Igor Janckulík — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. V mojom vystúpení sa chcem venovať trom témam, a to energopomoc, Slovenská pošta a doprava. Ale najskôr, aby som nezabudol, chcel by som trošku zareagovať na kolegu Lackoviča, ktorý momentálne nie je v sále, ale keďže ja mám rád presné čísla, tak som ho len chcel upozorniť. On tu hovoril o stave mostov, že máme na Slovensku 8 500 mostov v stave zlý alebo veľmi zlý, ale tu treba povedať, že tieto mosty nepatria všetky pod štát. Štát má pod sebou 1 920 mostov na cestách prvej triedy a tie ostatné mosty sú na cestách druhej a tretej triedy. Samozrejme, je tam ešte okolo 800 mostov na diaľniciach. Takto len, aby si niekto nemyslel, že štát nedokáže sa postarať o vyše 4 000 mostov, že sú stále zlé a veľmi zlé. Najskôr v mojom vystúpení by som začal sa venovať téme Slovenskej pošty, keďže dnes je Svetový deň pošty. Chcel by som pri tejto príležitosti a z tohto miesta pogratulovať a poďakovať za prácu všetkým poštárkam, poštárom a všetkým zamestnancom Slovenskej pošty, ktorí vykonávajú túto prácu. Neviem, či viete alebo neviete, ale pošta je aj zaradená v kritickej infraštruktúre štátu. To znamená, že keď v prípade vojny alebo pandémie pošta je veľmi dôležitá a mrzí ma, že pošta v posledných rokoch ide doslova, dá sa povedať, že do úpadku. Ale nie vďaka zamestnancom, ale vďaka tomu, že sa jej nevenuje väčšia pozornosť a väčšinou generálni riaditelia, členovia predstavenstva alebo členovia dozorných rád sú obsadzovaní politicky. Nie sú obsadzovaní odborníkmi. A je to na veľkú škodu, lebo značka Slovenskej pošty má obrovskú históriu a, žiaľ, vďaka niektorým nekompetentným ľuďom táto pošta stráca svoje postavenie a doslova zaspala dobu, ako to niektorí ľudia hovoria, že nie je konkurencieschopná. Ja Slovenskej pošte sa už venujem niekoľko mesiacov. Dostávame stovky a stovky podnetov od zamestnancov. Sťažujú sa na pracovné podmienky, aké majú. Sťažujú sa na plat, majú minimálny plat. Tá práca je veľmi náročná, lebo zväčšujú sa im hradby. Je tam minimálna zastupiteľnosť. Nemôžu čerpať PN-ky, nemajú preplácané nadčasy. Nemôžu si napríklad vybrať päť dní dovolenky v kuse, ale iba napríklad po jednom, po dvoch dňoch. A väčšinou treba povedať, že tieto poštárky majú aj rodiny, takže nie je to dobrá situácia. Ja som aj vlastne predložil do parlamentu návrh uznesenia. Zatiaľ ešte neprebehlo rokovanie, kde žiadam ministra dopravy, aby nariadil nezávislý a komplexný audit Slovenskej pošty, aby sa pozrel na Slovenskú poštu zblízka, ako to celé funguje. Cez 211 som aj žiadal platy zamestnancov Slovenskej pošty, hlavne vedenia. A doslova som bol šokovaný, aké platy a odmeny poberá vedenie Slovenskej pošty. A sú to tiež sumy okolo 200 000 € ročne. Takže potom sa divíme, že chýbajú nám peniaze, poštárky robia za 700 – 800 € a niekto berie plat mesačne 13 000 a k tomu má ešte odmeny. Ale včera sme aj počuli, že pán Taraba tak tiež štedro rozdáva peniaze. Dnes mi prišla 211 z letiskovej spoločnosti a píšu tam tiež nejaké obštrukcie, moc sa im nechce zverejniť tie platy. Takže uvidíme, ako sa k tomu postaví potom Ministerstvo dopravy. Takže chcel by som aj poprosiť aj vládnych poslancov, keď bude návrh toho uznesenia v pléne a ja nechcem tu robiť nejakú politiku, ale to uznesenie, ja si myslím, to by sme urobili najmenej, čo môžeme urobiť pre týchto zamestnancov, aby sme podporili toto uznesenie, aby sa ten audit vykonal v Slovenskej pošte, aby sa tam preverili všetky skutočnosti, či tá Slovenská pošta funguje tak, ako by mala, alebo nefunguje. Lebo ak to necháme tak, tak fakt tá pošta pôjde do zániku a potom v prípade vojny alebo nejakej pandémie. Povedzte mi, kto bude roznášať lieky alebo nejaké zásielky. Tie súkromné firmy, samozrejme, pôjdu nabok, nebudú chcieť mať s tým nič spoločné a my máme špičkovú sieť vybudovanú, čo sa týka poštových služieb, a dávame ju úplne na pospas. Samozrejme, je tu aj Regulačný úrad poštových služieb, ktorý dáva svoje vysvetlenie, či sa poštová pobočka má rušiť alebo nemá sa rušiť a trošku ma to mrzí. Dávame ho úplne na pospas. Samozrejme, je tu aj Regulačný úrad poštových služieb, ktorý dáva svoje vysvetlenie, či sa poštová pobočka má rušiť alebo nemá sa rušiť a trošku ma to mrzí, že vedenie Slovenskej pošty s týmto úradom až tak moc nespolupracovalo a tieto informácie, čo dával úrad alebo dával zamietavé stanoviská, tak oni nebrali v úvahu. A mali sme aj voliť nového predsedu Radu. Zatiaľ sa to stiahlo. Bude to asi jeden z posledných bodov, takže dúfam, že sa to nejako zlepší. Je to aj bývalý generálny riaditeľ Slovenskej pošty, súčasný minister školstva, tak asi vie, o čom hovorím. A neviem, či zachytil celé moje vystúpenie, ale tí zamestnanci fakt mali by mať väčšiu pozornosť od nás a za tie peniaze, ktoré to robia, neviem, či z tých mladších ľudí nájdeme niekoho, kto sa bude venovať ďalej tej práci, lebo tie poštárky väčšinou hovoria, že tú prácu majú radi, lebo stretávajú sa s ľuďmi, ale má to aj ten sociálny, by som povedal, taký kontext, lebo každý deň na, dá sa povedať, náš deň obydlia ľudí je tam lepšia komunikácia ako nejaká doručovateľská spoločnosť, ktorá vám len ten balík, dá sa povedať, prehodí cez plot. A, čo mám aj informácie, že tieto poštárky už aj zachránili niekoľko životov, lebo vždy, keď prídu k nejakému rodinnému domu, tak vedia, že tá babka alebo ten starký tam čaká na tú hodinu a keď vidia, že tam nie je, tak, ja neviem, zaklopú alebo vojdú do domu a zistia, že odpadol alebo niečo sa podobné stalo, takže nemali by sme to len tak riešiť. Ja viem, že to je akciová spoločnosť, že musí byť v kladných číslach, ale podľa mňa, kvôli tomu, že Slovenská pošta je zaradená v kritickej infraštruktúre štátu, tak mali by sme venovať tomu väčšiu pozornosť. Ďalej v mojom vystúpení sa chcem venovať energopomoci. Energopomoc v roku 2026 bola 383 miliónov a tento rok na energo a na budúci rok 2027 ide suma 250 miliónov eur. Musím povedať, že ja schvaľujem energopomoc, ale samozrejme tá energopomoc musí byť adresná. Energopomoc by mali dostávať tí ľudia, ktorí potrebujú túto pomoc. A, žiaľ, a vieme dobre, že to prvé obdobie energopomoci nebolo adresné. Dostávali ľudia energopomoc takí ľudia, ktorí ju vôbec nepotrebujú a viackrát sa tu spomínalo, že na vykurovanie bazénov a tak ďalej. Mňa len mrzí, že pri tejto energopomoci ani tento rok 26 a ani budúci rok 27 znova sa nemyslí na tých ľudí, ktorí kúria tuhým palivom. Čiže drevom, uhlím a peletkami. A pritom sú to najviac zraniteľní ľudia. A my im nejdeme vôbec pomôcť. Pani ministerka Saková mi tvrdí, že nevie určiť nejaké pravidlá, ako by to nastavila, lebo nevie cenu palivového dreva alebo uhlia, ale podľa mňa tu treba normálne vymyslieť paušál. Keď pomáhame ľuďom, ktorí majú plyn a dávame im nejaký paušál, tak treba pomôcť aj týmto ľuďom, lebo treba povedať, že plyn nie je v tých oblastiach Slovenska, kde je väčšinou chladnejšie a to je sever Slovenska. A treba tam kúriť minimálne osem mesiacov v roku a títo ľudia fakt sú len odkázaní na to tuhé palivo. Niekto povie, že veď majú lesy blízko. Vyrúbu si a nakúria si do tej pece, ale viete dobre, že teraz sa tak rúbať nedá, ako kedysi sa dalo. A ja som z Oravy, napríklad u nás je všade mäkké drevo. My nemáme tvrdé drevo. Takže keby sme aj rúbali to mäkké drevo, tak každých pomaly 10 – 15 minút musíte prikladať do pece, lebo vám to rýchlo zhorí. Takže chcel by som poprosiť aj vládnych poslancov, veď ste z regiónov, pochádzate. No, škoda, je tu iba jeden vládny poslanec. Ale tak dúfam, že si to možno niekto vypočuje. Ale keď pochádzate z regiónov, tak určite ste aj z tých regiónov, kde nemáte plyn a kde nedostávate túto energopomoc. Zabojujte za tých ľudí, postavte sa za tých ľudí. Veď tým ľuďom takisto treba pomôcť. Tí ľudia platia také isté dane ako každý iný na Slovensku. A prečo by mali byť znevýhodnení? Niekto povie, no nech si dajú nejaký elektrokotol alebo nech si dajú tepelné čerpadlo, ale problém v niektorých oblastiach je taký, že keby si aj chceli dať, keby aj tie peniaze niekde našli, tak elektrikári im nedajú povolenie, lebo, že tam je slabá sieť. To znamená, že stále sú len odkázaní na to tuhé palivo. No a potom samozrejme niekedy sa aj stáva to, že z tých komínov nám hustý dym stúpa, lebo ľudia niekedy fakt pália v tých peciach to, čo by nemali. No a teraz by som sa povenoval doprave. Celkové výdavky na dopravu oproti roku 2026 sú navýšené o 568 miliónov eur. To určite ma teší, lebo vieme, že do dopravy treba nalievať finančné zdroje a to si myslím, že je dobrá správa. Nejdem sa v mojom vystúpení venovať diaľniciam, lebo včera som viackrát vystúpil faktickými poznámkami, kde som sa venoval diaľniciam, ale skôr by som sa venoval cestám prvej triedy, ktoré patria pod Slovenskú správu ciest. To musím povedať, že ak Kresťanskodemokratické hnutie bude v budúcej vláde, tak jednou z našich podmienok bude zrušiť Slovenskú správu ciest. Lebo podľa mňa Slovenská správa ciest nevykonáva tie činnosti, ktoré by mala. Máme informácie, že je tam viacero fiktívnych ľudí zamestnaných na tejto Slovenskej správe ciest. Títo ľudia poberajú platy, žiaľ ani nechodia do práce. Ale takto predsa nemôže fungovať. A vieme, že niektoré regióny nemajú diaľnicu, nemajú rýchlostnú cestu, ani nikdy nebudú mať, lebo proste by sa to nevyplatilo. A preto je dôležité, aby cesty prvej triedy boli dobré a kvalitné v týchto regiónoch. A podľa mňa ideálny stav by bol, keby Slovenská správa ciest a všetky tie kompetencie a cesty prvej triedy prešli pod vyššie územné celky. Vyššie územné celky majú v správe cesty druhej a tretej triedy a aj tak vykonávajú údržbu na cestách prvej triedy na základe objednávky. Ale samozrejme tá objednávka, to je zdĺhavý proces. Potom ľudia nadávajú na správu ciest v tých regiónoch, že nie sú pokosené krajnice okolo ciest, ale keď vám Slovenská správa ciest dá iba dvakrát do roka objednávku na pokosenie krajníc, tak to je strašne málo. A problém je aj v tom, že keď potrebujete riešiť napríklad križovatku na ceste druhej triedy, tak sa veľmi často stretávame, lebo ja som aj poslancom vyššieho územného celku a už pôsobím od roku 2013 v Komisii dopravy, tak viem, o čom to je. A keď žiadame Slovenskú správu ciest, aby nám dala nejaké kladné stanovisko, lebo potrebujeme opraviť, rekonštruovať križovatku cesty napríklad, kde sú cesty druhej triedy a prvej triedy, tak je to veľký problém. Slovenská správa ciest je zdĺhavá, robí okolo toho doslova vedu a je to strašne zdĺhavé. A nefunguje to. Ďalej, keď Slovenská správa ciest robí aj rekonštrukcie napríklad nejakých mostov, tak Slovenská správa ciest málokedy urobí napríklad náhradné premostenie. Potom sú tu obrovské kolóny. Veď si spomenieme, keď niekedy sa opravuje nejaký most, my opravujeme, ja neviem, tri mosty na Slovensku a na základe týchto troch mostov úplne znefunkčníme dopravu, dá sa povedať, na polovici Slovenska. Preto, podľa mňa, lepšie by to fungovalo, keby všetky tieto kompetencie prešli pod vyššie územné celky. Bolo by to určite pružnejšie, lepšie a efektívnejšie. Samozrejme, musia tam potom prejsť aj finančné zdroje, ktoré teraz idú momentálne pod Slovenskú správu ciest. No, čo sa týka tých mostov, spomenul som, máme 1920 mostov na cestách prvej triedy a Ministerstvo dopravy spúšťa projekt, cez PPP projekt chce opraviť 575 mostov na cestách prvej triedy. Malo by sa to začať realizovať od roku 2028 a malo by to trvať päť rokov a potom koncesionár by sa mal starať o údržbu týchto mostov 30 rokov. Tuto vidím dosť veľký problém, lebo tá suma za tých 30 rokov sa vyšplhá až od 2,6 až po 2,8, odhad je, miliardy a splátky ročné budú 83 miliónov eur. Tu chcem povedať, že neviem si predstaviť, ako tento koncesionár za 5 rokov opraví 575 mostov. A to musím povedať, že ešte vedel by som si to predstaviť, keby sa stavali nové mosty, ale pri opravách a pri rekonštrukciách to bude strašne náročné. A nebude to efektívne podľa môjho názoru, lebo vy, keď chcete upravovať nejaký most, tak musíte urobiť najskôr diagnostiku. Vy musíte zistiť stav toho mostu, ako je poškodený. Potom na základe tej diagnostiky sa spraví samozrejme nejaký projekt a to nejaký čas trvá a ku samostatnej realizácii potom príde v priebehu, ja neviem, dvoch rokov. No a keď odkryjete ten most, tak zistíte napríklad, že tam nie je poškodených osem nosníkov, ale je poškodených 12 nosníkov a tým pádom cena opravy sa značne prevýši. A to sme boli svedkami napríklad aj v Martine, kde sa takisto opravoval most na ceste prvej triedy a práce boli zastavené asi na tri roky, lebo takisto, keď sa odkryl ten most, tak sa zistilo, že je viac poškodený a zhotoviteľ samozrejme za tie finančné zdroje, ktoré vysúťažil, nedokázal opraviť tento most a potom sa to naťahovalo, naťahovalo. Slovenská správa ciest mu nechcela doplatiť. Takže bol to veľký problém. Tu skôr by som privítal, keby Slovenská správa ciest každý rok opravila nejakých 50 – 80 mostov, keby vyčlenila na to finančné zdroje a podľa mňa určite by to bolo lacnejšie a ušetrili by sme zhruba 1 miliardu za tých 30 rokov. Uvidíme, ako to celé ešte dopadne. Prebieha tam súťaž, takže sám som na to zvedavý. A Ministerstvo dopravy hovorí, že potom by sa mohli opravovať aj mosty na cestách druhej a tretej triedy nejakým takýmto spôsobom. Ale mne sa to momentálne zdá, že to je nie úplne výhodný projekt pre štát, lebo môžeme tu prísť o veľké peniaze. Skôr by som uvítal pri tých mostoch, keby vznikli cestárske čaty, ktoré by už dokázali opravovať mosty napríklad v štvrtom stupni alebo v piatom stupni. A tieto mosty, keď sú napríklad v tom štvrtom stupni, tak sa dajú opravovať za pár desiatok tisíc eur, ale keď my ten most necháme zájsť do tých vyšších stupňov, tak samozrejme to sú už státisíce alebo milióny a tieto mostárske čaty dokázali by opravovať pravidelne tieto mosty za nie až tak vysoké finančné zdroje. Čo sa týka ešte ciest, tak tu by som ešte spomenul objektívnu zodpovednosť. Bol to aj návrh zákona ohľadom objektívnej zodpovednosti v parlamente, ale zatiaľ sa to odložilo. A ja by som tu videl úplne taký jednoduchší systém, ako by to mohlo fungovať, táto objektívna zodpovednosť, a posunul by som to na obce a mestá takým spôsobom, že obce a mestá by si zakúpili kamery pre objektívnu zodpovednosť. Samozrejme, museli by byť certifikované. Ale oni by spravovali tieto kamery. To znamená, že by vytvorili napríklad chránené dielne, spojili by sa tri, štyri, päť obcí, možno aj 10 obcí, tak ako sa spájajú napríklad stavebné úrady, ktoré by vlastne riešili túto objektívnu zodpovednosť a samozrejme starosta tú kameru by si dal do tej obce umiestniť tam, kde ju potrebuje. To znamená pred škôlku, pred základnú školu, pred kostol, pred domov sociálnych služieb alebo tam, kde je väčší pohyb osôb a kde potrebuje, aby tá rýchlosť bola znížená. A samozrejme ten výťažok z pokút, kde by to vybrali v tej, kde by to spracovali v tej chránenej dielni, tak by znova naspäť išiel pre tie obce a mestá a tie obce a mestá by si za to mohli kupovať ďalšie kamery, mohli by robiť chodníky pre chodcov, mohli by robiť inteligentné priechody pre chodcov, takže znova by to dávali do tej bezpečnosti tých svojich ciest. Ja si myslím, že toto by bolo dobré riešenie. Aj tí motoristi, keby videl, že má zaplatiť pokutu, tak si povie: dobre, ale pomôže to aspoň tej obci, takže skôr by sa mu vyťahovala tá peňaženka lepšie, ako sa povie, a skôr by tú pokutu zaplatil. Samozrejme potom bolo by dobré alebo muselo by sa len dohodnúť, že keby niekto nezaplatil, tak Tak si povie, dobre, ale pomôže to aspoň tej obci, takže skôr by sa mu vyťahovala tá peňaženka lepšie, ako sa povie. A skôr by tú pokutu zaplatil. Samozrejme, potom by bolo dobré alebo by sa muselo len dohodnúť, že keby niekto nezaplatil, tak akým spôsobom by to fungovalo, ale to sa všetko dá ošetriť zákonom. To by bolo asi tak. Z krátkosti všetko z mojej strany. Ukončím moje vystúpenie ešte takým sloganom, že tam, kde je cesta, tam je aj život. Cesty a infraštruktúra sú veľmi potrebné pre Slovensko, lebo ak nebudeme mať dobrú cestu, tá ekonomika sa určite spomalí a ten rozvoj Slovenska určite nebude až tak napredovať. Ale v mojom vystúpení ešte v krátkosti musím spomenúť aspoň železnice, lebo tie som vynechal a tie sú veľmi dôležité. Pre nás, samozrejme, železnice nemáme všade, ale tam, kde sú, tak musím povedať jedným dychom, že mali by byť určite bezpečnejšie. Ja som aj tu, vidím môjho kolegu Rasťa Krátkeho, asi pred rokom sme dávali tiež návrh uznesenia kvôli bezpečnosti na železniciach, ale, žiaľ, na týchto železniciach sa momentálne až tak do tej bezpečnosti nedávajú finančné zdroje. Vieme, že máme viacero na Slovensku nechránených železničných priecestí. Máme veľmi málo vlakov, zabezpečených systémov ETCS, čo je tiež veľký problém. Tento systém by určite predišiel zrážkam vlakov, skôr by upozornil strojvedúcich na nebezpečenstvo. Takže tu by sme sa určite mali viac tomu venovať, lebo my potrebujeme aj v tých regiónoch integrovať dopravu. Integrovaná doprava je veľmi dôležitá. Ale ako ju máme integrovať napríklad s autobusovou dopravou, keď tie vlaky meškajú? Potom ťažko tie autobusy môžu nadväzovať a ľudia potom sú skôr nútení ísť do tých motorových vozidiel, lebo keď vedia, že ten vlak môže meškať, nestihne ten autobusový spoj a nedostane sa na čas do zamestnania. Toľko z mojej strany. Ďakujem za pozornosť na vaše vystúpenie.