom 15 minút rozprával. Nikto nechce zobrať poslancovi právo rozprávať aj na finančnom výbore. Viete, ale mali tam asistentov. Tí tam mali kamery a natáčali si rétorické cvičenia svojich poslancov a jednoducho to ide na sociálne siete a taká asi propagácia, tak nebol v tom žiaden úmysel, ale na pána Tótha nezvýšil čas, hoci od začiatku pán predseda Ján Blcháč upozorňoval, že buďme vecní, nechajme si rétorické cvičenia do pléna a tak ďalej a tak ďalej. Dobre, keď už mám slovo, tak nebol v tom žiaden úmysel, hej? Odznelo tu viackrát aj v televíznych debatách. Ja sledujem rokovanie k tomuto bodu programu štátneho rozpočtu v podstate stále, hej? Aj keď som doma, aj keď som v kancelárii, tak mi to tam beží na pozadí. Rozprával o tom aj teraz, keď som sem prišiel, pán Dostál. Spomínajú tú protiústavnosť celého, hej, že vláda obchádza záležitosti a že mal byť predložený vyrovnaný štátny rozpočet a potom plénum, my poslanci to môžeme zmeniť, hej? No to je aký postup, keď teda musí si vláda splniť čiarku, predložiť nejaký vyrovnaný rozpočet. Nech je tam hocičo napísané a potom sa to tu bude v pléne meniť. Nebolo by náhodou lepšie to, po čom som opakovane volal, kolega Marián, no tak sadnime si koalícia s opozíciou a konečne zmeňme alebo dokonca zrušme zákon o dlhovej brzde. Pretože sa zmenili výrazne podmienky vo svete. A zákon o dlhovej brzde nám teraz brzdí ekonomiku. Ak je to zákon o dlhovej brzde, tak samozrejme vláda na začiatku tohto volebného obdobia na návrh pána ministra Tarabu ho obišla a odsúhlasili si tam tie náhrady také, lebo mali zamrazené zo zákona platy. Môžeme sa na to dívať všelijako. Ja si myslím, že to mohlo byť aj bez toho, lebo tá politická strata, ktorá z tohto plynie, lebo ste sa významne, opozícia, toho chytili a obúchavate to vláde, tých pár tisíc eur, čo si oni ako keby prihrali v rámci náhrad, o hlavu. A bežný človek tomu nerozumie. Teraz nechcem z nikoho robiť ako málo vzdelaných ľudí, ale človek si vie predstaviť tak maximálne trojnásobok toho, čo zarába, že by mu stačilo. Čiže, ak niekto žije z priemerného platu 1600 €, tak si povie, keby som zarábal 4000, to by som bol bohatý. Ale už si nevie predstaviť milión a už vôbec nie miliardu, že čo to vlastne obnáša. Takže skúsme sa nad tým zamyslieť, pretože tu veľakrát odznelo. Pani Kačmárová Kolíková povedala, že ušetrilo by sa, keby si tí ministri neboli zvýšili tie náhrady alebo ako to nazveme. No tak iste, ušetrilo by sa za jeden rok plus mínus 750 000 €. Sú to pekné peniaze, sú, ale z hľadiska miliárd, ktoré nám chýbajú, to je kvapka v mori, hej? Ľudia navrhujú a poslanci navrhujú poslancom: znížme platy, alebo stačilo by 100 poslancov. Stačilo by tu 100 poslancov? Ja si myslím, že hej. Som v prvom volebnom období, ale viem si to predstaviť, že keby nás tu bolo 100, no tak by asi ten parlament išiel ďalej. Možno by bolo menej času na behanie po regiónoch, nech ten volič potom príde za tými poslancami, ktorí sú tu, do Bratislavy, ale v pohode, stačilo. Koľko by sme ušetrili? 6 miliónov za rok. Ale konštantné náklady v Národnej rade, zamestnanci, energia a tak ďalej – to sú tie obrovské náklady. Tie by ostali. Keby tu bolo 10 poslancov, tak sa to musí kúriť, svietiť, musia tu byť tie všetky odbory, všetkých 500 zamestnancov alebo koľko tu je. Hej, no tak buďme korektní, lebo ja viem, že nie ste hlupáci a že si tieto čísla viete takto dať, ale ak to takto predkladáme voličom, že toto nám zlepší ten štátny rozpočet, ak sa zmení vláda, či bude taká či onaká, či táto, ktorá tu je. Oni nám tie klamstvá spočítajú alebo také polopravdy. Bola tu vychvaľovaná tá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Podľa mňa, a povedal som to aj na finančnom výbore pánovi Tóthovi do očí, je to absolútne zbytočný orgán. Absolútne zbytočný orgán, pretože všetky tie ekonomické dáta, ktoré zhromažďuje Národná banka, Ministerstvo financií, Štatistický úrad, oni to majú k dispozícii, za pomoci AI, čo si hodia do počítača, dajú tam nejaké to svoje know-how a teraz im vypadne z toho nejaký materiál a je už iba na tom, kto to ako okomentuje, hej? Takýto materiál nám vypracujú aj za Akurát oni to majú k dispozícii za pomoci AI, čo si hodia do počítača, dajú tam nejaké to svoje novú hávu a teraz im vypadne z toho nejaký materiál a je už iba na tom, kto to ako okomentuje, hej? Takýto materiál nám vypracujú aj zamestnanci Národnej banky. Len to je za 1 rok 48 miliónov nákladov na Radu pre rozpočtovú zodpovednosť. Za 10 – 11 rokov, odkedy bola zriadená, ak sa pamätám, v roku 2011 alebo kedy, je to vyše 500 miliónov €? Za takýto orgán, ktorý majú kráľovské platy a občas sa stretnú a čo si vypotia alebo si okomentujú to, čo tam tí zamestnanci, ktorí tam robia, pripravili jej okolo 20. Hej, zbytočný orgán. Pán predseda NKÚ, a ja som mu to dvakrát povedal na finančnom výbore. Prvý raz v roku 2003 a teraz v stredu naposledy, lebo on tak pekne nás kritizuje, že tu treba šetriť a tak ďalej a tak ďalej. Tak už v roku 2003 na mojom jednom z prvých finančných výborov, keď nám tam dali tie čísla toho výboru, pardon, toho NKÚ, keď sa schvaľoval rozpočet kapitoly NKÚ, tak sa pýtam pána predsedu Raši: Pán predseda, týchto 10 miliónov na softvér kontrolórsky, to fakt myslíte vážne? A každý rok milión € na údržbu toho softvéru? Keďže ja som niekedy pracoval na NKÚ a patril som medzi špičkových kontrolórov, každá jedna kontrola, ktorej som ja, kde som ja bol účastný, tak išiel výstup na trestné stíhanie. Tak na samotnom Najvyššom kontrolnom úrade si niekto ulieva, to tu zodpovedne hovorím, 8 miliónov € každý rok na údržbu softvéru, čo to môže byť maximálne 100 000, maximálne. Ale takto to nefunguje iba na NKÚ. Cez všetky vlády takto funguje skoro na každom rezorte, cez všetky vlády. Ministerstvo hospodárstva a ďalšie, lebo nikto nevie a ani nechce znormovať skrátka tie príkazové riadky, ktoré nejaký ten daný program vyjadrujú svoju, jeho nejakú časovú náročnosť pri tom programovaní alebo aj tú následnú kvázi údržbu. A tuto nám utekajú už iba na softvéroch miliardy. Prečo to žiadna vláda neurobila? Teraz ja nechválim túto vládu. Tam sa dá načrieť. Nie, že ministrom budeme vyčítať 750 000 € za rok, že si zvýšili nejaké náhrady. Zamýšľame sa nad tým, nie, aby ministri mali menej a poslanci menej, ale aby ľudia mali viac. Potom nám nebudú závidieť nejakých poslaneckých, ja neviem, koľko to máme, 4100 € hrubého. A to ešte nám za výdatného prisaľovania opozície, že to je strašne veľa, nám to ten bežný človek, čo žije s 1600 € ba aj menej, ako keby závidí. My, keď budeme mať platy 1000 €, tak koľko bude mať bežný človek plat? 200 €? Ľudia musia mať viac a potom nech je to pomerovo nejak odstupňované až po tie najvyššie ústavné funkcie. Takto sa k tomu stavajme. Problém je v tom, že my, koalícia cez všetky vlády, nielen cez túto, sme sa nevedeli stretnúť a povedať si, že zákon o rozpočtovej zodpovednosti sa prežil. Pretože kde je najväčší problém, že nielen Slovensko, ale vo všetkých krajinách sveta alebo skoro vo všetkých krajinách sveta ten dlh ide exponenciálne hore, stále sa zrýchľuje a zrýchľuje. Napríklad Spojené štáty americké, ich dlhová služba za jeden rok už je bilión dolárov. To sú úroky z pôžičiek Spojených štátov amerických. To už je viac ako ich rozpočet na armádu. A to je najsilnejšia alebo jedna z najsilnejších ekonomík sveta. Bilión dolárov, gdzie jest ta hospodářka? Hej, to je tzv. systémový dlh a ja sa o to zmienim, lebo nechcem tu teraz rozprávať hodinu. Ale tie najväčšie za posledných 30 rokov, tie najväčšie dlhové skoky zadlženia celého sveta, prvý bol v roku 2008, pardon. Tá finančná kríza, pád banky Lehman Brothers. To boli podvody, podvody amerického Wall Streetu. Vznikla kríza, ktorá sa rozšírila do celého sveta. A táto finančná kríza, ktorá vznikla, zdvojnásobila dlhy všetkých štátov sveta, plus-mínus aj Slovenska. Ja si na to pamätám. Dávali sa šrotovné na autá, všelijaké opatrenia, na ktoré sa ľudia skladali, aby sme podporili ekonomiku. Potom sa prijímali neštandardné finančné nástroje, ako tzv. kvantitatívne uvoľňovanie, či v Spojených štátoch 80 miliárd dolárov mesačne do systému nad rámec pravidiel a v Európskej únii 80 miliárd eur do systému, generovali sa peniaze nekryté ničím, aby nám jednoducho nezbankrotovala ekonomika. Tam sú tie dlhy. A toto, čo som hovoril, to sú, zase sa bavíme o biliónoch dolárov a eur, ktoré tak ticho čakajú v tom systéme, hlavne na finančných trhoch, v akciách a dlhopisoch. Taká tikajúca časovaná bomba, ktorá vybuchne skôr či neskôr. Potom prišiel COVID, kde sa vzal, tu sa vzal, nebudem to tu rozoberať. Ale aj tento skoro zdvojnásobil dlhy celého sveta. Zavrieť ekonomiku, pamätám sa na to, ešte Pellegriniho vláda, len sa o nás otrel COVID a zavrela sa na kompletku ekonomika. Tragické rozhodnutie. A Matovičova vláda to potom ešte ako doniesla k dokonalosti. Ničenie ekonomiky, plošné testovanie a ďalšie veci, držanie národa v núdzovom stave, aby sa mohli robiť zákazky bez výberových konaní. Tam sa prehajdákali miliardy €, a nemuseli sa, mohlo to stáť pár desiatok miliónov možno tieto náklady na ten COVID. A zrazu táto vláda búchla do dlhovej brzdy a takto to odovzdala tejto vláde a už sme boli v tom sankčnom páse dlhovej brzdy a teraz zrazu opozícia tu ako objavuje Ameriku, že za všetko môže táto Ficova vláda. Nech je taká či onaká, ale my nemôžeme za úsudok sveta, za podvody na finančných trhoch, za to, že sú ľudia, celý svet je zotročovaný cez úrok. Cez úrok. Toto je najväčšia príčina ekonomických problémov sveta, že tu skupina bankárov má právo generovať peniaze z ničoho a na tieto peniaze si účtovať úrok. Toto keď nebude, tak bude na svete dobre, ale o tom žiaden politik nehovorí. Neviem, tuto sa dámy usmievajú. Neviem, či tomu vôbec niekto rozumie, o čom tu teraz rozprávam. Ale my nemáme žiadať znižovať platy politikov a neviem aké opatrenia. My žiadame na medzinárodnej úrovni, aby sa urobila nová medzinárodná finančná konferencia, taká, aká bola v roku 1976, aby sa prehodnotil svetový finančný systém a zakázala sa tzv. multiplikácia peňazí komerčnými bankami. Ďakujem pekne za pozornosť.