Ingrid Kosová — faktická poznámka, 61. schôdza

Bože, ja som sa nešťaľ, môže, už ideme. Ďakujem. Som v obmedzenom. Asi sa, pán Viskupič, vyjadril k tomu sociálnemu štátu ešte, lebo sa musím priznať, že mňa totálne vytáčajú tie reči z úst koalície o silnom sociálnom štáte, o sociálnom zmieri a o sociálnom dialógu, lebo v praxi to vyzerá teda úplne inak. Rozpočet, ktorý je naozaj, že najdôležitejší zákon roka, tak oni sociálnym partnerom ho doručili v nedeľu 4. októbra večer. Ja neviem, možno si mysleli, že večer už v nedeľu nemajú čo robiť, tak sa môžu prelúskať 100-stranovým dokumentom, tými excelovskými tabuľkami a hľadať tam zamaskovanú sekeru 7,5 miliardy alebo čo. Potom ich v pondelok ráno nahnali na tripartitu a už na obed s plnou parádou a úsmevom odklepli rozpočet na vláde. Tak, ak si to zhrnieme, tak vlastne ani odborári, ani zamestnávatelia nedostali ani jeden jediný pracovný deň na to, aby si mohli vôbec tento rozpočet preštudovať. A pritom zákon termíny až 15. októbra na predloženie v Národnej rade, tak mali dosť času na to, aby to urobili, ale oni jednoducho sa nechcú s nimi baviť. A na to im samozrejme odbory a zamestnávatelia poslali jasný odkaz, že je to pľuvanec a výsmech do tváre sociálnemu dialógu. Tak ja sa pýtam, či toto je tá slávna sociálna demokracia, že my tu vlastne ignorujeme tých, ktorí živia tento štát, mimochodom aj nás všetkých tu. Vy sa, prosím vás, správate ako nejakí arogantní zemepáni, ktorí takto na stôl hodíte nejakú hotovú vec a ľuďom v tejto krajine poviete: „Držte huby, prosím vás, a šúchajte nohami.“ Toto je nielen, že rozpočet, ktorý devastuje túto krajinu, ale on devastuje aj akúkoľvek základnú úctu k sociálnym partnerom v tejto krajine. Vy nie ste sociálni demokrati, vy ste sociálni diletanti. Pani poslankyňa Hanuliaková, nech sa páči.