Ingrid Kosová — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, a ak by som mala len pár slovami opísať predložený rozpočet na rok 2027, tak by som ho musela, bohužiaľ, nazvať manifest neschopnosti, ale páči sa mi veľmi aj „priama letenka do ekonomického suterénu“, pretože to je fakt. Vláda si schválila návrh s deficitom 4,94 % HDP. Znamená to, milí občania, že po troch drastických konsolidačných balíčkoch a potom, čo ľuďom zdvihli DPH, zdanili transakcie a siahli do vreciek vlastne úplne úplne každému, tak vláda odovzdáva rozpočet prakticky s rovnakým deficitom, s akým si ho prebrala v roku 2023. 7,5 miliardy, to je deficit. Šetrenie sa, priatelia, jednoducho nekoná. A prečo by sa aj malo? Veď sme predsa rok pred voľbami. Včera to pán minister Kamenický povedal jasne, že je to predvolebný rok a teda je to rozpočet kompromisov. No a vtedy jednoducho neprichádza do úvahy, aby sme voličom čokoľvek odtrhli od úst. No a keď sa pozriete na výdavkovú časť rozpočtu, tak človek by mohol veľmi ľahko podľahnúť tomu, že bude všetko dobré, lebo bude energopomoc, budú všakovaké, ja neviem, kočíkovné, bude sa odpúšťať daň z príjmu pre matky so štyrmi a viac detí, podotýkam zamestnanými, lebo to včera pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny dvakrát prízvukoval, že ide teda o zamestnané matky so štyrmi a viac deťmi. Budú dokonca aj 13. dôchodky. A aby toho nebolo málo, tak ideme ešte aj zvýšiť počet štátnych zamestnancov o 2500. Takže kto by pri takomto deficite neoslavoval, všakže? Predstavme si ten psí deň, na ktorý by vyšla každá slovenská rodina, keby s takýmto rozpočtom hospodárila z vlastného takto šialene. Ale to je iba jedna strana mince, pretože tá druhá a oveľa cynickejšia je fakt, že táto koalícia opäť raz s úplnou a arogantnou samozrejmosťou sa dostala do priamej kolízie so zákonom a je jej to absolútne jedno. Čakali sme, že predložia vyrovnaný rozpočet, tak ako to prikazuje ústavný zákon, ale to sa nestalo. A keďže veľmi dobre viete, že opozícia už podala podnet na Ústavný súd pre porušenie dlhovej brzdy a zjavne aj sami tušíte, vážená vláda, že súd rozhodne vo váš neprospech, tak ste si vymysleli dokonalý únikový plán. Namiesto toho, aby ste zákon dodržali, tak ste narýchlo predložili pozmeňovák. A samozrejme, tým ste si poistili, že ak po zásahu súdu krajina spadne do rozpočtového provizória, tak to pre vás nebude vlastne znamenať takmer nič a vláda bude môcť takmer ďalej bezbreho rozhadzovať. Mňa predvčerom úprimne pobavil komentár pána Kalivodu, ktorý tento krok obhajoval slovami, že to vlastne všetko, aj ten pozmeňovák, museli predložiť kvôli nám, kvôli opozícii, pretože veď my sme podali ten podnet na Ústavný súd. Tak chápete tú absurditu? Namiesto toho, aby si splnili zákonnú povinnosť a predložili vyrovnaný rozpočet, tak oni ten zákon vedome porušia. Počítajú s tým, že im to Ústavný súd vytkne a tak si radšej deň pred predložením rozpočtu nehanebne schvália zmenu pravidiel, aby ich to provizórium už vôbec v ničom neobmedzovalo, ale na vine je opozícia. Tak to je fakt, že absurdné. Ale viete, čo je na tomto vašom kľučkovaní ešte cynickejšie? Že pri záchrane vlastnej kože ste úplne hodili cez palubu samosprávy. Pretože mestá a obce majú podľa zákona úplne rovnakú povinnosť a musia predložiť vyrovnaný rozpočet. Lenže, kým vy ste si tu predvčerom papalášsky schválili tú únikovú klauzulu, aby ste v rozpočtovom provizóriu mohli ďalej akože bezbreho rozhadzovať, tak primátorom a starostom ste vlastne neumožnili to isté. Čiže, ak Ústavný súd povie jasné nie a potvrdí, že pravidlá platia pre každého, tak samosprávy sa tiež zo dňa na deň zrútia do provizória. Ale nemajú tento váš alibistický pozmeňovák, ktorým by zákon obišli, takže zostanú paralyzované. A ja sa pýtam, čo asi budú tie samosprávy robiť potom? Ako zabezpečia ten chod miest? Kto zaplatí odvoz odpadu? Osvetlenie, ktoré už teraz v mnohých obciach na noc úplne vypínajú. Alebo kto zabezpečí ten nekrytý zákon o povinných škôlkach? Vy ste si drzo pre seba ušili záchranné koleso, ale stovky starostov a primátorov, tak tým ste s úsmevom na perách hodili kosť ohlodanú. A kto to zaplatí v konečnom dôsledku? Ja si myslím, že zase len občan na zvýšených daniach. A ja sa čudujem, lebo niektorí poslanci, ktorí tu sedia, koaliční poslanci, ktorí sedia v týchto laviciach, sú tiež starostovia a primátori. Vám to nevadí, že to takto je? Takže vy ničíte samosprávy, obídete ústavu a ešte pritom sa cítite a tvárite ako najväčší vlastenci. Ja neviem, ako inak by som mala okomentovať ten výrok pána ministra financií Kamenického. Keď musel čeliť tej ústavnej realite a s úsmevom do tváre, do kamier teda vyhlásil, že vyrovnaný rozpočet môže chcieť iba ten, kto nemá rád Slovenskú republiku. Ja neviem, tak podľa tejto logiky možno ani Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nemá rada Slovensko, pretože nás upozorňuje, že ten súčasný dlh stúpne o 30 miliárd €, 30 miliárd. To je dvakrát rýchlejšie tempo zadlžovania ako v krízovom období počas pandémie alebo počas vojny na Ukrajine. A možno nemá rád Slovensko ani Najvyšší kontrolný úrad, ktorý vo svojich stanoviskách tiež bije na poplach, že verejné financie sú na neudržateľnej trajektórii. No a asi nemajú radi Slovensko ani odborári, ktorí hovoria o klesajúcej životnej úrovni a pýtajú si už od začiatku roka nejaké protiinflačné opatrenia, ktoré neprišli. Z môjho pohľadu je toto do neba volajúca drzosť, že vy nám tu idete rozprávať o láske k vlasti. Ak nás 30-miliardová sekera, drahé potraviny a najdrahšie energie v regióne majú presvedčiť o vašej láske, tak ja sa úprimne pýtam, ako by to asi, preboha, vyzeralo, keby ste tú Slovenskú republiku mali trošku menej radi? Lebo toľko lásky sme si naozaj, vážená vláda a vážení páni ministri, od vás nezaslúžili. Ale poďme teraz k tomu najsmutnejšiemu dôkazu tejto vašej lásky a to je školstvo. Predseda vlády Robert Fico veľmi rád hovorí, najmä na diskusiách so študentmi, že školstvo je premiérska téma. No a minister Tomáš Drucker sa nás na tlačovke aj včera snažil presvedčiť s vážnou tvárou, že školstvo je priorita. A ukázal nám, ako do rezortu pritieklo v roku 2027 o 187 miliónov € navyše. No na papieri to vyzerá krásne, pretože papier znesie všetko, ale keď si ten papier naozaj prečítate poriadne, tak zistíte, že z toho slávneho 187-miliónového nárastu len 60 miliónov zhltne demografický nárast počtu žiakov v normatíve. 31 miliónov z toho pôjde na navýšenie valorizácie platov a tak ďalej. To znamená, že na zvýšenie kvality alebo na rozvoj školstva nepôjde navyše takmer nič. A čo ma teda pobavilo príjemne celkom, je, že na stranách 24 až 26 tohto dokumentu nájdete niečo, čomu sa hovorí priznanie v priamom prenose. Pretože ministerstvo školstva si samo pre seba vypracovalo takú tabuľku s názvom „Chýbajúce zdroje na roky 2027 až 2029“. A viete, aké číslo tam v roku 2027 stojí? Že na bežných výdavkoch na regionálne školstvo bude chýbať -65 miliónov €. To nám tu včera pán Kamenický zabudol povedať, keď sa chválil, koľko ide navyše do školstva. Presne v roku 2027 je to 65 100 325 € chýbajúcich v rozpočte len preto, aby regionálne školstvo aspoň ako-tak prežilo. Ale s týmto sa nepochváli ani pán minister financií, ani pán minister školstva. Ale poďme pekne po poriadku a začnime asistentmi učiteľa. Dnes máme v triedach v školách naozaj vážny problém s tým, že máme čoraz viac detí, ktoré potrebujú špeciálnu starostlivosť. Sú to deti s poruchami učenia, autistickým spektrom, deti s ADHD a ministerstvo školstva v spolupráci s odborníkmi vypracovalo tzv. paušálny model, ktorý jasne hovorí, že v roku 2027 budeme potrebovať na školách o 1803 úväzkov pedagogických asistentov viac. No a tipnite si, koľko na to pán minister Kamenický schválil navyše. Nulu. V tabuľke chýbajúcich zdrojov chýba presne 11,8 milióna € na zabezpečenie týchto 1803 asistentov. Tak ja sa pýtam, či je toto tá vaša prorodinná politika. Pretože vy vlastne odkazujete učiteľke, ktorá má v triede 30 detí a z toho tri vážne vyžadujú asistenta, že nech si to proste, nech si nejako poradí sama. Zároveň odkazujete aj matkám a otcom znevýhodnených detí, že tieto deti jednoducho pre tento štát nie sú prioritou. Chválite sa inklúziou, ktorú mimochodom dávate len na nejaké PR letáky, lebo papier znesie všetko, ale keď potrebujeme zaplatiť ľudí, ktorí túto inklúziu majú v triedach robiť, no tak minister za Smer povie nie. No a poďme teraz k tým spomínaným materským školám, pretože ja osobne si myslím, že je to veľký politický podraz a doplatia na to iba samosprávy. Ak si spomínate, minulý rok v parlamente bola schválená novela zákona, kde ste zaviedli povinné predprimárne vzdelávanie, ktoré sme aj my samozrejme podporili. No ale na to, aby štvorročné deti od roku 2027 začali chodiť do školy, no tak na to potrebujeme tiež peniaze. Okrem toho ste tam rodičom, myslím, že prisľúbili, že nebudú platiť poplatky, keďže pôjde o povinné predškolské vzdelávanie a stanovil sa tam nenormatívny príspevok 150 € na dieťa, ktorý štát mal vykompenzovať týmto samosprávam. No a aká je realita v rozpočte? Na tento účel v roku 2027 sa vyčlenilo o 7,49 milióna € menej. Takže vy ste vlastne prikázali obciam a mestám: zoberte deti, starajte sa o ne, ale peniaze, ktoré na to potrebujete, vám jednoducho nepošleme. Čiže starostov a primátorov ste už predtým ošklbali nejakými konsolidačnými balíčkami a teraz budú musieť zaplatiť ešte aj to, čo vy ste si schválili zákonom ako štát, ale nezabezpečili ste. No a znova ja sa pýtam, z čoho to asi tie mestá a obce zaplatia, pretože tie deti asi tam chodiť teda budú. No zase len zvýšia dane, zrušia verejné osvetlenie, alebo rovno povedia ľuďom, rodičom, že je potrebné poskladať sa na výmysly pána Druckera, pána Fica a pána Kamenického. No asi tak to skončí. A ďalšia vec je napríklad digitalizácia. Všetci vieme, že sme v 21. storočí a že je potrebné teda do škôl túto digitalizáciu aj zavádzať, aby sme sa aspoň trošku priblížili tomu 21. storočiu. A z Plánu obnovy a odolnosti prišli na školy naozaj tisíce tabletov a počítačov a mali sme tu tak eurofondový projekt, ktorý sa nazýval POP3 a z toho sme platili školských digitálnych koordinátorov. To znamená ľudí, ktorí sa starali o tieto siete, prístroje a samozrejme učili deti s nimi pracovať. Lenže projekt sa končí, samozrejme, a štát mal týchto ľudí prevziať pod svoje krídla. Koľko na to ministerstvo vyčlenilo? Presne tak, zase nulu. Na 19,2 milióna €, ktoré ministerstvo To znamená ľudí, ktorí sa starali o tieto siete, prístroje a samozrejme aj učili deti s nimi pracovať. Projekt sa končí, samozrejme, a štát mal týchto ľudí prevziať pod svoje krídla. Koľko na to ministerstvo vyčlenilo? Presne tak, zase nulu. Na 19,2 milióna €, ktoré si Ministerstvo školstva pýtalo. A tak dostalo, samozrejme, zamietavé stanovisko od Ministerstva financií. Takže ja neviem, čo to znamená, ale možno nakúpená technika bude pomaly starnúť, chytať prach v skriniach a sieť sa zrúti pri každom výpadku elektrickej energie, lebo ju nebude mať ani kto spravovať. Takže takto vyzerá strategické myslenie tejto vlády. Peniaze z Európy minieme na hardvér, ale nezaplatíme ľudí, ktorí by mali tento hardvér obsluhovať. No, cynizmus tejto vlády sa prejavil aj vo vzťahu k vede. My už dlhodobo hovoríme, a vlastne to hovoria aj všetci odborníci v tejto krajine, že ak chceme realizovať nejaký ekonomický rast v tejto krajine, tak musíme investovať do výskumu a do inovácií. Lenže vy robíte presný opak, nielen že ste nepriniesli žiadne pre-lestové opatrenia, ale medzi riadkami, potichučky, ste aj v dokumente na strane 4 priznali škrt, ja citujem: „zníženie výdavkov Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií 2030 v sume 50 353 313 € v roku 2027 z dôvodu konsolidácie verejných výdavkov.“ 50 miliónov € pre vedu ste obetovali na oltár vašej populistickej spotreby. Vyškrtli ste ich bez mihnutia oka. A potom sa čudujete, prečo nám odchádzajú tie najlepšie mozgy do Brna, Prahy alebo do Viedne. Veď kto normálny by chcel robiť vedu v tejto krajine, kde vláda škrtne strategický inovačný program len preto, aby mala peniaze na, neviem, nejaké jednorazové volebné kupovanie si nejakej vybranej voličskej skupiny. O havarijných stavoch škôl to už ani nemá zmysel hovoriť, pretože Ministerstvo školstva si zúfalo pýtalo 24 miliónov € na opravy striech. A čo? Zatekajú, samozrejme. Ako to nič, čo možno v budúcnosti aj vybuchnú, a od ministerstva dostalo len 9,7 milióna €. Takže, milí priatelia, milí riaditelia a riaditeľky, pripravte si vedrá, pretože aj tento rok bude zatekať do tried. Ale hlavne, že Fico bude môcť na mítingu povedať, že sa nám tu na Slovensku skvelo žije a ako sa úžasne stará o tento národ. No a teraz ešte poslednú vec, ktorej sa musím vyjadriť, a to je zvýšenie platov pedagogických a odborných zamestnancov. Pretože pán Drucker niekoľko dní už sypal pred kamerami na tlačových konferenciách informácie o tom, že sa teda budú zvyšovať platy učiteľom v roku 2027, že to bude v rámci valorizácie platov verejnej správy. Potom, keď som si pozrela rozpočet, tak samozrejme tam nebola žiadna dohoda, nebolo tam žiadne navýšenie, bola tam veľká nula. No a následne prišiel včera pozmeňujúci návrh, kde je teda zvýšenie platov pre pedagogických a odborných zamestnancov o 8,4 % od júla 2027. No, keď si to rozrátame, tak je to v podstate celoročne len nárast 4,2. Keď k tomu pripočítame ešte infláciu, ktorá je prognózovaná na budúci rok asi na úrovni 2,9, tak reálne, keď si to prepočítate na celý rok, tak vám vyjde, že učitelia a učiteľky si polepšia od januára budúceho roka o 20,50 centa. Tak ja neviem. A takýmto tempom sa dostaneme k tým priemerným mzdám vysokoškolsky vzdelaných učiteľov v priemere OECD asi tak v roku 2050. A určite to nezlepší učiteľský status povolania. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, ja osobne som presvedčená o tom, že tento rozpočet je nielen ústavnou, ale aj morálnou katastrofou, pretože vy ste zobrali od ľudí cez dane a požičiavate si miliardy určené najdrahšie v eurozóne, ale deťom, deťom v školách beriete asistentov, obciam kradnete peniaze na škôlky a vedu ste zarezali ako prasa pred Vianocami. Namiesto toho, čo je pre budúcnosť krajiny naozaj skutočne dôležité, ste v zúfalom záujme udržania si tohto vášho zlepenca uprednostnili rôzne populistické chuťky vašich koaličných partnerov. Aha, veď médiám to bolo jasné aj z úst pána premiéra Fica, ktorý jasne hovoril o tom, že ste doslova dovydierali SMER. Napríklad strana HLAS si za každú cenu zabetónovala, samozrejme, plošné 13. dôchodky, na ktoré si štát už teraz musí požičiavať. SNS na čele s Andrejom Dankom si zobrala štátny rozpočet ako rukojemníka a vyhlásila, že ho nepodporí, kým neprejde ich návrh pre zvýšenie dôchodkov pre ľudí od 85 rokov a viac. A nečudo, že ste tú likvidačnú transakčnú daň pre firmy ani napokon nezrušili, veď Rudolf Huliak by sa svojich vydieračských nárokov na ministerstvo nevzdal len tak pre nič za nič a, aby ste jeho partiu vôbec udržali v koalícii, tak ste mu museli urobiť ústupky a odklopiť aj jeho daňové chuťky a nápady na hazard. Vy ste tú štátnu kasu jednoducho rozporcovali ako korisť len preto, aby ste tento posledný rok politicky prežili. A tu sa vrátim aj k tej bizarnej hláške pána ministra Kamenického o tom, kto má a kto nemá rád Slovensko. Vážený pán minister a vážený pán Mierna, Slovensko to nie sú vaše tlačovky a Slovensko to nie sú ani vaše funkcie. Slovensko sú ľudia. Sú to tie deti so špeciálnymi potrebami, ktorým ste práve zobrali 1800 asistentov. Sú to aj tí starostovia, na ktorých ste hodili náklady za vaše populistické sľuby, a sú to aj tí mladí vedci, ktorým ste škrtli 50 miliónov € na výskum a de facto ste im dali takto lístok do ruky na vlak smerom za hranice. Školstvo pre vás nikdy nebolo prioritou a tento rozpočet je toho definitívnym a nespochybniteľným dôkazom. Papier síce znesie všetko, aj vaše PR reči o miliónoch navyše, ale tá rozpočtová tabuľka, tá neklame. Ak niekto nemá rád Slovensko, tak je to táto vládna koalícia na čele s Róbertom Ficom a jeho ministrom Ladislavom Kamenickým, Ladislavom, pardon. Pretože keby ste túto krajinu skutočne mali radi, tak by ste nenechali tie deti padnúť na úkor vášho politického prežitia. Keby ste túto krajinu mali radi, tak by ste dnes takto bezprecedentne, surovo a s úsmevom na perách neokrádali vlastných občanov o ich vlastnú budúcnosť, lebo o tom tento váš rozpočet je. Tento rozpočet nemôže podporiť nikto, kto to s touto krajinou myslí naozaj vážne, čo i len trochu. Ďakujem.