Oskar Dvořák — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Tak, ďakujem za slovo, keďže teda je to veľká téma. Ako sa pripravujem a píšem si poznámky, tak opäť deklarujem vopred, že tentokrát som si ich napísal rukou, tie poznámky, aby som reagoval teda aktuálne na to, čo sa tu dialo, tak dúfam, že mi, pán minister, ospravedlníte, že opäť sa budem riadiť poznámkami. A zároveň chcem začať tým. Beriem vás za slovo. Pozvali ste ma na nejakú konzultáciu na ministerstvo? Ale prijmem ju za podmienky, ak tento zákon stiahnete a budete to so mnou konzultovať v takom zmysle, že sa to bude mať šancu ešte zmeniť. Ja nepotrebujem vysvetľovanie tohto chybného zákona. Ja si ho, ja viem čítať ten zákon a preto, nepozvali ste ma. Ja neviem, akože máme si, máme si poprezerať normálne schránky alebo, viete, aj tá prioritizácia, ako to Tomáš hovoril, však prišlo nám to pred rokom, sme mali uzatvorený výbor, sme to riešili, že ten horizon scanning a prioritizácia by to mala byť a príde nám to v druhom čítaní pozmeňovacím návrhom. Však to proste, ja súhlasím s Tomášom, že o tomto mal byť ten zákon. Ale dávam teda tú ponuku naspäť. Som ochotný všetko vysvetliť, sadnúť si, porovnať, ukázať tie veci na širšom fóre. Kľudne nech si zavolám aj svoj tím, vy si tam zavolajte svoj tím a budeme sa rozprávať, ale podmienkou je to, že ten zákon neprijmete a bude šanca, aby tá diskusia bola konštantná. Stručná, aby sme mali šancu ešte niečo zmeniť. A preto, v zmysle § 73 ods. 3 písmena a) podávam teraz v rozprave návrh vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Poprosím o tomto hlasovať, ak túto ponuku myslíte vážne, tak teraz máte možnosť podať mi tú ruku a tú diskusiu teda skutočne naštartovať. Nech už sa tam stali hocijaké problémy, či ja si nečítam e-maily alebo vy ich neposielate, alebo to je úplne jedno. Ale to Tomáš tam chodil z pozície hlavného lekára samosprávneho kraja v rámci SK7, preto bol pozývaný. Národná rada a ostatní opoziční poslanci tam pozývaní neboli. Teraz je tá možnosť a aby to bolo aj v dobrej viere, že môžeme niečo zmeniť, tak nech sa páči, ten návrh je podaný teraz v Národnej rade a bude sa o ňom hlasovať pri najbližšom hlasovaní. Ja zároveň, viete, ja si zakladám a to vystúpenie moje bolo relatívne dostatočne technické. Nešiel som po paragrafoch. Snažil som sa to prispôsobiť trošku tomuto plénu. A ja vás budem kritizovať, lebo je to úloha opozičného poslanca na tej filozofickej úrovni. A je úplne v poriadku, že na tej filozofickej úrovni sa nebudeme zhodovať v niektorých a vo viacerých veciach. Ale je úplne, ale je podľa mňa akože férové, aby ste to vysvetlili, prečo máte iný filozofický pohľad. Rovnako ako si myslím, že je slušné, že si tu nebudeme kričať z lavíc, že sa nebudete prihlasovať len cez faktické poznámky, že sa neprihlásite do záverečného slova, ale že sa prihlásite normálne do rozpravy, pretože chcem vás aj upozorniť, že podľa nového rokovacieho poriadku máte 10 minút ako záverečné slovo. Čiže ja by som preferoval, aby ste sa normálne prihlásili bez toho vykrikovania z lavíc. Ja som tam dal štyri rozsiahle oblasti rozdelené na podoblasti, kde som vysvetľoval a to boli, to bola technická debata. Ja nechápem, prečo vás to tak rozčuľovalo ohľadom Ministerstva obrany, bojových zásob. Rozprával som sa tam o hodnote iného, tie pozmeňováky som hodnotil. Rozprával som sa o tých lekárňach, čo im to môže spôsobiť. Hovoril som, to boli technické chyby. A potom som samozrejme rozprával aj filozoficky, že v čom sa rozchádzame. A to je úplne v poriadku. Ja napríklad, ja si myslím, že, a máte aj nejakú asi zlú informáciu, lebo už som to teraz počul druhýkrát. Vy, neviem, komu to adresujete, že si robí tlačovky ohľadom konkrétnych zbierok a konkrétnych pacientov. Tak ja som nikdy neurobil žiadnu tlačovku ohľadom žiadnej zbierky, ohľadom žiadneho pacienta a ani som to nekomunikoval. Lebo, pretože ja sa snažím držať v tých hraniciach, že vás idem kritizovať technicky a filozoficky. A viem, že ak sa niekto postaví a preto to aj tuto poviem v pohode, v poriadku, ak by som to aj do budúcnosti niekedy robil, môžete to na mňa opätovne vytiahnuť. Ja si myslím, že by som nemal komentovať konkrétne rozhodnutia o tom, kto dostal liek, kto nedostal liek a vyťahovať konkrétnych pacientov na tlačové konferencie. Nemyslím si, že by sa niekto mal na tom akože priživovať takým spôsobom. Preto som ani jednu komunikáciu napríklad k Marekovi Machovi neurobil, ani k nikomu inému. Sedel som v dozornej rade Všeobecnej zdravotnej poisťovne, keď sa rozhodovalo o akej Trude. Vedel som, čo to znamenalo. Videl som to rozhodovanie. Videl som, ako je ťažké pre tých ľudí robiť tie morálne, etické dilemy a preto by som chcel toto uviesť raz a navždy teda na pravú mieru. Asi máte zlé informácie, ak vám niekto povedal, že som robil komunikáciu ohľadom konkrétnych pacientov. Nerobil by som to. Snažím sa byť v tomto férový. Je to občas ostrejšie vystúpenie voči vám. Preto len sme v politike a som opozičný poslanec a snažím sa to držať v dvoch tých zásadných líniách. Čo je technická rovina a čo je filozofická rovina. Ja, viete, aj tie, aj tie obviňovania. Ja si myslím, že je tam dostatok tých technických vysvetlení, ktoré by si to plénum tuto zaslúžilo. Tie obviňovania, áno, kto mi to písal, tak ja neviem, je to mnou napísané, ten môj prejav. Áno, pýtam sa, myslím si, že je to správne, že ľudia sa pýtajú viacerých ľudí v sektore, pýtajú sa, konzultujú to s rôznymi ľuďmi, chodia na stretnutia, chodia na konferencie, pozerajú prezentácie, čítajú si ten zákon, urobia si z toho samotný, myslím si, že tak fungujete aj vy. Ak tak nefungujete, nie je niečo v poriadku. Preto ja vám, viete, sa v tom, že či vám, ktorý úradník, aký, aký výstup napísal, to je, to je vedľajšie. Na čo ste skôr asi narážali, že s ktorými argumentmi sa viac stotožňujem. A tu máme zásadný filozofický rozpor, pretože Tomáš to podľa mňa veľmi pekne pomenoval. Ak by farmaceutické firmy písali, či už tento pozmeňovák alebo viaceré tie ustanovenia toho zákona, tak by to nevyzeralo inak, žiaľ. Ja som bol na stretnu, bol som na stretnutiach s tými viacerými obchodnými komorami, dokonca ste na nich neboli vy. Prešiel som si ich, či už s Tomášom v rámci výboru, samostatne, poznám tie oponentské názory, poznám tie filozofické názory, ktoré oni majú a vidím, že tie filozofické názory sa vo viacerých oblastiach preniesli sem. A viete, pamätám si aj jedno stretnutie, však preto som aj spomínal ten nemecký model, pretože aj nemecká komora. Na nej sme dokonca boli spoločne, si pamätám, viedli sme diskusiu o tom, ako by mala fungovať lieková politika. Normálne s komorou sme sa o tom rozprávali. A je to, je to fakt. Proste, že oni majú iný filozofický prístup k liekovej politike v tom Nemecku. Oni pristupujú takým spôsobom, že sme bohatšia krajina, máme väčšie HDP, môžeme si dovoliť urobiť ten buffer taký, že sem pustíme naozaj tie lieky najprv a potom pozeráme roky, vyhodnocujeme to, ale zároveň sme veľmi prísni. Však inštitút IQWiG, čo tam majú, ktorý, ktorý nerieši len proste samú tú HTA problematiku liekovú, ale združuje aj rôzne, akože vyhodnocovanie iných metód a dáva to do nejakých kontextov, etablovaná inštitúcia. Tak oni pristupujú k tomu, že sú zase veľmi tvrdí v tom, že to, že to potom kontrolujú. My máme taký paškvil. Taký akože, jak sa hovorí, jak máme niečo medzi dvomi poistnými systémami, tak my takto aj pristupujeme k tej liekovej politike. My sme na základe tejto novely, sme veľmi benevolentní k tomu, ktoré lieky prídu do nášho systému, ale sme veľmi slabí voči tomu, ako ich máme vynucovať, ich efektívnosť, účelnosť, vplyv na rozpočet, vidíme to v tomto jednom zákone, však vidíme, čo sa deje s NIHO. A každý človek, čo si, čo pozná TONYho a vie, ako funguje a vie, koľko má cca zamestnancov. Ja som bol dokonca pri tom, keď sa zriaďoval, tak som videl, ako to prebiehalo. Viem, koľko má peňazí, poznám tie rozpočty, viem, ako sa to nastavovalo. Pamätám si ešte toho prvého riaditeľa. Tak vie, čo spôsobia takéto návrhy. Čiže idete ako keby, že ak si aspoň vyberiete jeden filozofický prístup, tak podľa mňa treba byť s ním konzistentný, pretože ja som to chcel použiť, zobral, zobral mi to Tomáš tiež. To je ako keby, viete, psíček a mačička varia naozaj polievočku. Proste prídu tam, nalejú tam všetko, čo je možné a potom sa divia, že to má takú akože všehochuť a nikto nevie ako keby, že na konci povedať, že v čom je to také pokazené. A ten, ten filozofický prístup, že v skutočnosti tá debata sa mi vracia k tomu aj, že, že čo je úloha ministra v zdravotníckej politike. Keď už teda máme takú druhú časť tejto diskusie, takú filozofickejšiu. Dneska mi to pripadá, že vy ste viac moderátor a facilitátor viacerých záujmov, snažíte sa ich tam napasovať rôzne, snažíte sa roztlieskovať tie záujmy. Je to vidno aj na tom, ako sa mi vysmievate. Vysmievate sa mi, že ako ma ten sektor berie a ako berie vás, že je vidno, že to je pre vás veľmi dôležitá hodnota, ako vás berie ten sektor a to nie je vaša úloha, pán minister. Vaša úloha je urobiť čo najlepšie rozhodnutie vzhľadom na rozpočet pre pacientov. Pre tých pacientov, o ktorých tu napríklad Tomáš hovoril, ktorí nie sú organizovaní možno nikde, alebo ktorí majú malé pacientske organizácie a ktorých hlas nie je taký silný. Alebo je to napríklad postaviť sa niekedy záujmom, keď sú veľké organizované združenia, obchodné, farmaceutické, hocijaké, ktoré majú veľké právne oddelenia, veľké korporáty, majú svoje matky v zahraničí, ktoré im robia veľké podklady. Malé pacientske organizácie toto nemajú, alebo pacienti, ktorí nie sú organizovaní. A vašou úlohou ministra je zastávať všetky tieto názory a zvažovať ich v každom kroku. A nebyť, viete, a ja som presvedčený o tom, že toto vy nerobíte, pretože človek, ktorý by toto robil, sa tu nevysmieva opozičným poslancom, že viete čo, mne tu prišlo 20 SMS a ja, a tak vás berie ten sektor, že sa vám vysmieva a mňa má ten sektor rád. No nie je to o tom, aby vás ten sektor mal rád. Je to o tom, aby sa tá situácia na začiatku, ktorú som popisoval, zlepšila. Máme najväčší jeden z najväčších percentuálnych podielov na lieky, čo dávame z nášho rozpočtu, z celkového zdravotníckeho rozpočtu. Máme popritom najmenšiu dostupnosť liekov. A žiaľ, pristupujete k tomu, ja spomeniem či už pána Lengvarského alebo pána Druckera. V určitom, oni mali akože, ja, oni mali dobré záujmy. A na konci dňa pristúpili k tomu podobným prístupom. Na konci dňa ustúpili, chceli vyhovieť každému. Otvorili tie vráta. To sú, to sú, to sú roky 2018 a potom, keď to dobiehalo a 2022 a keď to potom dobiehalo, o čom hovorí napríklad aj NKÚ, na čo sa odkazujete, lebo oni majú postupný nábeh tie lieky. Tak to spôsobilo len to, že sme do tej liekovej politiky začali nalievať viac peňazí a tá dostupnosť sa nezlepšila. A dneska stojíme podľa mňa pred tým istým, pred tou istou tou traťou, tou rozdvojkou. Že vlastne ideme, že robíme, je to to porekadlo, že iba blázon robí stále to isté a očakáva, že výsledok bude odlišný. Tak my ideme tretíkrát urobiť to isté a ideme očakávať, že ten výsledok bude v niečom iný. No nie je. Viete, ja som si to tu zapísal tiež, budem to teraz, si to pozriem zo svojej poznámky tuto. Keď tu Tomáš rozprával o tom, že ten rozpočet je dôležitým nástrojom toho, aké lieky sa nám sem dostanú a že ho treba zvažovať a že tí ľudia, keď tam stoja v tej inštitúcii, však ja som bol v tej dozornej rade. Sedel som vtedy s Martinom Smatanom a s viacerými ľuďmi. Sedeli sme tam a rozhodovali sme o viacerých veciach, aj o zrádnych plánoch a podobne. A jedna z tých vecí bola aj tá teda takej Truda. Videl som to z prvej, teda hlasoval som aj o tých veciach, čiže videl som to naozaj z prvej rady. No. Ten rozpočet je veľmi dôležitý, máte pravdu. Však akože vy absolvent, ekonóm, proste, že má to byť dôležité. Ale tak, keď toto je dôležité a tu ste pritakávali Tomášovi, že ten rozpočet naozaj, že dôležitý a musíme hľadieť na potreby rozpočtu. Tak prečo to nie je zohľadnené v tých kritériách? Prečo to tam nie je proste, že aby sme čo najekonomickejšie, čo najefektívnejšie narábali s tými vecami? Aby sme naozaj, lebo, čo sa tu deje a to je ten filozofický problém a ja neviem, však mi povedzte, aký máte vy ten iný filozofický postup. Že Nemci to robia, alebo aj inšie krajiny robia to tak, že ten štát je natoľko bohatý, že si dovolí znášať to riziko tých nových experimentálnych inovatívnych liečieb, že to zaplatí proste ten štát, čo vyzbieral na poisťovni. Robia to Nemci, potom to tvrdo vyhodnocujú. My teraz pristupujeme k tomu tak, že my znášame. My to budeme znášať. Plno, akože zdravotné poistenie, verejné zdravotné poistenie, my platci, správcovia verejných rozpočtov, čo tu hlasujeme o rozpočte, my preberáme rovnako ako Nemci na seba to riziko. Ale nie sú tam tie bariéry a to my hovoríme. Napríklad mňa by zaujímalo, ja to zopakujem, ak už mi nechcete vysvetliť inšie tie technické veci, tie rozporuplnosti, ja neviem, ods. 3, ods. 18, povinnosti distribútorov napríklad. To ma, ale že dobre, najviac ma trápi ten, ten novelizačný bod č. 32. Že prečo tam má mať niekto na tri roky, a nielen na tri roky, ale má tam proste tú podmienku toho, že keď si tu vypla toho § 7 ods. 5, prečo má mať tú výnimku, že bude mať nejakú imunitu voči prehodnocovaniu. Že tomu ja naozaj nerozumiem, lebo na konci dňa áno. Hej. Toto je viac akože ten utilitaristický, to ja tu teraz rozprávam viac akože tým utilitaristickým filozofickým prístupom. Že máme to 1 € využiť tam, kde bude čo najefektívnejšie. Ten utilitarizmus nehovorí teraz, že všetci sú tu akože šedá masa a každého beriem ako jedného. Je tam niečo aj hodnotové. Môže tam byť niečo hodnotové. Keď si poviete, že pediatrické indikácie sú prioritné, úplne v poriadku, onkologické diagnózy, úplne v poriadku. Ale zároveň tam musí byť ten utilitarizmus, že aj keď idem do tej pediatrickej diagnózy a idem ju sem prinášať, tak využijem, čo najefektívnejšie to euro, pretože ak ho preplatím ten liek dvoj-, trojnásobne, znamená, že mám mať nižšiu kvantitu tých liekov pre tých pacientov. A preto, aj preto aj v skutočnosti ja sa pridávam, kolegyne tuto zo Smeru, ja som tiež akože úplne korektne im povedal. Vidím ich filozofiu, prečo idú týmito výnimkami, vedia to jasne pomenovať, povedali to, OK, legitímny politický cieľ, ale je veľmi podpásový argument tuto, veľmi akože nízky, ak mi, ak mi tu oni začnú rozprávať, alebo nám tu začnú rozprávať, že tu nechceme pediatrické lieky. No nie. Mojou kritikou bolo to, že nech je to proste, že čo najmerateľnejšie, čo najefektívnejšie využité každé jedno euro, pretože to nám na konci dňa prinesie viac tých liekov. Teraz to vyzerá tak. Však ja som to hovoril, že keď sa pozriete… Sa začal rozprávať, že tu nechceme pediatrické lieky. No nie. Mojou kritikou bolo to, že nech je to proste, že čo najmerateľnejšie, čo najefektívnejšie využité každé 1 €, pretože to nám na konci dňa prinesie viac tých liekov. Teraz to vyzerá tak, však ja som to hovoril, že keď sa pozriete napríklad na tú prioritizáciu. Tá je v skutočnosti, ja súhlasím, tá je v skutočnosti úplne najdôležitejšia z tohto celého. Pred rokom sme sa o tom rozprávali na tom výbore, že ten horizon scanning a tú prioritizáciu by sme mali urobiť ako prvotnú. Ja si myslím, že máme tu na to nástroje. Vieme v zahraničí, ako funguje ten horizon scanning. Vieme, ako tie ostatné krajiny to sledujú. Využívajú na to väčšinou aj tie inštitúty. Nerobí si to priamo tá vláda, aby, alebo minister, aby mal nejaké, že to politicky vedel preferovať. No a dnes aj tá prioritizácia je urobená takým spôsobom, že máte tam viaceré kritériá. Jedno z nich je teda aj horizon scanning, ktorý ešte nemáme zadefinovaný, že čo to znamená do budúcnosti, aké lieky tu chceme, ale že máte tam tú nenaplnenú medicínsku potrebu. Čiže idete tým spôsobom, že ak niekoho chcete prioritizovať, je jedno, aký drahý liek to bude, je jedno, či oberie ďalších troch, štyroch, piatich, ôsmich, tisícku pacientov o ten liek. Ak tu je čo i len, dajme tomu, jeden pacient, ktorý má nenaplnenú medicínsku potrebu, ja ho môžem odprioritizovať na základe toho paragrafu a dostať ho do toho systému. Toto nie je, ja toto neviem ani nazvať. Ja tam nevidím žiadny filozofický prístup. Ja tam vidím proste roztlieskanie. Vidím tam snahu vyhovieť úplne každému a na konci dňa to bude taký, akože, keď už sa bavíme tak filozoficky, taký negativistický utilitarizmus, že uškodím všetkým, pretože na konci dňa veľmi môže sa stať, že niekto dostane veľmi drahý liek a 1000, 2000, 10000 pacientov sa k tým liekom nedostane. A ja si myslím, že o to viac je dôležitejšie, aby ste mi odpovedali na tie moje technické pripomienky. Ohľadom napríklad toho novelizačného bodu 32 alebo tej ochrany, alebo to, prečo sa to tu neprehodnocuje, prečo tie záväzné indikátory nie sú už tu hneď v tom zákone zadefinované, prečo sa nevenujete viac tým merateľným indikátorom a povinnostiam poskytovateľov. Myslím si, že toto všetko by tam malo byť už dnes. A ja si myslím, že to, žiaľ, smeruje tak, že za posledných 10 rokov je to tretia lieková reforma. A nepoučili ste sa, nepoučili ste sa. Váš spolustraník pán Drucker to robil v 2018. Identifikoval vtedy, že máme veľmi nízke prahy. Tak si povedal, že tie prahy navýšime. Priniesol viac peňazí do toho rozpočtu. No a po 10 rokoch, bude to 10 rokov pomaly od toho, kedy prvýkrát pán Drucker sa už pustil od návrhu do toho, tak vieme to vyhodnotiť už teraz celkom presne. Proste stále sme krajinou, ktorá dáva na lieky z tých rozpočtov najviac a má najmenšiu dostupnosť tých liekov. A my to ideme urobiť znova. Takže viete, ja si myslím, že to na konci dňa proste zostáva aj o tom, čo si podľa mňa myslíme, čo je úloha ministra. Či roztlieskavať sektor, alebo robiť aj nepopulárne opatrenia, ktoré pomôžu ľuďom, ktorí sa neozvú. Viete, to je ale aj otázka optimalizácie siete, optimalizácie siete nemocníc, že často sa tu vysmievate, ale ja s mojím tímom sme urobili niečo, za čo si doteraz stojím. Prešli si tým viaceré krajiny. Deformujete to cez tie doplnkové, že dobre, nechám vám aspoň ten kredit, že nezrušili ste to úplne, aj keď ste to mohli zrušiť. Deformujete to cez tie doplnkové programy. Poisťovne nemali odvahu to v minulosti urobiť. Piatim ministrom to vtedy neprešlo. Ja som si to vtedy lajsol. Lajsol si to aj nado mnou minister Krajčí a lajsol si to potom minister Lengvarský, za to im to stojí. Je to nepopulárna vec a ja viem, že je nepopulárna. A prešlo to nakoniec. Prešlo to. Ja som to vypracoval s mojím tímom. Ja som bol generálny riaditeľ sekcie, ktorá to mala na starosti. Ja som to dostal na začiatku na stole. Ja som vyjednával plán obnovy, ktorým sa teraz chválite. Tak ja som chodil vyjednávať, lebo viete, plán obnovy vznikal, však to dobre viete. Potrebovali ste reformy. Potrebovali ste reformy, aby ste mohli čerpať peniaze v zdravotníctve. Ja som chodil s Európskou komisiou, aj so Števom Kišom, keď bol ešte generálnym riaditeľom, s Líviou Vašákovou, s ministrom Krajčím a podobne. My sme chodili vyjednávať. My sme im sľúbili tie reformy. Áno, ja som to vypracoval. Vypracoval som to na mojej sekcii, kde som mal štyroch riaditeľov a riaditeľky. Áno, ja som to pracoval. My sme to písali proste tam na tom ministerstve. Ja viem, ja viem, ja viem, ako populisticky sa tu k tomu ľudia stavali. Ja viem, že sa o to snažil už aj Peter Pellegrini, podporoval túto reformu. No prešlo to moje. Prešlo to moje. Áno, prešlo to. Však v parlamente to prešlo. Akože, ja som rovnako, ako máte pani, ktorá vám pripravuje legislatívu. Ja som pripravil podklady a na základe nich sa následne rozhodol minister, ktorý to potom dal do parlamentu. A naznačuje to za to schváliť. A či to nazývame optimalizácia alebo stratifikácia, však to urobil aj pán Drucker, pani Valášek, vaši nominanti vašej materskej strany. Peter Pellegrini to tu obhajoval. Stratifikáciu. Vy sa začnete potom, a to je ten rozdiel. Ja som, keď sa robila stratifikácia prvýkrát, už vtedy bol aktívny v politike. Keď pán Drucker, pani Kalavská prvýkrát a zastavila sa jej, a obhajoval ju vtedy aj Peter Pellegrini. Ja som ich populisticky nekritizoval a chápal som, čo treba urobiť. Povedal som, aké to má riziká. Áno. Hlas je prvá strana, ktorá sa populisticky spolu so Smerom obula do tejto reformy a začala si na tom roztlieskavať regióny, začala, čo sa stane s nemocnicami a podobne. A všetci dnes, všetci, na každé fórum, čo prídem, na každú diskusiu, všetci hovoria, že tá reforma je potrebná a ideálne by ste ju už mali vy rozbehnúť. A viete, v tomto ja vidím tú paralelu, že keď mne nadávate do populistov a vy ste strana, ktorá prišla s populistickou kritikou takejto veľkej reformy, ktorú od nás aj vyžadovala Európska komisia vtedy. Na základe dát od vašich predošlých aj ministrov. A dneska vyžadujem od vás rovnako konzistentne niečo a robím to, že možno dobre, nebudem ako vy roztlieskavať sektor a budú si myslieť, a aj to tu už rozprávate, že by som deťom a pediatrické diagnózy nechcel dať lieky alebo podobne. To nie je pravda. Ja chcem, čo najviac liekov, aby sme mali moderných v našom systéme. A o to viac trvám na tých pripomienkach, aj keď sa to tomu farmaceutickému priemyslu nebude páčiť a budú to zneužívať proti mne, budú to hovoriť, tak to tu poviem. A práve preto, a to hovorím, že to je úloha ministra, podľa mňa v nej zlyhávate. Vy nemáte byť roztlieskavač a nemáte byť psíček a mačička, ktorý tam nahádže všetko a ktorý sa chce zapáčiť úplne každému. Vy máte proste zastávať sa tých ľudí, tých, ktorí nie sú organizovaní v tých pacientskych organizáciách. Tí, ktorí majú ten malý hlas, ktorí si to nevedia pretlačiť, tú liečbu samotnú. Alebo tí, ktorí nemajú proste za sebou tie obrovské právne oddelenia matky a ja neviem čo, plné právnikov a korporátnych kapacít za sebou. Toto je vaša úloha a podľa mňa v tomto ste zlyhali, že nám filozoficky neviete povedať, ako na to idete. A chválite sa tu tým, ako vás vychvaľuje celý sektor. No tak to, že vás vychvaľuje celý sektor, nie je podľa mňa v skutočnosti kritérium toho, či ste úspešný minister a dali ste dobrú legislatívu. Kritérium bude to, pán minister, a ja si to pozriem o dva roky v dátach a budeme hovoriť o šaškových liekoch, ako to povedal Tomáš a hovorím to aj ja. Pozeráme sa, koľko budeme míňať na tie lieky a ako veľmi sa zlepšila dostupnosť liekov za tie peniaze, ktoré tam nalejeme. A ja si myslím, že robíte rovnakú chybu, akú urobil váš spolustraník minister Drucker. A, žiaľ, ktorú urobil aj minister Lengvarský vtedy s tou reformou aj nevedome.