Oskar Dvořák — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Pán minister, dúfam, že budete teraz počúvať, ja si počkám. Ja si naozaj vyprosím, aby ste tu vy kádrovali nejak moju účasť alebo moje vystupovanie v rozprave. A ukážem to aj na tomto zákone, ako ste k nemu pristupovali. A ja kľudne počkám, keď si potrebujete s pánom Salom niečo vyriešiť, lebo to vás chcem adresovať priamo vás. Aby som vás nevyrušoval. Tak. Tak. To sa určite dozviete, lebo ja vás teraz akože s plnou vážnosťou k tomuto zákonu. Je to najväčšia reforma, ktorú teda vy prezentujete. Je to asi jediná veľká reforma, ktorú tu prezentujete. A ja som k tomu naozaj pristúpil aj s plnou vážnosťou. Ja som včera bol do 4:00 rána hore, aby som bol pripravený už včera na tú rozpravu. Našťastie som mal viac času, takže môj prejav sa ešte aj o to viac rozšíril. A naozaj si prejdem veľmi podrobne. Budem sa snažiť byť viac filozoficky strategický, ako treba pristúpiť k liekovej politike a rozoberiem to v takých potom štyroch oblastiach, kde ja vidím najväčšie chyby. A hovorím to veľmi otvorene. Chcem to tuto spomenúť. Chcem, aby to zaznelo na záznam, aby tu bolo jasné, čo sa, čo, čo ste podľa mňa v tom zákone pokazili, kde sú tie chyby, v čom pristupujete k tomu zle, čo ste opomenuli a kde sú podľa mňa jasné lobistické záujmy a ja to tuto poviem nahlas a dávam zároveň aj verejné vyhlásenie, že toto bude nutné opraviť po vás. A najradšej by som vás teda vyzval už k tomu, aj po tom, čo tu vidím, čo tu deje s vládou, políciou, aby ste tento zákon, aj napriek tomu, že tam je množstvo dobrých vecí. Ja som k nim vystupoval, vidím tam kolegyne, čo sa týka pána ombudsmana. Tomu sa teraz nebudem venovať, to som v prvom čítaní rozoberal. Ale najlepšie by bolo teraz, podľa mňa už nemáte legitimitu prijímať takéto veľké zákony. Naozaj nemáte legitimitu prijímať takéto veľké zákony, takto sfušované zákony, plné chýb, nedotiahnutých vecí a podľa mňa aj čistých lobistických záujmov, ktoré vám ovládli ten zákon. Ja neviem teraz, či z nevedomosti alebo úmyselne. A viete, začnem tým procesom. To je pre mňa najhoršie. Že vy máte tú drzosť poslancovi, ktorý chodí na každý jeden výbor. Zákony. Takto sfušované zákony, plné chýb, nedotiahnutých vecí. A podľa mňa aj čistých lobistických záujmov, ktoré vám ovládli ten zákon. Ja neviem teraz, či z nevedomosti alebo úmyselne. A viete, začnem tým procesom, to je pre mňa najhoršie. Že vy máte tú drzosť poslancovi, ktorý chodí na každý jeden výbor, povedať, že tam nič nehovorí. Keď vy ste aj pri tomto zákone ukázali, buď neprídete a pošlete štátneho tajomníka. Na lieky ste prišli, aby som bol férový. Ale potom tam teda sedím, dáte nám hodinu na debatu. K takému veľkému zákonu nám dáte hodinu na debatu. Necháte svoju generálnu riaditeľku rozprávať pol hodinu. Potom od každého zoberiete jednu otázku. Poviem jednu otázku. Pozrite si tie záznamy. Na každom výbore som niečo povedal. Jednu otázku som dostal maximálne. Po hodine sa zbalíte, odídete a to je celé. Takto vy vediete diskusiu k takto veľkému zákonu. A to potvrdia všetci opoziční poslanci, ale aj, myslím si, že dobre, koaliční nie, ale všetci opoziční, čo tam sedia. Toto bol minimálny priestor na diskusiu. A ja začnem tým procesom, pretože ten proces prvý trikrát začal a vtedy ja naozaj som si myslel, že máte veľmi úprimné a dobré úmysly a myslím si, že určite ešte tam niekde aj vo vnútri sú. Prvýkrát ste prišli na ten výbor, bol to neverejný výbor pred rokom, ja si ho veľmi dobre pamätám. Prišla tam aj vaša pani riaditeľka Saloňa, urobili ste nám prezentáciu, ako by ste si predstavovali, že ten zákon má teda asi vyzerať, ako budete postupovať. Ja som vám tam už vtedy hovoril, že pre mňa je najdôležitejšia, o tom by sa mala viesť tá debata o tom liekovom zákone. O tom, akú máme stratégiu liekovej politiky. Z toho vychádza potom neskôr aj tá prioritizácia, voči ktorej ja sa teda budem, na účet ktorej sa budem tiež vyjadrovať. Vtedy ste mi hovorili, že vy ju máte vo vnútri vypracovanú, tú stratégiu liekovej politiky. Vy viete, aké choroby nás tu na Slovensku trápia. Vy viete, ako pristúpiť, aké liečby, aké lieky k tomu prijímať a čo budete teda prioritizovať. Čiže pred rokom ste nám na neverejnom výbore, kde sme boli viacerí opoziční poslanci, povedali, že toto máte. Tak ja sa pýtam, prečo prioritizácia a teda nejaký náznak tej stratégie liekovej politiky prichádza pozmeňovacím návrhom o rok neskôr, tesne pred samotnou rozpravou v druhom čítaní. Tak pred rokom ste nám sľúbili, že máte nejakú predstavu o liekovej politike. A ja sa tu dozviem teda, že tú prioritizáciu, teda stratégiu liekovej politiky vonku nemáme. Jediné, čo sa k tomu trošku aspoň blíži, je teda tá prioritizácia. A to nám príde pozmeňovákom. Poslaneckým pozmeňovákom k takto veľkej vašej reforme. A pritom vy ste sa sám tým hrdili. Vy ste rok, že vraj robili stretnutia. Robili ste stretnutia so sektorom a je to celý kompromis. Ja ako podpredseda výboru za opozíciu som nebol na tieto vaše stretnutia pozvaný. Ja som tam nebol pozvaný, pán minister. Tak ja neviem, máte chybu v sekretariáte alebo hocikde. Vy podpredsedu výboru za opozíciu ste nepozvali na svoje celosektorové rady o liekoch alebo ako ste to nazývali. Prvýkrát, kde som sa ja mohol rozprávať a diskutovať s vašimi úradníkmi alebo s vami, bolo na tých výboroch. Na tých výboroch, kde ste pravidelne prišli, nechali ste nám hodinu, opozícii ste nechali možno tak pol hodiny z tej hodiny a následne si každý položil tak možno jednu otázku, potom ste sa postavili, zbalili ste sa a odišli. A potom máte tú drzosť sa postaviť sem, normálne arogantne a tu normálne chrliť síru, že kto koľko rozpráva na výbore. No tak ja vám to poviem, je to ako v rozprave, presne tak, ako nám obmedzujete rozpravu túto, ako ste nám obmedzili rozpravu napríklad k Vízii 2040, tak nám obmedzujete aj rozpravu na výbore. Necháte nás dať jednu otázku, možno ani tú jednu otázku nám nenecháte dať. Keď ma chcete komentovať, kľudne sa prihláste do rozpravy, budem veľmi rád. Ak nepristúpite k tejto rozprave tak zbabelo, ako pristupujete ku každej rozprave, že si zoberiete na konci slovo, aby nikto nemohol dať faktické poznámky alebo prihlásiť sa do rozpravy a potom zdupkáte naspäť na stoličku. Tak ja dúfam, že budete tak odvážni k takto veľkej reforme, ktorou sa hrdo chválite, že sa normálne prihlásite do rozpravy a necháte nás dávať faktické poznámky. A tento proces výrazne diskredituje aj vaše dobré úmysly, ktoré ste pred rokom deklarovali. Ja som vám pred rokom ešte tie dobré úmysly veril. Keď takto pristupujete k debate na výboroch, k pozývaniu opozície, k počúvaniu našich názorov, keď potom pristupujete k tomu tak, že vy vlastne v júni ste nám sľúbili, že prídete s nejakou prioritizáciou a že budete na nej pracovať a teraz až v októbri ju predložíte, čo ste robili celé leto, preboha? A potom nám ju v októbri predložíte iba obyčajným poslaneckým pozmeňovačom deň pred rozpravou. Však takto sa to nerobí. A ja zároveň akože chcem vám toto povedať filozoficky. My máme s liekovou politikou problém. A aj preto som zo začiatku predpokladal vaše dobré úmysly. My máme tak vysoké výdavky, aké nemajú percentuálne žiadne iné krajiny. Dobre, keď sa porovnáme s Maďarskom, ale keď sa pozrieme aj na Česko, Poľsko alebo ostatné vyspelejšie krajiny. Však my prekračujeme 20 % z nášho zdravotníckeho rozpočtu na lieky. A inak pritom to, že my dokážeme dať dvakrát viac percentuálne na tie lieky, tak dokážeme mať dvakrát menšiu dostupnosť tých liekov. A to je fascinujúce, s tým treba niečo urobiť. A vy prichádzate, samozrejme, keď si pozriem aj tú rozpočtovú stránku toho, vy prichádzate s tým, že už v roku 2029, čo mimochodom hádžete na budúcu vládu, tie financie, v roku 2029, keď už tu bude nová vláda, to bude podľa vás stáť 181 miliónov, 150-miliónový nárast medzi rokmi. Čakajme ďalší 150-miliónový nárast, keď sa budeme rozprávať o rokoch 2031, budeme sa rozprávať až o stovkách miliónov eur, blížiacich sa k pol miliarde. Čiže, na tento problém, ktorý tu máme, že dávame veľmi veľa peňazí za veľmi málo liekov, vy idete púšťať helikoptérové peniaze alebo, ako to nazvem inak, idete lopatovať bankovky na tento problém. A to proste nie je dobrý prístup. A zároveň nám nehovoríte, ako v tom systéme ušetríte niečo. Však mali sme tú prezentáciu teraz nedávno pri záverečnom účte, bol tu aj predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý nám hovoril a ktorý aj v tej správe hovoril, a hovoril to aj tu, že jedno z najväčších rozpočtových rizík z oblasti zdravotníctva, okrem tých zvyšných, ktoré on vymenoval, tie teraz nebudem riešiť, je lieková politika. Lieková politika, ktorá má veľké diery, podľa neho 100-miliónové diery, ktoré treba vyriešiť, a procesné, dobre, však tam vám dám kredit, že sa niečo asi hýbe. Ale tá finančná stránka je veľmi dôležitá a treba ju riešiť. Len keby sme zobrali jeho odporúčania. Tak mi hovorí, že keby sme teraz prehodnotili viaceré lieky, tak už tam máte 50-miliónový vankúš. NKÚ vám povie, že tam vidí 200 až 300 miliónov, NIHO vám povie 50 miliónov. Vy do toho prídete a poviete teda, že aj tak sme krajina s najvyššími liekovými výdavkami, ale ideme nalopatovať ďalšiu pol miliardu do roku 2031 na ten problém. Však takto sa k tomu nemôže pristupovať. Teraz k samotnej podstate toho zákona. Zákon o úhrade liekov podľa mňa naozaj patrí medzi najdôležitejšie zákony v zdravotníctve. Je to podľa mňa naozaj najväčšia reforma. Je to prvá veľká reforma, s ktorou sem prichádzate. A ja naozaj s plnou vážnosťou k tomu pristúpim a budem to tu komentovať veľmi vecne už teraz. Ten zákon rozhoduje o tom, ktorý pacient dostane liečbu, kedy ju dostane a kto ju zaplatí. Rozhoduje aj o tom, či bude mať peniaze na lieky aj o 5 rokov. Tá finančná udržateľnosť je tam extrémne dôležitá. Pacientovi s vážnym ochorením totiž nestačí povedať, že medicína pozná novú liečbu. Potrebuje aj vedieť, že sa k nej dostane včas a či bude v tej liečbe môcť pokračovať. Opäť finančná udržateľnosť, veľmi dôležitá vec. Zároveň teda musí byť jej úhrada nastavená tak, aby sa v našom solidárnom systéme zdravotného poistenia našli prostriedky aj na liečbu ďalších pacientov. To znamená, že nemôžeme minúť prostriedky na jedného pacienta na úkor, ja neviem, 10 iných, ktorým potom len na liečbu nezostane. A práve podľa tohto princípu ja budem posudzovať hlavne, toto bude hlavné kritérium, podľa ktorého ja budem posudzovať predloženú novelu zákona. Ministerstvo zdravotníctva podľa mňa dostalo príležitosť pripraviť zásadnú zmenu systému úhrad. A zo začiatku som vám to aj veril pred tým rokom. Zmenu, ktorá by spojila skorší prístup k inovatívnej liečbe s odborným hodnotením, kontrolovaním výsledkov a zodpovednosťou za verejné peniaze. Podľa mňa, ako to ukazuje aj ten proces, ale aj ten váš prístup teraz, túto príležitosť ste podľa môjho názoru nevyužili. Predložená novela mení viaceré pravidlá. Nevytvára však dostatočne ucelený systém, ktorý by zabezpečil, že verejné zdravotné poistenie bude platiť primerane skutočnému prínosu liečby. Moja základná požiadavka z tejto rozpravy je jednoduchá, a to je, že verejné zdravotné poistenie má platiť za preukázaný prínos pre pacienta, nie iba za prísľub výrobcu. A to sú tie lobistické záujmy, ktoré tam ja budem rozoberať. Z minulosti som si vzal jasné ponaučenie. Očakávaný prínos sa nemusí vždy potvrdiť, a preto ja žiadam riešenia, ktoré umožnia výsledky liečby overovať a úhradu prispôsobiť. Riziko nenaplnených očakávaní nemôže niesť iba verejné zdravotné poistenie na úkor ďalších pacientov. A ja som presvedčený o tom, že ako tu rozprávame o tzv. druckerových liekoch, alebo vy ste to spomínali, lengvarského lieky, ja som presvedčený, že keď táto novela prejde v tomto znení, tak tu bude ďalší parlament a ďalšia vláda rozprávať o šaškových liekoch veľmi dlho a bude ich musieť veľmi rýchlo opravovať. A to nie v pozitívnom slova zmysle. Ja sa v tomto prejave, ako som to už avizoval, budem venovať štyrom oblastiam. Najskôr pomenujem zásadné nedostatky novely, ktoré tam ja teraz vidím. Potom predstavím riešenia, ktoré podľa mňa v tej novele chýbajú. Potom sa budem venovať špeciálne tomu výboru a tomu predloženému pozmeňováku, pán minister, to, čo ste hovorili, že som nič nehovoril. To, čo ste zvolali, pán minister, výbor a na mieste ste nám dali obrovský pozmeňovák, ktorý bol nesprávny, plný chýb, a povedali ste, že na tomto výbore vlastne nebudeme ani viesť diskusiu a budeme ju viesť až o týždeň. A potom ste prišli s ďalšími pozmeňovákmi a znova ste to opravovali. To sú tie výbory, kde hovoríte, že sa nič nehovorí. Tam, kde som ja vyžadoval na tom výbore, aby sme sa rozprávali o tých pozmeňovkách, aby sme ich dostávali včas, aby sme si ich vedeli preštudovať, aby ste tie veľké zmeny nerobili cez pozmeňováky. Vy máte celý aparát, rok ste na tom pracovali. To sú tie výbory, na ktoré sa sťažujete. A potom prídem k štvrtému bodu. A ten som pôvodne nezahrnul. A tuto, ja to nazývam, pán kolega, nič osobné, ale vás tu zneužívajú ako takého legislatívneho žumpára. Keď treba niečo zlé, niečo hrozné, niečo naozaj z kanalizácie tu vytiahnuť, nejaké lobingové veci, tak prídete a predložíte tu, pán kolega, rôzne pozmeňováky. Teraz to je to NIHO hlavne. Ja neviem, či to je vyraďovanie účtov alebo čo to je. A normálne to tu ako keby pustíte do parlamentu na poslednú chvíľu takto pred rozpravou, však sme to teraz videli. Čiže štvrtá moja oblasť, ktorú som si ešte pridal, je, že sa špeciálne povenujem každému jednému z tých pozmeňovákov. Tak, začnem tou prvou časťou, ktorá teda hovorí o tých zásadných nedostatkoch novely. Pre mňa je ten najväčší nedostatok ten novelizačný bod 32, kde ste teda hovorili, že to nie je pravda, že, čo to vlastne znamená. A čo je ten novelizačný bod č. 32? Tak ja vám ho prečítam aj paragrafovo. Je to § 16 ods. 8 a znie: Ak liek spĺňa podmienky podľa § 7 ods. 5, ustanovenia ods. 4 písmen g) a h) sa nepoužije. Ten § 7 ods. 5, to je ten nový spôsob uhradenia, to sú tie lieky, ktoré sem budú môcť prichádzať bez toho hodnotenia. To sú, že budeme veriť prísľubom tých výrobcov, dáme im trojročné ochranné lehoty a potom teda uvidíme. No a keď liek prichádza týmto režimom do nášho systému, tak sa nepoužijú tieto odseky. A ods. 4 písm. h), ktorý sa nemá použiť, znie: údaje uvedené vo farmakoekonomickom rozbore. Teda ministerstvo nepristúpi k úhrade, ak údaje uvedené vo farmakoekonomickom rozbore lieku sú nepravdivé alebo vzájomne rozporné, alebo ak farmakoekonomický rozbor lieku neobsahuje všetky náležitosti alebo farmakoekonomický rozbor je založený na porovnaní lieku s nevhodne zvolenou inou medicínskou intervenciou. Čiže podľa tohto novelizačného bodu 32, ktorý tam vynechávate, podľa neho bude možné zaradiť lieky do systému úhrady z verejného zdravotného poistenia aj na základe farmakoekonomického rozboru, ktorý obsahuje nesprávne informácie. To mne hlava neberie, ako vy môžete proste povedať, že ak niekto predloží nesprávne informácie, nepravdivé alebo klamlivé, tak vy ho do toho systému pustíte. Ja to naozaj hovorím jednoducho, že ministerstvo bude musieť zaradiť liek aj vtedy, keď podklady, na základe ktorých rozhoduje, sú nepravdivé. Ja nerozumiem tomu, ako to tam môže byť. Pán minister, ak sú údaje nesprávne, treba ich opraviť. Ak sú neúplné, treba ich doplniť. Zákon nesmie nahradiť overovanie údajov tým, že ich nedostatky proste jednoducho prehliadne a bude sa tváriť, že tam nie sú. A to nejde o formálnu chybu. To nehovorí o formálnej chybe. Farmakoekonomický rozbor ovplyvňuje posúdenie prínosu lieku, primeranosti jeho ceny aj následné výdavky poisťovne. Nesprávny podklad môže viesť k nesprávnemu rozhodnutiu, ktorého finančné dôsledky bude systém znášať celé roky. A my tieto šaškové lieky budeme znášať celé roky. Tento bod v tom zákone proste nemá čo robiť. A s tým súvisí aj moja druhá námietka. Osobitný režim nesmie byť cestou k úhrade bez dostatočného overenia primeranosti ceny a bez rozdelenia rizika. Ja rozumiem, že pacienti s vysokou nenaplnenou medicínskou potrebou často nemajú čas čakať na dokonalé, presvedčivé dlhodobé dôkazy. Niekedy proste treba konať rýchlejšie, áno. A práve preto podporujem podmienený prístup k sľubnej liečbe. K sľubnej, nie sľúbenej, sľubnej liečbe. Ale podmienkou musí byť odborné hodnotenie, dohodnutá cena, merateľné výsledky a vymožiteľné následky, ak sa očakávaný prínos nepotvrdí. Nákladová efektívnosť neznamená, že liek je automaticky nevhodný. Aj veľmi drahá liečba môže pacientovi zásadne pomôcť, ale otázkou je, či požadovaná cena zodpovedá jej prínosu a či je takáto úhrada obhájiteľná voči ostatným pacientom. A to je presne to, o čom som hovoril. Ak vy sem pustíte jeden veľmi drahý liek s nízkym prínosom, nebudeme ho vedieť merať, nebudeme vedieť následky, ak to nesplníte merateľné kritériá. Aj veľmi drahá liečba môže pacientovi zásadne pomôcť, ale otázkou je, že či požadovaná cena zodpovedá jej prínosu a či je takáto úhrada obhájiteľná voči ostatným pacientom. A to je presne to, o čom som hovoril. Ak vy sem pustíte jeden veľmi drahý liek s nízkym prínosom, nebudeme ho vedieť merať. Nebudeme vedieť následky, ak to nesplní tie merateľné kritériá, tak niektorí pacienti sa nedostanú k tej liečbe. Proste tie peniaze, každé euro v tom zdravotníctve je použité na niečo iné, sa dá použiť len raz a keď ho použijeme pre jedného pacienta, nemôžeme ho použiť pre iného. A preto, keď ho používame pre jedného pacienta, musí byť sakramentsky jasné, za akých podmienok ho použijeme a aby to bolo efektívne. Teraz idem k ďalším chybám, ktoré novela prináša alebo ponecháva. Za zásadný nedostatok považujem vyňatie liekov z osobitného režimu podľa § 7 ods. 5 z povinného hodnotenia NIHO. A to budem ja potom rozoberať aj v tom pozmeňováku ako tuto pán kolega Svoboda. Že vy oslabujete NIHO. A NIHO tu práve slúži na to, že každé euro zaplatené má mať nejaký prínos a on kontroluje. Má mať nejaký primeraný prínos, aby nechýbal niekomu inému. Ide o lieky pre pacientov s vysokou nenaplnenou medicínskou potrebou, vrátane liekov na ojedinelé ochorenia, inovatívnych terapií a pediatrických indikácií. Práve pri nich môže byť tá neistota najväčšia o ich dlhodobom prínose a pri nich je práve ten rozpočtový dopad najotáznejší. A preto žiadam obnovenie povinného nezávislého odborného hodnotenia. Ja si myslím, že tá úloha NIHO sa do toho § 7 ods. 5 musí v nejakej forme vrátiť a nemôžete to proste na hulváta komplet vyradiť. NIHO má totiž posúdiť klinický prínos, má posúdiť kvalitu dôkazov, má posúdiť nákladovú efektívnosť a má posúdiť dopad na rozpočet. Tie poradné orgány, ktoré aj vy zavádzate v tom zákone, majú svoje miesto, ale nemajú nahrádzať nezávislé hodnotenie ani svojvoľne meniť jeho odborné závery. Inak povedané, aj tá komisia, čo tam potom zavádzate, to nemá byť alibi na vaše politické rozhodnutie. Akože vyškrtnúť NIHO a zriadiť si odbornú komisiu. Tak to nemá fungovať. Pretože tam, kde je neistota najväčšia, práve tam by mala byť tá odborná kontrola najsilnejšia. A tá by mala byť najsilnejšia práve pri tom § 7 ods. 5. Ja mám tam aj trojročné obmedzenie možnosti reagovať na nové skutočnosti pri dotknutých liekoch so zmluvou o podmienkach úhrady. Výrobca potrebuje predvídateľné pravidlá, to vám neberiem. Predvídateľnosť však nesmie znamenať, že systém nebude môcť primerane reagovať na nové údaje o účinnosti, bezpečnosti alebo skutočných nákladoch. Ak sa očakávaný prínos nepotvrdí, musí existovať možnosť upraviť podmienky úhrady a nie nejaké ochranné lehoty trojročné alebo viac. Ak sa zásadne zmení odborný alebo finančný základ rozhodnutia, ktoré ste vy urobili pred tromi rokmi alebo pred rokom alebo pred dvomi rokmi, ministerstvo musí mať nástroj na nápravu. Pretože tie peniaze, ak nezískate naspäť od toho výrobcu, od tej farmafirmy, budú chýbať niekde inde. Ja navrhujem preto umožniť prehodnotenie vždy, keď existuje objektívny a zdokumentovaný dôvod alebo napríklad, ja neviem, podnet od nejakého orgánu alebo zdravotnej poisťovne. To znamená, že keď tu máte tú vašu trojročnú ochrannú lehotu, ak príde niekto a ukáže dôkazy, že by nemal byť tri roky chránený za týchto podmienok tento výrobca, tak by nemal byť chránený a tie peniaze by sa mali prehodnotiť, ktoré idú na ten liek. Zároveň navrhujem obmedziť frekvenciu najviac na dvakrát ročne, aby sa z odborného nástroja toho prehodnocovania nestala svojvoľná administratívna záťaž. Bez tejto možnosti sa trojročná ochrana môže zmeniť na garanciu príjmov farmaceutických firiem aj vtedy, keď nové údaje spochybnia očakávaný prínos liečby, o čom som presne teraz hovoril. Verejné zdravotné poistenie, a to je ten základný princíp, má podľa mňa financovať liečbu a nie chrániť zisk výrobcu pred novými odbornými zisteniami. Tento zákon robí to, že vy to riziko prenášate, vy to riziko tej novej liečby nedávate na tých výrobcov. Vy to dávate na verejné zdravotné poistenie. Tento zákon je napísaný tak, že chráni výrobcov, chráni farmafirmy, ale nechráni verejné zdravotné poistenie a nechráni našich pacientov. Ďalším problémom z tých najvýraznejších je podľa mňa nejasná ochrana pacienta. Ustanovenia o tom, kto zaplatí pokračovanie liečby, keď liek vyradia z úhrady, je jedno dlhé a nejasné súvetie s nesprávnym odkazom. Máte tam množstvo legislatívnych chýb. Fakt. Tým by som sa mohol povenovať na ďalších piatich stranách, čo tu mám len paragrafy, ktoré sú nesprávne napísané. A tá ochrana, teda ochrana v úvodzovkách, nerieši, čo sa stane, keď skončí platnosť takzvanej tej MA zmluvy. Povinnosť zabezpečiť pokračujúcu liečbu musí byť zrozumiteľná a vymožiteľná. Musí byť jasné, kto liek dodá, kto ho zaplatí a čo sa stane, ak povinný subjekt svoj záväzok nesplní. Táto ochrana nesmie zaniknúť iba preto, že sa skončila zmluva o podmienkach úhrady. A vaša odpoveď na to samozrejme by bola, lebo niekto to tu hovoril pomaly, že však my tam uvádzame tých 24 mesiacov. Tých 24 mesiacov, že oni musia doliečiť predsa toho pacienta. Pán minister, ale pozrite sa v tom vašom legislatívnom šaláte, ako to je napísané. Vy tam nemáte žiadne iné garancie. To je normálne iba prázdna deklarácia. Vy máte prázdnu deklaráciu 24 mesiacov, že tu toho pacienta doliečite. Je tam, je to prázdna deklarácia. Nie sú tam žiadne sankcie toho, keď sa ten výrobca rozhodne ho nedoliečiť alebo to neurobí, tak tu nemáte žiadne jasné sankcie, žiadnu silnú ochranu toho pacienta. A ja na to trvám. Tie ochrany toho pacienta tam sú. Sú nedostatočné. Na takúto ochranu, akú tam má, sa ten pacient nemôže spoľahnúť, že bude doliečený a že to bude vynútiteľné a že ten štát za neho zoberie zodpovednosť. A teraz prejdem na druhú časť. To sú tie najzákladnejšie. Nejdem po tých menších výčitkách. Prejdem na tú druhú časť. To sú tie riešenia, ktoré v novele chýbajú. Ja totiž nezostanem, pán minister, iba pri kritike a preto sa vám pokúsim tuto priblížiť princípy, podľa ktorých by sa mal ten systém zmeniť a vylepšiť. Začnem úhradou podľa výsledkov liečby. Pri niektorých nových liekoch nie je v čase vstupu do úhrad dosť údajov o ich dlhodobom účinku v bežnej klinickej praxi. V takejto situácii ja považujem za nesprávne preniesť celé riziko na verejné zdravotné poistenie, ako som to teraz hovoril. To je základný podľa mňa princíp, v ktorom my sa rozchádzame filozoficky v liekovej politike, pán minister. Že vy si myslíte, že to verejné zdravotné poistenie a pacienti a daňoví poplatníci a platitelia poistného by to proste mali platiť. Viete, vy prichádzate s takým tým systémom nemeckým, ale my nie sme bohatá krajina ako Nemecko. Nemecko naozaj pustí každého do tej úhrady, zaplatí si proste a potom posudzuje, ale má tam silné páky na to, že keď do toho systému niekoho pustia, tak to aj silno prehodnocujú. Vy pristupujete k tomu podobne aj na Slovensku. Navrhujem umožniť odloženú alebo postupnú úhradu viazanú na vopred dohodnuté klinické výsledky. Ak možno prínos objektívne vyhodnotiť v kratšom období, platba sa má naviazať na toto vyhodnotenie. Ak si overenie vyžaduje dlhší čas, úhrada sa môže uvoľňovať postupne, napríklad podľa klinických míľnikov. Ako sa zlepšuje prežívanie toho pacienta? Či prežil? A postupne následne tým farmafirmám tie úhrady uvoľňujete. Takto plný ochranný limit však verejné zdravotné poistenie znesie, ďalšia vláda znesie. Konkrétne podmienky musia zodpovedať charakteru ochorenia a liečby. Nemajú mechanicky prenášať na výrobcu každé zhoršenie zdravotného stavu. To ja ani nehovorím, čiže nechcem ich za toto haniť. Majú však zabezpečiť, aby výrobca niesol primeranú časť rizika, ktoré súvisí s neistotou o deklarovanom prínose jeho lieku. To znamená, že ja tu nechcem teraz iba čisto haniť farmafirmy, že prosím vás, zdieľajte celé riziko. Ja len hovorím, že to rozdelenie toho rizika medzi verejným zdravotným poistením a medzi tými farmafirmami má byť primerane rozdelené. Áno, aby sme ich motivovali, aby sem aj prišli. Ale vy, čo robíte? Vy otvárate vráta a hovoríte vlastne, že viete čo, my môžeme robiť rôzne experimenty, však verejné zdravotné poistenie to zaplatí a potom to niekomu bude chýbať, tie peniaze. A určite pacient má dostať šancu na liečbu, ale výrobca má niesť svoj diel zodpovednosti za jej výsledok a to tam je dnes nedostatočné. A na tento princíp nadväzujú povinné zmluvy o podmienkach úhrady známe ako MEA. Ja navrhujem, ja si myslím, že by to malo tak fungovať, aby ich mali všetky lieky vstupujúce cez osobitný režim podľa § 7 ods. 5. A nech tieto podmienky, za akých vstúpia, kľudne aj určuje, nemusí to byť každá poisťovňa samostatne. Nech si to určí aj ministerstvo zdravotníctva, ale nech to určí a určí to všetkým tým liekom, ktoré tam vstupujú, aby bol jasný klinický prínos a jasné riziko. Pacient nebude mať odlišné podmienky hodnotenia liečby iba podľa toho, v ktorej poisťovni je poistený, ale každá zmluva musí obsahovať merateľné klinické ukazovatele, finančné limity, pravidlá spätných platieb, rozdelenie rizika a ochranu pokračujúcej liečby už vopred, keď ten liek sem prichádza, a nie až po nejakých troch rokoch. Žiadam aj jasný vykonateľný postup vymáhania záväzkov vrátane primeraných sankcií. Navrhujem, aby sankcia za nesplnenie príslušnej povinnosti dosahovala najmenej 10 % hodnoty nesplnenia povinnosti. To znamená, že aby ste tu neotvárali len a nelákali tie farmafirmy len cukrom, ale aby tu proste existoval aj nejaký bič na efektivitu, na využívanie, na účelnosť toho zdravotného poistenia. Nestačí mať v zmluve právo na vrátenie peňazí. Poisťovňa musí mať účinný spôsob, ako ich získať tie peniaze naspäť. To je to isté, ako keď som hovoril o tých 24 mesiacoch. Nemôže to byť deklaratórne iba. Ak nemáte jasné sankcie a mechanizmus konzekvencie v tom zákone, tak sa proste tie veci neudejú. Roky trvajúce spory potom následne, ak to nechávate iba na spory, pretože vy to nechávate aj tých 24 mesiacov, vy to nechávate prakticky iba na tie spory. Roky trvajúce spory, to proste nevyriešia tú situáciu tých pacientov a oslabujú hodnotu celého mechanizmu. A rovnako to oslabuje aj výrobcov. Keď vy budete si chcieť uplatňovať niektoré práva voči výrobcom, ak niečo nesplnia a budete sa s nimi musieť súdiť, oslabuje to váš cash flow, oslabuje to vynútiteľnosť toho celého mechanizmu. Takýto systém nebude fungovať bez kvalitných údajov z klinickej praxe. Navrhujem preto jednotný zákonný rámec ich zberu a vyhodnocovania. Nejde o zavádzanie nového klinického skúšania. Ide o využitie presne vymedzených údajov, ktoré sa vo významnej miere zaznamenávajú už dnes. A na tom výbore boli aj tie diskusie, to, kde hovoríte, že nič nehovorím, tak sme sa k tomu aj s ostatnými opozičnými poslancami vyjadrovali. Tak možno tam nechodíte, možno to je ten problém. Možno tam niečo hovorím, ale vy možno nepočúvate alebo tam nechodíte. A my sme vám presne hovorili o tom, ako treba tie klinické údaje vylepšiť. Ako to treba naviazať aj do ostatných zákonov, pán minister. Tam bola, ak si to nepamätáte, ja neviem, čo sa deje s vami. Pre všetky poisťovne majú platiť rovnaké klinické ukazovatele, cieľové hodnoty, časové míľniky a pravidlá vyhodnotenia. To tam nie je úplne jasné. Vy to nechávate ľubovoľne. Ministerstvo a NIHO majú dostávať pseudonymizované údaje. Držiteľ registrácie má na účely následného prehodnotenia dostať iba súhrnné anonymizované výsledky. Aj v tomto ste veľmi benevolentní voči výrobcom, voči držiteľom registrácie. Ja nechápem, prečo by nemali dostávať selektívne vybraté, anonymizované údaje. Prečo sa tu rozpráva o nejakých pseudonymizovaných údajoch pre výrobcov? Však ochrana pacientov, ochrana dát, ochrana zdravotníckych dát pacientov. A ja nesúhlasím s týmto príliš širokým a zbytočným rozsahom dát, ktoré máme o našich pacientoch posielať farmafirmám. Nepotrebujú taký rozsah. V zahraničí im stačia vybrané anonymizované údaje. A ja to zopakujem, že tie dáta sú extrémne dôležité pri tých nových liekoch. A keď tam máte chyby, nemáte tam jasné garancie, jasné záruky, jasné prepojenie na iné zákony, že aj tí poskytovatelia musia tie dáta poskytovať, tak bez spoľahlivých údajov sa platba podľa výsledku môže zmeniť iba na ďalší sľub bez možnosti kontroly, pán minister. Po získaní údajov z praxe musí nasledovať nové odborné posúdenie. Rozhodnutím o zaradení lieku sa zodpovednosť štátu totiž nekončí. Ak cena nezodpovedá jeho skutočnému prínosu, podmienky úhrady sa musia upraviť. Ak sa náprava nedohodne, má nasledovať vyradenie lieku alebo zúženie jeho hradeného použitia. A tuto v kombinácii s tou trojročnou ochranou, proste to je jedna obrovská diera, čo tam nechávate, pán minister. Súčasne však žiadam ochranu pacienta, ktorý už liečbu začal. Pri určených prípadoch vyradenia alebo zúženia úhrady navrhujem sankcie. Navrhujem, aby držiteľ registrácie zabezpečil bezodplatne pokračovanie liečby do prechodu na vhodnú, porovnateľne účinnú a bezpečnú hradenú alternatívu najdlhšie na 24 mesiacov. Samotná deklarácia tejto povinnosti totiž nestačí. A už som sa k tomu vyjadroval. Potrebný je postup zabezpečenia dodávok, kontrola a sankcie za porušenie. A ja som a budem o tom ďalej hovoriť. Ten mechanizmus tej ochrany pacienta sa má skladať z dvoch častí. Prvá je, ja som to hovoril, sú to tie sankcie, veľmi jasné sankcie pre tých držiteľov registrácie. Potom konzekvencie a teda tri časti a ešte tretia, a to je to samotné odškodnenie a účinná právna ochrana tých pacientov. A to tam nemáte pokryté, pán minister. Ak pacientovi v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti totiž vznikne ujma, navrhujem umožniť postúpenie jeho pohľadávky napríklad na osobitne určenú štátnu právnickú osobu, ktorá zabezpečí jej uplatnenie. Za príslušných podmienok má byť táto možnosť dostupná aj pozostalým. Vymáhanie náhrady škody však nenahrádza včasné dodanie lieku, preto musia oba mechanizmy fungovať súčasne. Dnes sa pozrite na to. Pekný príklad toho, ako napríklad funguje, keď vám poskytnú zlú alebo nesprávnu zdravotnú starostlivosť. Vám teda zostáva počkať na úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, potom sa súdite a je to na dlhé roky. Ak chcete reálne zvýšiť ešte viac ochranu pacienta, tak štát môže do tohto vstúpiť. Ministerstvo nemôže pacienta vyhlásiť za chráneného a potom ho nechať, aby sa celej ochrany domáhal sám. Vám teda zostáva počkať na Úrad pre ochranu a práv občanov v tom starostlivosti, potom sa súdite a je to na dlhé lakte. Ak chcete reálne zvýšiť ešte viac ochranu pacienta, tak štát môže do tohto vstúpiť. Ministerstvo nemôže pacienta vyhlásiť za chráneného a potom ho nechať, aby sa celej ochrany domáhal sám. Ďalšou nevyhnutnou oblasťou je plánovanie. Ja podporujem a rozprával som o tom už prakticky pred rokom. Horizon scannigu a podobne sme mali nejaké debaty na tom výbore, kde neviem, či ste ma teda počuli, lebo ja som to tam určite hovoril, na tých boroch. Ja podporujem včasné sledovanie pripravovaných liekov a nových indikácií, teda ten horizon scanning. Ministerstvo a poisťovne potrebujú vedieť, aké terapie môžu vstúpiť do úhrad. Pre koľkých pacientov a s akým predpokladaným finančným dopadom. Ministerstvo však v novele nevytvára ucelený zákonný mechanizmus takéhoto plánovania. Samotné uvedenie pojmu horizon scanning iba medzi prioritizácie nestačí. To musí byť celý mechanizmus, ako to bude prebiehať. Kto to bude vypracovať, ako to bude vypracovať, povinnosti, následky, či to bude robiť NIHO, či to bude robiť ministerstvo, aké budú následné tie konzekvencie pre tie úhrady. Potrebné sú jasné pravidlá získavania aktualizácie údajov, zodpovednosť za ich vyhodnotenie a prepojenie na prípravu rozpočtu. Takéto sledovanie, a to ja ani nehovorím, nemá byť nejakým prísľubom úhrady. Má umožniť vopred pripraviť finančné zdroje, odborné kapacity a rokovania o podmienkach financovania. Bez týchto informácií môže súbežný vstup viacerých nákladných terapií vytvoriť tlak, na ktorý systém nebude pripravený. Pacient nesmie doplácať na to, že ministerstvo začalo riešiť financovanie až vtedy, keď nejaký pacient potrebuje liečbu. Počúvaj skoro. Na takéto plánovanie má nadväzovať následne tá prioritizácia, ono to nemá byť len súčasťou tej prioritizácie. Najprv má byť plánovanie a potom nadväzuje prioritizácia a prednostné vybavovanie nákladov šetriacich liekov. Bez neho ministerstvo určuje poradie žiadostí bez dostatočného výhľadu, čo bude systém potrebovať, čo dokáže zaplatiť. Čiže nejaké iba administratívne preskakovanie toho zoznamu. No. Myšlienku rýchlejšieho posudzovania ja samozrejme podporujem. Však som o tom rozprával, to je tá prioritizácia. Podľa mňa ale má tie dve zložky, o ktorých ja budem rozprávať. Tá ekonomická a tá klinická, ja to nazývam, a tá ekonomická podľa mňa má taký akože veľmi prvoplánový pohľad. Pacient nepotrebuje prednostné miesto v nejakom administratívnom poradovníku, pán minister. Potrebuje sa včas dostať k účinnej liečbe a medzi týmito dvoma vecami je rozdiel, ktorý táto novela dostatočne nerieši. Dobrý zámer ešte neznamená dobrý zákon. Rozhodujúce… Áno. Čítam, pretože som si pripravil 15 strán, pán minister, lebo tak sa k tomu pristupuje zodpovedne. Tak si človek pripraví prejav, aby vám vedel tieto stovky paragrafov, desiatky strán, ktoré ste dali, povedať: „Áno, viete čo, ja neviem, či ste taký super človek, či viete ku všetkým paragrafom, či si ich viete zapamätať z hlavy a viete každú jednu formuláciu v tom paragrafe.“ No neviete, pretože podľa mňa ani sám neviete, čo v tom zákone máte. Vám by pomohlo, keby ste tie podklady čítali, keby ste si ich pripravovali a čítali, keby ste chodili na tie výbory a počúvali opozičných poslancov, pán minister. A ja to zopakujem. Pacient nepotrebuje prednostné miesto v administratívnom poradovníku, pán minister. Potrebuje sa včas dostať k účinnej liečbe. A medzi týmito dvomi vecami je zásadný rozdiel, ktorý táto novela dostatočne nerieši. Dobrý zámer ešte neznamená dobrý zákon. Rozhodujúce je, či pravidlá budú fungovať, či budú spravodlivé a či na ich konci bude liečba dostupná pre pacienta. V predloženom pozmeňujúcom návrhu totiž definujete nákladovo šetriaci liek a zavádzate lehotu 160 dní pre rozhodnutie. Problém však zostáva. Úsporu definujete cez výdavky a prioritu nastavujete bez povinného zohľadnenia toho, koľko peňazí má systém k dispozícii. Pán minister, a to je ten problém. Však poviem vám to aj z hlavy. Však som vám na začiatku rozprával z hlavy. Kľudne, počúvajte. Skúsim. A skúste počúvať tentokrát, lebo na výboroch nepočúvate. Lebo ani očividne neregistrujete, ktorí poslanci tam chodia. Pán minister, ekonomicky šetriaci liek má byť len ten, ktorý ušetrí náklady. Vám sa môže teoreticky stať, keď nezadefinujete prevalenciu, keď nezadefinujete incidenciu, keď nezadefinujete medicínsky prínos, tak sa vám môže stať, že do toho systému pustíte aj drahý liek, ktorý môže niečo šetriť, alebo pustíte čisto drahý liek, ale nepozriete sa na medicínsky prínos, či ho potrebujeme aj podľa toho horizon scanningu. Toto nemáte. Vy prioritizujete iba ten ekonomický pohľad na ten liek. Viem, však ja sa, pán minister, ja sa k tomu dostanem, aj k tej vašej komisii sa dostanem, ktorú si tu vytvárate, aj k tomu vášmu oslabovaniu NIHO. A, ak sa môžem vrátiť teda, lebo chcem to mať štruktúrované, aby ste si z toho niečo zobrali. Ak sa k tomu teda môžem vrátiť k môjmu prejavu a nebudete mi stále do toho skákať, však nebuďte zbabelec a prihláste sa normálne do rozpravy. Pán minister, to každý tu vie vykrikovať. Ja tu viem vykrikovať z ľavice ako taký grubián. Ale choďte na výbory. Volajte opozičných poslancov, pýtajte si náš názor a nevykrikujte ako taký grubián tuto z tejto ľavice. Udržte nejakú úroveň tejto Národnej rady, prihláste sa do rozpravy, máme tu rokovací poriadok a prihláste sa vtedy, kedy môžeme my reagovať, tak, aby sme mohli aj cez faktické poznámky. Dobre, tak keď ste skončili, ja budem pokračovať. Už ste sa dúfam vyrozprávali, pán minister. „Dovolím si vás prerušiť na chvíľku, budete hneď pokračovať. Skúste nebyť osobný. Rozprávajte, čo chcete, ale vy sám provokujete týmito otázkami. Skúste nebyť osobný. Normálne, že skritizovať, povedať všetko, čo chcete. Potom len vyvoláte zbytočne tú reakciu, prerušené vystúpenie. Veď pán minister sa prihlási, predpokladám, bude reagovať. Môžete pokračovať, nech sa páči.“ „Predseda.“ „Pán predsedajúci, a teraz naozaj, že veľmi nemusíte ma vypočuť. Ja som vám to povedal, urobte si po svojom. Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne, že vstúpite do tejto rozpravy, pretože ja reagujem iba na pána ministra, ktorý mi tu za chrbtom rozpráva. Mňa to ruší, keď mi tu rozpráva počas môjho prejavu. Smeje sa tu, vykrikuje tu a skáče mi do prejavu. Tak prosím, ja sa budem venovať môjmu prejavu, nebudem osobný a budem, naozaj pôjdem tu vecne, ak mi pán minister naozaj nebude rušiť môj prejav. Čiže ja vás, pán predsedajúci, chcem veľmi pekne poprosiť, vyzvite pána ministra, ak sa už ďalej… aby sa ďalej zdržal rôznych komentárov, hovorenia mi do ucha tuto zozadu a ja sa potom budem môcť venovať môjmu prejavu. Ďakujem veľmi pekne.“ Pri nákladovo šetriacom, pán minister, požadujete zníženie výdavkov v každom z prvých troch rokov. To je síce konkrétne pravidlo, ale zároveň veľmi úzky pohľad, ako som hovoril. Čo urobíte napríklad s liekom, ktorý v prvom roku vyžaduje vyšší výdaj, ale následne v druhom a treťom roku výrazne zníži nákladovosť ďalšej liečby? Ak v prvom roku úsporu neprinesie, vašu definíciu nesplní, hoci môže byť z dlhodobejšieho hľadiska pre pacientov aj poisťovne výhodnejší. Takto môžete zvýhodniť okamžitú úsporu a prehliadnuť napríklad liečbu, ktorá prináša väčší úžitok neskôr. Zdravotná politika sa nemôže skončiť pri pohľade na prvé tri riadky alebo prvé tri roky rozpočtu. A toto je zásadný nedostatok tej vašej ekonomickej prioritizácie. Je to veľmi prvoplánový a veľmi jednoduchý pohľad. A zároveň potrebujeme povedať, čo presne porovnávame. A to som vám tu už spomenul. S akou liečbou porovnávame ten liek? Pre akých pacientov? Pri akej účinnosti a bezpečnosti? Po započítaní ktorých nákladov? Čo presne do toho budeme zvažovať? Porovnávať treba skutočné výdavky poisťovní, a to tam nie je napríklad v tej prioritizácii ešte aj. Porovnávať treba skutočné výdavky poisťovní vrátane zmluvných zliav a spätných platieb. Papierová úspora vypočítaná z verejnej ceny nemusí totiž byť skutočnou úsporou pre verejné zdravotné poistenie. A to by ste mali aj vedieť, pretože v tomto ste dnes úspešní, v tom vás môžem pochváliť, v tom vynucovaní tých spätných platieb od farmafiriem. Ale o to viac by ste mali chápať, že tá ekonomická prioritizácia by mala toto zahŕňať. Áno, zachovávate povinnosť splniť všetky podmienky kategorizácie. Netvrdím preto, že lacnejší liek automaticky dostane úhradu bez odborného posúdenia, ale samotná podmienka zrýchleného vybavenia výslovne nevyžaduje, aby bola účinnosť a bezpečnosť aspoň porovnateľná s liečbou, ktorú má nahradiť. To znamená, že tá ekonomická podmienka musí byť prepojená s tým klinickým prínosom. Musí tam byť jasne uvedené, že zaplatíme lacnejší liek, odprioritizujeme ho, ale za rovnakých alebo lepších výsledkov. A to je zásadná chyba. Prednostné vybavenie totiž musí byť podmienené nielen úsporou, ako som povedal, ale aj zachovaním alebo zlepšením výsledkov liečby. Inak vytvárate priestor na zvýhodnenie lacnejšieho lieku aj vtedy, keď pacientovi prináša horší výsledok oproti už dostupnej alternatíve. Pacient nesmie byť prostriedkom, a teda ja ešte technicky, ja viem, že predkladali to rôzni poslanci tuto, ale adresujem teda, pán minister, vás, lebo viem, že tieto pozmeňováky viac-menej idú z ministerského pera. Pacient nesmie byť prostriedkom na dosiahnutie účtovnej úspory. Úspora musí vzniknúť pri zachovaní alebo zlepšení výsledkov liečby. Ďalším problémom je samotná lehota 160 dní. Lehota na rozhodnutie má význam, to určite, to nespochybňujem. Ale rozhodnutie o kategorizácii ešte neznamená podaný liek. Pacientovi nezaručuje, že liek je dostupný, že sa včas uzatvoria potrebné zmluvy, ani že ho bude mať kto a kde podať. No a pri systéme priorít zostáva teda zásadná otázka. Ktorú časť procesu vlastne vy zrýchľujete? Odborné hodnotenie, rokovania o úhrade, administratívne spracovanie alebo iba záverečné rozhodnutie ministerstva? Pretože ja si napríklad pamätám na jeden príklad, kedy podľa medializovaných informácií v júni 2023 zaradilo ministerstvo generický liek na liečbu akné do úhrad za 79 minút. 79 minút. Ten postup odborníci kritizovali ako nezákonný pre zásah do procesných práv účastníkov konania. Ministerstvo jeho zákonnosť vtedy obhajovalo. Pri jednom generickom lieku teda rezort dokázal rozhodnúť za 79 minút. A pri liekoch pre pacientov s nenaplnenou medicínskou potrebou dnes si dávate lehotu 160 dní ako prednostný režim. Rozumiem, že ide o rozdielne konania a rozdielnu náročnosť hodnotenia. Nežiadam rozhodovať o inovatívnej liečbe za hodinu ani obchádzať zákon, pán minister. Pýtam sa však, prečo sa mimoriadna administratívna rýchlosť dokázala nájsť pri konkrétnom lieku, zatiaľ čo pri systémovom riešení naliehavých potrieb pacientov zostáva ambíciou čakanie dlhšie ako päť mesiacov. Pacientovi sa 160 dní nezdá prednostných iba preto, že ich tak nazvete v zákone. A to je aj tá zásadná výhrada, že ťa by zaujímalo, čo tých 160 dní znamená, čo presne zrýchľujete, ktorý z tých procesov. A keď dokáže ministerstvo niektorý liek dostať do tej úhrady za 79 minút, tak čo vám bráni pri tých prioritných liekoch proste, ja neviem, postupovať rýchlejšie, minimálne aspoň trošku to nejakým spôsobom spresniť. A do toho, ak nezabezpečíte kapacity a nadväzujúce kroky, tak môžete zákonom prikázať rýchlejšie rozhodnutie, ale nemôžete tým samotným číslom v zákone 160 prinútiť systém, aby fungoval. No a pri systéme priorít mi chýba povinné zohľadnenie rozpočtového dopadu a veľkosti cieľovej populácie priamo medzi zákonnými kritériami. To už som vám teda naznačil. Nenaplnená medicínska potreba, záťaž ochorenia, klinický prínos a výhľad nových možností sú relevantné. Ale kde je odpoveď na otázku, koľkých pacientov sa rozhodnutie týka, čo to bude stáť a na koho peniaze už nezostanú. Zdroje verejného poistenia sú obmedzené. To nie je politický názor. To je základná podmienka každého zodpovedného rozhodovania. Rozpočet nemôže byť voliteľným dodatkom prioritám. Mohol by som o viacerých prípadoch rozprávať, ako to bude napríklad obmedzovať aj výnimky, ale nechcem ísť do tejto debaty, lebo sa chcem venovať viac vašim systémovým inovatívnym liekom. Inak, ak ten rozpočet nezohľadňujeme, pán minister, tak riskujeme, že niekoľko nákladných terapií vyčerpá priestor, ktorý potrebujú aj ďalší pacienti. A to teda tu rozoberáme podľa mňa už niekoľko mesiacov tento problém. Tí, ktorých lieky zostanú v bežnom poradí, budú mať rovnakú potrebu liečby, ale menšiu šancu dostať sa k nej včas. Prioritizácia musí odpovedať podľa mňa aj na otázku, čo sa stane s pacientmi mimo priorít. Bez toho podľa mňa iba presúvate v tých krabičkách problém z jednej krabičky do druhej. A to bola tá debata napríklad aj pri tých výnimkách, že keď vytvárate nové systémy úhrady, tak vlastne ten rozpočet máte len jeden, ak sa nevysporiadate s celým tým rozpočtom, respektíve so všetkými tými systémami úhrady v tom rozpočte, tak je to len presúvanie krabičiek, ale ten rozpočet máte vlastne len jeden. A ja napríklad poviem príklad. Riešilo sa to. Ja si pamätám ten liek, však doplňte ma potom, kolegovia. K Trudu si napríklad pamätám a rôzne iné, Palčekov, ja neviem, množstvo drahých. Prichádzajú nám génové terapie. A to je problém a ja budem o tom teraz rozprávať, že máte tam paragrafy v tej prioritizácii, ktoré vám umožnia rozhodnúť iba na základe nenaplnenej medicínskej potreby, nie na základe všetkých tých ostatných písmenok. A to znamená, že môže prísť dvojmiliónový drahý liek, ku ktorému nemáme inú liečbu tuto na Slovensku, je otázka druhá efektivity. Bude mať nízku efektivitu oproti, ja neviem, hocijakej úhrade inde ako oproti ostatným krajinám, ale vy tento liek budete na základe tohto znenia tejto prioritizácie môcť expresne dostať rýchlo aj za veľmi drahú cenu do toho systému. Vytvárate tým priestor na veľmi veľké politické rozhodovanie. A toto je to riziko, o ktorom som, pán minister, ja rozprával pred chvíľou. Rozprával som presne o tom, že môže sa vám sem dostať… Prídu génové terapie. To budú rôzne mRNA vakcíny na rôzne, ja vieš, že už ani človek nestíha sledovať, aké nové terapie nám sem môžu prísť. A podľa tohto znenia to vytvára priestor, že ten liek sa expresne rýchlo dostane do toho systému a zhltne peniaze, ktoré tam už máte, a nezostanú na všetky tie ostatné lieky, ktoré čakajú v poradí. A možno budú lacnejšie, budú efektívnejšie a budú zasahovať oveľa väčšiu populáciu. Tu môžeme mať, ja neviem, 10 pacientov, ale majú nenaplnenú medicínsku potrebu a liek, ktorý bude stáť niekoľko miliónov eur, sa dostane prednostne do toho systému. Ako by sme napríklad oveľa lacnejší liek napríklad pre stovky tisíc pacientov dostali sem, lebo naňho už nezostanú peniaze. Ako som hovoril. Problematické je, že pri neexistencii účinnej hradenej Ale majú nenaplnenú medicínsku potrebu? A liek, ktorý bude stáť niekoľko miliónov €, sa dostane prednostne do toho systému. Ako by sme napríklad oveľa lacnejší liek napríklad pre stovky tisíc pacientov dostali sem, lebo na ňom už nedostanú peniaze. Ako som hovoril. Problematické je, že pri neexistencii účinnej hradenej intervencie môže byť priorita založená výlučne na nenaplnenej medicínskej potrebe. Mám to aj v paragrafoch, keby ste chceli, lebo tie tiež neviem z hlavy. Rozumiem naliehavosti týchto situácií, ale aj medzi nimi musíme vedieť rozlišovať podľa očakávaného prínosu, počtu pacientov a finančných možností. Prednostné posúdenie samozrejme neznamená automatickú úhradu, však to už som tu spomenul viackrát. Práve preto však potrebujeme jasné pravidlá, podľa ktorých určíte, koho systém spracuje skôr a následne sa do tej úhrady dostane. A čo namiesto jednoduchého predvídateľného postupu, pán minister, vytvárate týmto zákonom? Návrhy priorít, komisiu, predbežný zoznam, pripomienkovanie, vyhodnocovanie pripomienok, návrh komisie, schválenie ministerstvom, konečný zoznam a následne ďalšie posudzovanie, či konkrétna žiadosť pod prioritu patrí. Ja som napočítal takto deväť administratívnych krokov. Na zrýchlenie administratívy odpovedáte ďalšou administratívou. Verejná konzultácia má zmysel, odborné posúdenie má zmysel, ale každý ďalší krok musí mať jasný účel a nesmie vytvoriť nový rad, v ktorom bude pacient čakať. Komisia navyše nebude iba navrhovať priority, bude posudzovať aj to, či konkrétna žiadosť spĺňa podmienky prednostného režimu. Prečo to má vyžadovať ďalšie odborné posudzovanie, ak je priorita jasne vymedzená? Indikáciou, terapeutickou oblasťou alebo skupinou účinných látok. To je ten priestor na to politické rozhodovanie. Ak tú prioritu jasne nevieme určiť z toho schváleného zoznamu, tak problém asi môže byť v samotnom zozname, ako ten zoznam tvoríte. A na konci celého procesu si ministerstvo necháva aj napriek tomu, že tu vytvoríte takúto administratívnu motaninu, právo navrhnuté priority aj tak vypustiť a zachovať sa, ako len bude chcieť. Áno, musí to odôvodniť a nemôže si doplniť vlastné priority mimo návrhu komisie úplne, ale zákon neurčuje dostatočne konkrétne vecné dôvody, pre ktoré môže odborný návrh odmietnuť. Pán minister, načo budujete takýto rozsiahly aparát, ak jeho výsledok môžete následne zredukovať bez jasných zákonných kritérií? Komisia nesmie byť kulisou, za ktorou sa stratí zodpovednosť ministerstva. A to nehovorím o tej dvojkoľajnosti s NIHO. Vy máte NIHO, ktorému sa teda povenujem v tom pozmeňováku, ktoré idete oslabiť a potom následne si ešte vytvoríte komisiu, takže vy nemusíte počúvať ani NIHO, môžete sa od neho odklopiť, akurát to musíte odôvodniť a potom následne si vytvoríte aj odbornú komisiu, o ktorej sa môžete tiež odkloniť, nemusíte ju vypočuť, ale ktorá vám ešte vytvára aj alibi na to, aby ste sa vlastne aj odklonili od NIHO. A ešte ani to tam nie je jasné. Ešte si môžete aj vyberať, že či sa budete, že vlastne hovoríte tam o tom, že raz to bude posudzovať NIHO, raz odborná komisia. No tak kto? Tak akože úplná právna, nie že súdna, úplná arbitrárnosť, úplné vnášanie nejakej politiky do veľmi odborných procesov. No a aj pri tej komisii, aj pri výbere jej členov potrebujeme vedieť, podľa akých odborných kritérií si minister vyberie z predložených kandidátov. Pravidlá zaujatosti sú potrebné, však vidíte to v tej kategorizačnej komisii teraz, pán minister, ale samy o sebe nenahrádzajú transparentný výber. Napokon je tu načasovanie. Prvý zoznam priorít má byť zverejnený najneskôr do konca júna 2027. Ak využijete celú lehotu, uplatňovať sa začne až od júla. Pacientom teda sľubujete zrýchlenie, ale samotný mechanizmus môže čakať pol roka na svoj prvý zoznam. A denný zoznam schvaľovaný až počas rozbehnutého roka musí byť zosúladený s rozpočtom, ktorý sa pripravuje vopred. Treba tiež jednoznačne vyriešiť, podľa ktorej verzie zoznamu sa posúdia staršie žiadosti a ako sa lehota na ich doplnenie zosúladí s dátumom, od ktorého sa nový zoznam uplatňuje. Rovnako musí byť jasné, ako počítate 160 dní pri konaniach, ktoré sa začali ešte pred účinnosťou novely. To tam dnes nie je domyslené. To je jedna z tých kategórií, ktorú ja volám, že nedomyslené. Prednosť pre jeden liek sa nesmie stať prekážkou liečby pre ostatných pacientov. Vašu novelu treba posudzovať podľa toho, či toto zabezpečí. V predloženom znení zostáva priveľa administratívy, priveľa nejasností a primálo povinných finančných pravidiel. Pacienti nepotrebujú ďalší zoznam sľubov, potrebujú liečbu. A verejné zdravotné poistenie potrebuje pravidlá, ktoré umožnia túto liečbu zaplatiť aj zajtra. Aby sme teda tú špajzu neviedli dnes. Týmto prichádzam teda tiež už teraz k integrálnej súčasti vášho zákona. A to sú moje námietky k pozmeňujúcemu návrhu prijatému 15. septembra. A pán minister, tuto bol ja technický. Lebo som presne očakával tieto vaše reči, že nerozprávam na výbore a podobne. Lebo si pamätám, som si pozeral aj záznamy toho výboru, aký sme dostali priestor na diskusiu o tom pozmeňováku. Prišiel nám prvýkrát na ten výbor, bolo to po letnej pauze, milí kolegovia, kolegyne. A prišiel nám obrovský pozmeňujúci, ktorý zásadne menil tento zákon. My sme ho dostali na stôl priamo, keď sme si sadli na ten výbor a začali sme si listovať desiatkami strán. Keď sme povedali, že dobre, však vidím tam niečo, chcem sa na to popýtať, tak nám bolo povedané, že na tom výbore nebudeme o tom diskutovať. Čiže to je aj dôvod, prečo sme tomuto zákonu vtedy nemohli na tom výbore nič povedať. Potom sme dostali teda, že budeme o ňom diskutovať za týždeň na výbore. Tak za týždeň prišiel ten pozmeňovák už znova opravený, znova zmenený. A chodilo nám to na poslednú chvíľu, deň predtým. Výrazné veľké legislatívne zmeny, technické. A následne teda ministerstvo nám tu potom ešte vysmieva mne aj ostatným opozičným poslancom, že nediskutujeme na tom výbore. Tak práve preto som očakával presne tento váš posmech, pán minister. Aj keď akože úplne ignorujete ten proces v tom výbore, tak som si povedal, že tuto si dovolím byť trošku viac technickejší ohľadom tohto vášho pozmeňovača. Tento pozmeňovák obsahuje totiž zásadné zmeny odborného hodnotenia, cenovej regulácie, zmluvných pravidiel aj kompetencií štátnych orgánov. Takéto zmeny podľa mňa musia mať jasné pravidlá, vyčíslené dôsledky a jednoznačnú zodpovednosť a práve tieto poistky vo viacerých prípadoch chýbajú. A ešte si dovolím teda povedať, že aj k tej predvídateľnosti jasne patrí aj predvídateľnosť procesu. Keď zákon, ktorý pripravujete rok, tak nám nemôžete takéto rozsiahle veľké technické zmeny dávať proste na poslednú chvíľu. Hlavne pri zákone, ktorý nás môže vyjsť 0,5 miliardy € ročne od roku 2030. Takže po prvé, relevantný komparátor. To bola tá časť, na ktorú ste boli teda najviac pyšní. A je dôležité, ja priznávam, ale mám k nej nejaké pripomienky. Meníte spôsob, akým sa vyberá liečba, s ktorou porovnávame nový liek. To je zásadná vecná zmena. Od výberu porovnávacej liečby totiž závisí, aký veľký prínos nový liek preukáže a aká cena sa bude považovať za prijateľnú. Pán minister, výber porovnávacej liečby je už dnes upravený v § 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva č. 422/2011. Podľa tejto vyhlášky sa nový liek porovnáva s bežne používanou liečbou, ktorú má úplne alebo čiastočne nahradiť. Spomedzi takýchto možností sa má vybrať tá, ktorá prináša najlepší zdravotný prínos vzhľadom na náklady verejného zdravotného poistenia, teda nákladovo najefektívnejšia. To je zmysel komparátora. Nejde teda iba o najlacnejšiu liečbu, ide o liečbu, ktorá poskytuje najlepší zdravotný prínos vzhľadom na vynaložené peniaze. A to je kľúčové. V novej zákonnej definícii, ktorú predkladáte, však táto ekonomická požiadavka chýba. Uvádzate štandardnú klinickú prax, cieľovú populáciu aj indikáciu, ale požiadavku na nákladovo najefektívnejšiu alternatívu nepreberáte z tejto vyhlášky. Žiadam preto vysvetliť, prečo táto poistka, ktorá je podľa mňa extrémne dôležitá, v definícii absentuje a ako zabezpečíte jej zachovanie v záväzných pravidlách. Odkaz na budúci vykonávací predpis bez poznania jeho obsahu túto otázku nezodpovedá. Je to proste vágná budúca definícia, o ktorej nevieme, čo sa bude do budúcnosti diať. Ak jednoznačné pravidlá nezachováte, vytvoríte priestor na účelový výber komparátora. Výrobca bude môcť presadzovať porovnanie s drahšou liečbou, pri ktorom jeho liek vyzerá výhodne. A bude môcť prehliadnuť lacnejšiu, porovnateľne účinnú alternatívu, ktorú slovenskí pacienti dnes dostávajú. Pán minister, pri tejto zmene zatiaľ vidím jasnejší priestor na výhodnejšie postavenie výrobcov, než presvedčivo vysvetlený prínos pre pacientov a verejné zdravotné poistenie. Túto pochybnosť môžete jednoducho odstrániť jasnými pravidlami, ktoré zabránia selektívnemu porovnávaniu a zabezpečia posúdenie relevantných liečebných alternatív. A toto by dnes malo podľa mňa byť aj už priamo zadefinované, priložené k tomu zákonu prinajlepšom. Komparátor sa nesmie vybrať podľa toho, čo najlepšie vyhovuje výrobcovi, musí zodpovedať skutočným možnostiam liečby slovenského pacienta. Verejné zdravotné poistenie, ako som viackrát spomínal, má platiť za prínos lieku, nie za šikovne zvolené porovnanie. Po druhé. O tom sme sa už tiež viackrát bavili aj na tom výbore, aj s kolegom Stachúrom si to dokonca pamätám. Trojročná fixácia referenčnej hodnoty HDP, predvídateľnosť správových hodnôt nákladovej efektívnosti môže byť prínosom, nie je však dôkazom, že systém bude finančne udržateľný. Prahová hodnota totiž hovorí o prijateľnosti nákladov vzhľadom na prínos liečby. Ale nehovorí, či máme peniaze na všetky liečby, ktoré ju splnia a či si to vlastne môžeme dovoliť. Aj nákladovo efektívne lieky môžu totiž v súčte prekročiť finančné možnosti systému. A my sa musíme rozhodnúť, ktorý sem pustíme. To namietam, aby sa táto zmena prezentovala ako akási dostatočná rozpočtová poistka. Je to len určitá časť tej ekonomickej rovnice, pretože tak nám to bolo aj prezentované. Stabilný prah nenahrádza plánovanie skutočných výdavkov, počtu pacientov a vstupu nových terapií. A zároveň teda nehodnotím to až tak negatívne, však keď som vám to spomínal tzv. Druckerove lieky. No však pozrime sa na to, ako sa tie prahové hodnoty hýbali, čiže akurát jediné, čo namietam, je to, že nerozprávajme tu o nejakej rozpočtovej zodpovednosti, keď toto hovorí iba o nejakom prahu, nehovorí to o celkových možnostiach toho systému v celkovom rozpočte. Obzvlášť, keď tu máte diery ako tú najhlavnejšiu, čo je § 7 ods. 5. Po tretie, nemocničné lieky podľa § 25b. Vypúšťate samostatné rozhodnutie ministerstva a výsledkom procesu má byť odborné hodnotenie. Zjednodušenie administratívy môže pomôcť, ale odborné hodnotenie a rozhodnutie o financovaní majú rozdielnu úlohu. Potrebné je preto zabezpečiť jednoznačné prepojenie hodnotenia NIHO na následný mechanizmus financovania. Musí byť jednoznačné, kto na základe hodnotenia zabezpečí financovanie, za akých podmienok a s akou kontrolou výdavkov. Inak odstránite jeden administratívny krok, ale neistotu posuniete na nemocnice, poisťovne a pacientov. Pacientovi nepomôže rýchlejšie hodnotenie, ak po ňom zostane nezodpovedaná otázka, kto za ňu zaplatí. Po štvrté. Dôvernosť zmlúv o podmienkach úhrady. Ochrana obchodne citlivých informácií môže umožniť výhodnejšie zľavy, ale nesmie obmedziť kontrolu verejných peňazí. Zdravotné poisťovne podľa mňa musia mať prístup k údajom potrebným na overenie skutočných nákladov, plnenia finančných limitov, spätných platieb a ďalších záväzkov výrobcov. Zdravotné poisťovne sú tie, ktoré strážia peniaze, rozdeľujú peniaze a ako platiteľa, keď ho vylučujete, ďakujem, ak ho ako platiteľa vylučujete z tohto procesu, prípadne z údajov, ktoré má dostávať, tak je to problém. A minimálne to, aj keď obmedzujete jeho kompetenciu o rozhodovaní tých pravidiel, tak minimálne to znižuje transparentnosť a znižuje to kontrolu. Ak údaje potrebné na kontrolu uzavrieme za príliš širokú ochranu dôvernosti, tak oslabíme možnosť overiť, či systém dodal to, čo bolo dohodnuté. Dôvernosť ceny musí byť zlučiteľná s dôslednou kontrolou úhrady. A to obmedzovanie tej transparentnosti nemôže byť zámienkou toho, aby sme nakoniec tu potajomky predražovali ten systém. A ja zase vás priamo neobviňujem, že idete predražovať ten systém. Ja si myslím, že by malo byť práveže vo vašom záujme, aby sme s tými údajmi narábali tak, aby sme zároveň dosiahli určitú mieru ochrany údajov, ale zároveň aj transparentnosti, aby sme vedeli voči tým výrobcom mať dostatočné páky, aby sme ich vedeli konfrontovať s údajmi, s klinickými dôsledkami. Ja si myslím, že dneska tento zákon a tento pozmeňujúci zákon to posilňuje, robí to, že sa opätovne viac prikláňate na stranu tých výrobcov, ich ochrany na úkor tej transparentnosti. Po piate. Prechod na nový cenový režim. Tu ide o jednu z finančne najcitlivejších zmien. Netvrdím, že cena automaticky stúpne pri každom lieku. Riziko vzniká predovšetkým tam, kde je dnešná slovenská cena nižšia ako cena umožnená novými pravidlami alebo príslušná európska referenčná cena. Preto potrebujeme konkrétne údaje. A ja som ju teraz teda nevidel. Aj keď som si potom pozeral teraz aj doložku finančných vplyvov a videl som, že ide vlastne o, budem aj neskôr o tom hovoriť, ide o celkom významnú sumu. Bavíme sa o sume, bavíme sa o desiatkach miliónov €. Pri tých generikách to tuším šplhá až v budúcom roku na nejakých 31 miliónov €. No a preto potrebujeme konkrétne údaje, koľkých liekov sa zmena týka, o koľko môžu ich ceny stúpnuť a aký bude následný dopad na úhrady poisťovní a prípadné doplatky pacientov. Prechodné ustanovenia nie sú iba kalendárom administratívnych úkonov, môžu zásadne zmeniť výdavky systému. Predstavím vám jednoduchý príklad. Liek má dnes úradne určenú cenu 80 € – hypotetický príklad, dobre? Ak sa podľa nových pravidiel nastaví na európsku referenčnú cenu 100 €, jeho cenový strop stúpne o štvrtinu. Pacient tak dostáva rovnaký liek s rovnakým účinkom, ale systém otvára priestor na vyššiu cenu. Ak sa spolu s cenou zvýši aj úhrada lieku, vyššie výdavky ponesie zdravotná poisťovňa. Tieto peniaze potom môžu chýbať na liečbu ďalších pacientov niekde inde. Ak úhrada zostane nezmenená, rozdiel sa môže premietnuť do vyššieho doplatku pacienta, prípadne sa zvýšenie rozdelí medzi oboch. Vyššia cena sa teda môže zaplatiť Priestor na vyššiu cenu. Ak sa spolu s cenou zvýši aj úhrada lieku, vyššie výdavky ponesie zdravotná poisťovňa. Tieto peniaze potom môžu chýbať na liečbu ďalších pacientov niekde inde. Ak úhrada zostane nezmenená, rozdiel sa môže premietnuť do vyššieho doplatku pacienta, prípadne sa zvýši nerovnováha medzi oboma. Vyššia cena sa teda môže zaplatiť zo spoločných peňazí zdravotného poistenia alebo priamo z vrecka chorého človeka. Preto žiadam vyčísliť oba dopady. Pri 100 000 baleniach predstavuje zvýšenie o 20 € potenciálne 2 milióny € ročne navyše. Ak má vyššia cena zabezpečiť dostupnosť lieku, žiadam za ňu overiteľný záväzok dodávok. Bez neho môže výrobca získať vyššiu cenu, kým pacientovi zostane iba pôvodná neistota, či liek vôbec dostane. A to je dôležité, hlavne pri týchto skupinách liekov. Ja nehovorím, že to je zlé. Ja len hovorím, že ako pri mnohých, že to spadá do tej kategórie, že nemáme dostatok informácií. Ja si myslím, že snáď za tým máte nejakú analytiku na Ministerstve zdravotníctva, aby sme vedeli, čo to tomu systému spôsobí a ako sa to dotkne, OK, zdravotného poistenia, ale aj samotných doplatkov priamo z vrecka pacientov. Po šieste, generiká, biosimiláriá, kritické lieky. Rozumiem potrebe zabezpečiť ich dostupnosť. Pri niektorých liekoch môže byť primerané zvýšenie ceny potrebné, aby zostali na trhu. O tom som aj ja rozprával, ale vyššia cena musí byť spojená s tou overiteľnou dostupnosťou a kontrolovateľným záväzkom dodávateľa. Ja som to už spomínal. Táto zmena bude stáť 31,3 milióna € v roku 2027. A chcem vedieť teda, že ak dostupnosť odôvodňuje zvýšenie ceny, tak mi musí byť jasné aj to, ako sa bude plnenie kontrolovať, čo nastane pri porušení záväzku. Aby sa napríklad nestalo to, a to tu dnes tie garancie nemáme. Viete, pozvyšujeme ceny, bude nás to stáť 31,3 milióna € alebo možno menej, možno viac, uvidíme, proste v desiatkach miliónov €, a aké sú tie garancie, že tá dostupnosť zostane? Lebo podľa mňa tá samotná cena, nehovorím, že toto je zlý krok opätovne. Mňa len zaujíma, ako nad tým premýšľate. Keď zvýšime tým výrobcom cenu, aké sú tam zároveň mechanizmy na udržanie tej dostupnosti? A ak tú dostupnosť neudržia, tak čo sa bude diať? Po siedme. Zdravotnícke pomôcky, EUDAMED a distribútori. Lepšia evidencia a sledovateľnosť pomôcok sú potrebné. Pravidlá však musia byť vzájomne zosúladené. A hospodárskym subjektom neukladať nejednoznačné alebo rozporové registračné a oznamovacie povinnosti. Výsledkom môžu byť spory, dodatočná administratíva a oneskorenie dodávok. Nejasný zákon zaťažuje aj ŠÚKL, ktorý ho má vykonávať. Modernizácia evidencie má odstrániť duplicity a sprehľadniť povinnosti. Nemá vytvoriť situáciu, v ktorej si dodávateľ ani kontrolný orgán nebudú istí, čo presne zákon vyžaduje. Relatívne technicky som to povedal. Ale uvediem vám to na príklade. Problém vidím v § 110b. Tento konkrétny rozpor môže spôsobiť vážne problémy pri ich uplatňovaní. Odsek 3 na jednej strane ustanovuje, že pri zdravotníckych pomôckach triedy I a diagnostických pomôckach in vitro triedy A sa príslušná oznamovacia povinnosť plní až na výzvu ŠÚKL do 14 dní od jej doručenia. Ale tá istá zmena hovorí v odseku 18, pán minister, že všeobecne prikazuje vyradiť distribútora zo zoznamu, ak sprístupnenie pomôcky neoznámil do 14 dní od prvého sprístupnenia. Výnimku pre uvedené triedy vyslovene neobsahuje. Jeden odsek vám teda hovorí, že oznámte to až vtedy, keď vás úrad vyzve, a druhý hovorí, ak ste to neoznámili už po prvom sprístupnení, úrad vás vyradí zo zoznamu. A ukážem to zase na príklade. Distribútor 1. októbra sprístupní pomôcku. Prečíta si odsek 3 a čaká na výzvu ŠÚKL-u tých 14 dní. Vyzvanie príde a on to oznámenie proste nepodá. Postupuje podľa osobitného pravidla, ktoré ste napísali. Ide podľa zákona. Úplne 14 dní. A teraz sa pozrieme na, počkaj, 18? A tu vzniká dôvod na jeho vyradenie zo zoznamu, pretože oznámenie nepodal. Tieto dva jasné odseky sú v rozpore. Respektíve je tam nejasnosť. Nechávate to na ľubovôľu úradu. Pán minister, a teraz mi povedzte, ako sa má takýto distribútor zachovať. Ako má pristúpiť k tomu? Má čakať na výzvu? Má to podať do tých 14 dní? Má rešpektovať osobitné pravidlo alebo má riskovať spor, alebo má riskovať vyradenie? Alebo má preventívne oznamovať všetko? A popritom zmysel výnimky, ktorú ste, to ste proste vlastne chceli zjednodušiť? Podnikateľ nemá dnes hádať, ako sa má správať podľa tohto zákona. On má proste mať jasné pravidlá a nemá mať strach o to, že potom príde úrad a dá mu pokutu a vyradí ho z evidencie. Však to je presne tá kategória tých vecí, o ktorých ja hovorím, že sú to chyby alebo nedopracované veci, nejasné veci. Ja netvrdím, že každý distribútor bude automaticky vyradený. To som ani tým nechcel povedať, ale to osobitné pravidlo odseku 3 môže byť rozhodujúce pri výklade. Namietam, že zákon zbytočne vytvára priestor na rozdielne postupy, spory, právnu neistotu, riziko selektívneho postihu a otvára priestor aj na politické ovplyvňovanie dozoru. V praxi to môže znamenať preventívne podávanie oznámení, o čom som hovoril, lebo hovoríte, že do 14 dní treba podať oznámenie, ktoré zákon pôvodne nemal vyžadovať, a vytvára to teda ďalšiu záťaž pre distribútorov, ale aj pre samotný ŠÚKL, proste kvôli tým kontrolám. A potom ešte nehovoriac o nejakých nákladoch na právne spory, zhltnutý čas na tie spory a sporenie sa o tom, či platí odsek 3 alebo 18, alebo čo vlastne v tom zákone platí. A čo je na tom najhoršie, že tie dôsledky môže nakoniec pocítiť ambulancia, nemocnica alebo pacient, ktorý pomôcku potrebuje, pretože niekoho možno vyradíte, niekto niečo nestihne, niekomu nebude niečo jasné, niekto sa bude báť postupovať tak alebo onak. A na konci dňa, proste, za tým distribútorom sú zdravotnícke zariadenia, ktoré musia poskytnúť tú zdravotnú starostlivosť. Vyradenie zo zoznamu pritom samo o sebe nezamieňam s automatickým zákazom distribúcie. Už neistota o tom, kedy a prečo má k vyradeniu dôjsť, je však neprijateľným dôsledkom tohto zákona. Ten má byť proste napísaný jasne. Toto nie je drobná štylistická chyba, je to rozpor medzi pravidlom vzniku povinnosti a následkom jej nesplnenia. A preto si myslím, že toto je napríklad jedna z tých vecí, ktorú som aj spomenul inde, ktorá nie je filozofická. Toto nie je potom, toto pri najlepšom svedomí a vedomí, tu mi nemôžete povedať, že máme filozofický rozpor. Tu ten zákon je nejasný. Jeden odsek vám hovorí niečo a druhý odsek vám hovorí niečo. Po siedme. Nové oprávnenia Ministerstva obrany. A to je taká tiež veľmi zaujímavá vec. Lebo viete, keď ste nám to dali na stôl, tak si to človek nestihne prečítať a, ako to chodí pri ministrovi obrany a pri vojenských veciach, tak si poviete, no však treba rýchlejšie konať pri všetkom. No ale keď sa človek do toho trošku zadíva a prečíta si to bližšie, tak tam vidí viaceré nejaké neistoty, prinajlepšom povedané. Krízové operačné situácie si môžu vyžadovať osobitný prístup, tak som k tomu pôvodne aj s takouto filozofiou nazeral a o to presne išlo, ale podľa mňa musia byť vymedzené podmienky výnimiek, zodpovednosť za ich použitie a zdroj financovania. Treba jednoznačne oddeliť vojenské a civilné zdravotnícke zabezpečenie. Ak toto rozhranie nie je jasné, vzniká riziko sporov, kto má náklady znášať, a aj rôzne povinnosti, kto čo bude znášať. Rovnako musí byť zrozumiteľný režim použitia neregistrovaných liekov a nakladania so zásobami krvi, krvných zložiek a transfúznych liekov. Mimoriadne oprávnenia potrebujú mimoriadne presné pravidlá. A tu je to o to dôležitejšie, že viete, vy prakticky nechávate veľmi široké kompetencie Ministerstvu obrany. V tom zákone nie je napísané, musí alebo nemôže, sankcia. Vy tam doslovne píšete, že narábate s tým pojmom „Ministerstvo obrany môže postupovať odchýlne od ustanovení tohto zákona“. To tam máte vložené. To znamená, že môže nám sem prípadne niekto, viete, keď máme problém s reexportom liekov a to tu idete potierať aj týmto zákonom, sa teda tvárite, že to idete potierať, tak zároveň niekomu dáte možnosť odchyľovania od tohto zákona na vlastnom uvážení? Peťo, budem aj o tom rozprávať. Alebo ďalšia vec, čo som si všimol v tom Ministerstve obrany. Viete, rozprávate o tom, že budú môcť narábať s rôznymi liekmi, zásobami krvi, krvných zložiek. A opäť, to je očividná chyba v tomto zákone. Zrazu potom v ďalšom odseku rozprávate o nejakých bojových zásobách. Takže najprv im definujete, že budete môcť robiť s krvnými produktmi, krvou, liekmi, budete môcť robiť na vlastnom uvážení. Budete mať obrovskú výnimku ako Ministerstvo obrany tu. A potom následne rozprávate o nejakých bojových zásobách. A čo sú tie bojové zásoby? Čo bude môcť robiť Ministerstvo obrany s bojovými zásobami? Pán minister, toto je vec, ktorú ja by som chcel mať vysvetlenú. Vy idete dať armáde relatívne širokú pôsobnosť, ako bude môcť narábať s rôznymi materiálmi. Raz hovoríte, vymedzíte, že s čím môže robiť, a potom tu poviete o bojových zásobách. Tak mňa by zaujímalo, čo sú tie bojové zásoby. Po deviate, vnútorné rozpory schváleného textu, napríklad také rozpory medzi pojmami ekonomicky výhodnými a ekonomicky nevýhodnými, kolízia ustanovení v tom 110b, čo som hovoril, chybná formulácia opatrení v ŠÚKL-u v tom § 113 a tie povinnosti, tie odseky 3, 18, nejasné pravidlá použitia neregistrovaného lieku. To sú tie bojové zásoby, o čom som hovoril. Ja vám tu len napočítam tie najhlavnejšie, ale keď sa pozrieme, tie vnútorné rozpory, tie nedostatky toho zákona sú oveľa viaceré. A vy takýto obrovský zákon chcete prijať s toľkými chybami? A potom sa ešte ostatným vysmievate, že vás nepočúvajú, nič nehovoria na tých výboroch a tuto prídem a nájdem vám niekoľko tých rozporov, nedotiahnutých vecí, chýb, nedomyslených, čo môže spôsobiť proste problémy. Pri regulácii liekov a zdravotníckych pomôcok môže jediná chybná formulácia zmeniť rozsah povinností alebo oprávnenia. Dôsledkom sú potom rozdielne výklady inštitúcií, spory a oneskorené rozhodnutia. Ich následky napokon pocíti aj pacient. A hovoril som to na tých distribútoroch. Keď hovoríte o tom, že sa odoberie oprávnenie, keď niekto neoznámi niečo do 14 dní, potom hovoríte v ďalšom odseku, že on to nemusí oznamovať. Potom náhodou príde štátny orgán a povie, že tak ja vám odoberám teda licenciu. No tak následne proste nejaká ambulancia, nejaká nemocnica nedostane od toho distribútora ten materiál, ktorý potrebuje. To nie je len tak sranda, že ja si to len tak, akože my tu, preboha, tvoríme veľmi záväznú legislatívu. A to nie je tak, že sa tu budeme smiať, že však dobre, tak doladíme nejakým spôsobom. Pán minister, tento návrh rozširuje možnosti zvyšovania cien. Mení odborné posudzovanie, upravuje prístup k zmluvným údajom a zavádza nové výnimky. Pri každej takejto zmene musí byť jasné, kto rozhoduje, kto platí, kto kontroluje a kto nesie zodpovednosť za zlyhanie. A to tam pri viacerých tých veciach proste nie je pokryté. Kým tieto otázky zostávajú nezodpovedané, nemožno návrh obhajovať iba prísľubom lepšej dostupnosti. Lebo, viete, to je aj ten problém pri tej napríklad, nebudem odbiehať veľa do prešovskej nemocnice. Ale prešovská nemocnica je toho pekným príkladom. Ak budeme všetko schovávať za prísľub lepšej dostupnosti, tak to má svoju cenovku. A tá cenovka nám nie je v tejto chvíli jasná. Nemôžeme schovávať, obzvlášť, však budete tu mať rozpočet. Bude tu konsolidácia, budete musieť šetriť. A už neexistuje tu dilema. My už nestojíme v dobrých ekonomických časoch, že proste všetko schválime pod dostupnosť, aby sme zlepšili a zaplatíme to teda na ekonomickej stránke. Tie možnosti štátneho rozpočtu nám to už proste nedovoľujú. No, tu sa dostávam teda k štvrtej mojej časti tohto prejavu. A to sú teda samotné pozmeňováky. Ja to volám taká legislatívna žumpa. Tuto pán kolega Svoboda vždy preberie túto úlohu a viete, keď treba niekde „zasmradiť“ ten zákon, tak proste to sa tu deje na poslednú chvíľu. Takže rok pripravovali. Chápete to? Ja sa k tomu vrátim. Rok pripravovali tento zákon. Rok. Pán minister sa tu durdí, keď teda, ako prebiehajú výbory, že či máme dosť priestoru, nemáme, kto sa ozval, kto sa neozval. Hovorí, či sme dostatočne čítali. A následne proste potom kriví ten legislatívny proces tak, že aj tie ustanovenia. Teraz som sa venoval veciam, ktoré pripravovali celé leto. Tento pozmeňovák, tieto chyby, ktoré som tam teraz len ja narýchlo identifikoval za posledné dni, teda na toto som mal aj pár týždňov dokonca. To je vec, ktorú pripravovali oni celé leto. Niekoľko mesiacov a dokázali tam urobiť takéto chyby. A ten zákon celý pripravujú rok. A urobili tam takéto chyby. Viaceré sú také, že filozofického rázu. A teraz sa dostávame k tej najzaujímavejšej časti. Predstavte si, že keď tu pán kolega predkladá z dňa na deň veľké pozmeňováky, koľko chýb v nich je a koľko nejasností. Tak poďme sa na to pozrieť. Lebo ja sa špeciálne povenujem tomu prvému pozmeňováku, kde ste teda chceli riešiť export. A ja poviem filozoficky, že naozaj reexport je problém. Proste tomu treba zabrániť. Ale my tu máme takých flagrantných porušovateľov toho reexportu. Máme tu desiatky lekární, ktoré boli identifikované ŠÚKL-om už tri, štyri roky, s ktorými sme sa nevedeli vysporiadať. A vaša cesta je taká, že namiesto toho, aby sme išli po tých flagrantných porušovateľoch, ktorí to naozaj robia pri rôznych onkologických cytostatikách a podobne, tak vy idete plošne dávať povinnosti a kto si to najviac schytá? Najviac si to schytajú malé lekárne cez tie povinnosti. A ja neviem, či si to uvedomujete, tak pokúsim sa vám to trošku priblížiť. Budem teda, pán minister, adresovať vás, lebo toto očividne pri všetkej úcte ku kolegovi, to nenapísal kolega Svoboda tento pozmeňovací, aj keď je pod ním podpísaný. Napísalo to ministerstvo. Sledovať pohyb liekov a overovať, či sa dostanú až k pacientovi, je správny cieľ. Lenže váš návrh iba vysvetľuje, kto má odovzdať údaje a komu hrozí pokuta, než to, ako sa má... Zmenovať aj keď je pod ním podpísaný. Napísalo to ministerstvo. Sledovať pohyb liekov a overovať, či sa dostanú až k pacientovi, je správny cieľ. Lenže váš návrh iba vysvetľuje, kto má odovzdať údaje a komu hrozí pokuta, než to, ako sa má problém s reexportom vyriešiť. Čiže dávate povinnosti, povinnosti, povinnosti, zaväzujete niekoho, odniesli si to tie malé lekárne. V lekárni ukladáte povinnosť evidovať údaje v tomto pozmeňovači, čo ste predložili. Národné centrum zdravotníckych informácií má sprístupňovať údaje súkromnému distribútorovi. To Národné centrum zdravotníckych informácií, s ktorým máme problém, aby vôbec sprístupňovalo údaje ministerstvu. Ja, keď som robil na ministerstve, my sme mali absurdné situácie, že moji analytici museli podpisovať rôzne dohody, aby boli akože zamestnancami akože NCZI a dostali sa k tým údajom. Tak OK, tak NCZI bude musieť sprístupňovať údaje súkromnému distribútorovi. Teda firme, ktorá dodáva lieky lekárňam. Ale čo má nasledovať? No, ja neviem. Čo musí distribútor preveriť? Ako má s údajmi naložiť, ktoré mu tam teda dávate? Komu má oznámiť podozrenie? Kto zasiahne, ak sa potvrdí nelegálny vývoz liekov do zahraničia? Odovzdávanie údajov ešte nie je ochrana pacienta. Vy dávate povinnosti a nehovoríte o konzekvenciách. Nejasný je už samotný rozsah tejto povinnosti. Týka sa iba liekov, teda liekov zaradených do zoznamu s určenými podmienkami úhrady zdravotnou poisťovňou, alebo sa to týka aj všetkých humánnych liekov, čiže liekov určených pre ľudí? To by ma inak zaujímalo. Predkladáte to, pán kolega? Tak sú to iba kategorizované lieky, alebo sú to všetky lieky? To z toho vášho pozmeňováku nie je jasné. V jednom odseku totiž používate raz jedno označenie a v ďalšom zas hovoríte o druhom označení. Tak zase vám to na ministerstve napísali zle. Zase tu idete dávať pozmeňovák, pod pazuchou tu donesiete. V jednom odseku hovoríte o tom, že tá povinnosť sa bude vzťahovať na kategorizované lieky, teda iba tie lieky, ktoré platíme z verejného zdravotného poistenia. A v ďalšom už hovoríte o humánnych liekoch. Tak ako teda? Lekárnik nemôže hádať, na ktorý liek sa jeho zákonná povinnosť vzťahuje. Však tá povinnosť musí byť úplne jasná. A ako systém zachytí výdaj? A ako napríklad ten systém zachytí papierové recepty? Lebo aj také ešte existujú v našom systéme, aj keď máme e-recepty. A ja vám hovorím, že keď existuje nejaká výnimka, a to je napríklad cez papierové recepty, ktoré ešte dnes fungujú, tak cez tie sa dejú tie najväčšie problémy. A to tam neriešite. Tak ako zachytí ten systém ten papierový recept? Je to trestný čin, ale ako zachytí vôbec, že ten papierový recept sa snažil urobiť ten trestný čin, že sa odohral ten trestný čin? Vy tu riešite elektronické recepty, pán minister. Ako to zachytí? Nestačí mať údaje z elektronických receptov a tváriť sa, že máme úplný obraz. Však si to prečítajte, prosím, pán minister. Ja neviem, budeme si tu čítať paragrafy jak v škôlke? Však máte tam pokryté elektronické recepty. Proste áno, je to trestný čin, to je dobrý krok, za to vás ja pochválim. Áno, proste, však ten reexport liekov nám odoberá proste lieky pre onkologických pacientov, to je dôležité, ale toto, čo tu riešite, to odovzdávanie tých liekov tu, to, ako tie dáta budú plynúť, to sa týka elektronických receptov. Tie podvody sa najčastejšie dejú s papierovými receptami. Ako sa tie papierové recepty dostanú do tohto systému toho nahlasovania? Však mi to povedzte. Ak systém nezachytí lieky vydané na papierový recept, môže to vyzerať, že balenia zmizli, hoci ich lekáreň riadne vydala pacientom. Ako sa potom s takouto informáciou naloží? Lebo aj to sa môže stať. Nemusí byť každý papierový recept nejaký podvod. Kto overí, či ide o nelegálny vývoz, alebo len o výdaj, ktorý systém nezaznamenal? Pretože proste nezaznamenávame do tohto nového systému, čo vytvárate, nezaznamenávate dostatočne tie papierové recepty. Tak čo? Tak čo, budeme teda hádať? Je to síce trestný čin, ak sfalšujete ten papierový recept. A kto to zachytí? Kto vôbec zistí, či ten liek bol vydaný alebo nebol? Pracujete hlavne s elektronickými receptami. Pán minister, samotné porovnanie čísel nestačí. Ukážme si to na jednoduchom príklade, aby sme si to vedeli. Ja, akože povedzme si hypotetický príklad, ktorý môže úplne v pohode nastať. Distribútor dodal lekárni 100 balení. Lekáreň vydá 60. Zvyšných 40 môže byť riadne na sklade tej lekárne. Časť liekov mohla byť vrátená, rozdiel môže vzniknúť chybou v zázname alebo nezachyteným výdajom. Samotný rozdiel v počtoch ešte nedokazuje nelegálny export, reexport. Niekto musí preveriť, čo sa skutočne stalo. A moja otázka je, že kto bude a podľa akých pravidiel toto preverovať? Ako sa to bude zisťovať? Ako sa budú zisťovať tie pohyby medzi tými distribútormi a tými lekárňami a zisťovať, čo je na sklade, čo bolo vydané a čo nebolo vydané. Podľa mňa by ste mali tiež vysvetliť, prečo má distribútor dostávať údaje o doplatku pacienta, či o súhlase zdravotnej poisťovne s úhradou lieku na konkrétnu indikáciu. Na čo? Prečo? Aký je nevyhnutný účel pri sledovaní počtu balení? Ak ich potrebuje kontrolný orgán, nech ich vyhodnocuje ten, kto má právomoc aj zasiahnuť. A prečo by to mal mať distribútor? Každý sprístupňovaný údaj podľa mňa musí mať jasný účel. Rovnako ako keď som vám tu vyčítal, že farma firma má mať oveľa väčší rozsah tichých údajov, iba pseudoanonymizovaných, nie úplne anonymizovaných údajov. Tak tuto opätovne idete robiť to isté. Pán minister, tento spôsob „riešenia“ v úvodzovkách už poznáme z emergentného systému. Systému mimoriadnych objednávok, ktorý má pomôcť zabezpečiť liek, keď ho lekáreň bežnou cestou nevie dostať. Namiesto jedného spoločného objednávkového miesta štát uložil túto povinnosť jednotlivým držiteľom registrácie. Teda spoločnostiam zodpovedným za príslušné lieky. Výsledkom je množstvo systémov, webových stránok a postupov. Lekárnik musí vypátrať, kto mu chýbajúci liek dodá, nájsť správny portál a zistiť, ako cez neho objednávku zadá. Hľadá, pátra, skúša a pacient zatiaľ čaká. No a ministerstvo o zámere rozhodlo, lekárnik musí zariadiť, aby vôbec fungovalo. A to je typické. Dáte povinnosti, ktoré sú rozporuplné, nejasné, sankcie sú obrovské a nech sa lekárnik vysporiada. A idete najviac po tých? Nie po sieťach. Vy idete po tých malých lekárnikoch hlavne týmto. Tými pokutami, tými povinnosťami, to idete po malých lekárničkách, po rodinných lekárňach, po malých lekárnikoch, ktorí tým žijú, ktorí nie sú v tých veľkých sieťach. Pri monitorovaní pohybu liekov opakujete podobný postup. A kľudne, to máme v emergentnom systéme. Rozdeľujete úlohy medzi lekárne, informačné centrum a distribútorov, ale kto má problém preveriť a zabezpečiť nápravu, už znova nie je jasné. Čiže pri zodpovednosti tak nechávate otázniky, ale pri sankciách máte, pán minister, veľmi jasno už. Lekárni hrozí pokuta až 100 000 €. V poriadku, ale tak akože treba zabezpečiť ten flow tých informácií, tie povinnosti, nejaký support, nejakú, akože, aby to neznamenalo zase ďalšie náklady proste na tie malé lekárničky. Nemáte ani zabezpečené papierové recepty. Neviete ani to sledovanie tých údajov, či to má niekto na sklade, či to vrátil distribútorovi, či mu to zostalo. Ale teda, akože, keď malú lekáreň pokutujete 100 000 €, tak asi skončila. Ale dobre, však môžeme sa hrať tú hru, že toto budete ignorovať a ja teda vám budem hovoriť, že výborne, je to trestný čin. Však akože dobre, to je správny krok, ale treba doriešiť aj ostatné veci. Takáto suma tých 100 000 € určite ohrozí fungovanie tej lekárne. A tým pádom aj teda ohrozí dostupnosť liekov pre pacientov. Od lekární žiadate dôslednosť pod hrozbou vysokej sankcie, ale rovnakú dôslednosť musíte najprv preukázať aj pri príprave zákona, aj pri jeho vymáhaní. Pán minister, veľa povinností tu zavádzate. A vyžadujete proste jasné sankcie, jasné povinnosti od všetkých v tom sektore. Ale vy sám neviete ukázať rovnakú dôslednosť a rovnaké kritériá a rovnaké štandardy na svoju tvorbu zákonov. Ako môže byť niekto taký lajdácky, že tu dáva rozporuplné odseky, nejasné povinnosti? Ale zároveň tu proste – a to je ten typický problém s naším štátom aj tuto – a, pán minister, vy sa k tomu pekne pridávate: trestať, trestať, trestať. Ak niečo nesplníte, ak urobíte chybu, tak ste trestaný. Ale ja ako štát, ako pán minister, tu keď urobím chybu a mám tu rozporuplné odseky, tak v poriadku, nič sa nedeje. Však ako, vysporiadaj sa potom. Hodíme to na ŠÚKL. Však ŠÚKL sa s tým vysporiada, že či bude dávať nejaké pokuty, povinnosti, bude začínať konania. Však a čo potom urobí ŠÚKL? ŠÚKL sa potom bude vysporiadavať so samotnými súdnymi spormi. Však on to vyrieši, nie? Však vy ste napísali zákon. To je jedno, že je nedostatočný, rozporuplný, však to je jedno. Preto nám, pán minister, prosím, vysvetlite, ako rýchlo a dôsledne ste konali v prípadoch, o ktorých štát vedel už dávno. A to je v roku 2023. Nastupovala teda pani Dolinková, ale už aj vaša vláda. V roku 2023 ŠÚKL oznámil, že podľa jeho zistení bolo do nelegálneho reexportu zapojených 29 lekární. A hodnota vyvezených liekov presahuje 7 miliónov €. Išlo aj o, ako som to spomínal, cytostatiká používané pri liečbe rakoviny a imunoglobulíny. Lieky sa objednávali cez emergentný systém na falšované alebo opakovane použité recepty, systém určený na pomoc pacientom sa tak zneužíval na vývoz liekov do zahraničia. Pán minister, ako sa tieto prípady skončili? Koľko pokút bolo právoplatne uložených a skutočne zaplatených? V koľkých prípadoch bolo zrušené povolenie na prevádzkovanie lekárne? Tri roky od roku 2023, keď sme vedeli, že sa vám tu lieky na rakovinu vyvážajú, tak potom prídete a idete svetoborne hovoriť o tom, že my tu zavedieme nový trestný čin falšovanie receptov, však v poriadku. Ale to, čo tu robíte, to vytvára také diery, že sa to môže diať, po prvé, ešte ďalej. Po druhé, tri roky vám trvá, aby ste vedeli proste potrestať tých, ktorí to reálne robia. Však tu aj ÚDZS, posedia na ÚDZS, viem, ako ÚDZS nemôže prísť jasne na kontrolu. Prídu, proste tá lekáreň ho zamkne, tam nikoho nepustia. Polícia nesúčinná. Toto riešte, preboha, keď tu máme jasných porušíteľov – 29 lekární. Mňa by fakt zaujímalo pri tých 29 lekárňach, že čo, čo sa s nimi stalo. Však mi to môžete v rozprave povedať. Fakt by ma to zaujímalo. Dobre, tak všetky? Dávate garanciu, že všetky? Dobre, beriem vás za slovo. A tie ostatné veci, dúfam, keď mi dáte… V tomto som, páne, tam, v tomto vás v tomto prípade chválim. Naozaj, ak ste všetkých tých 29 lekární postihli, tak som rád. Tak som… 28? Tak dobre, ešte tú jednu ešte podchyťte. A nie, akože, kde je treba dať poklonu, tak dám poklonu. Keď ste všetkých tých 29 zavreli, respektíve postihli, je to úplne v poriadku. Ale zároveň sa mi vyjadrite aj k tým ostatným veciam – tie papierové recepty sú podľa mňa, a to sledovanie, ten jasný tok tých dát a tie kontroly a tie povinnosti, to je veľký problém. To treba vyriešiť, pretože ak urobíte toto a budete tie elektronické recepty sa snažiť dostávať, akože, a budete ich kontrolovať, ale to je podľa mňa nedostatočné, ten flow tých dát, tak sa vám to presunie do tých papierových receptov, však tam sa to aj dialo. A aby sa potom nedialo, že neviete sledovať, koľko ten lekárnik má v skutočnosti tých liekov, tých balení na sklade, a potom ho budete proste pokutovať a harasovať. Ako? OK, a keď to neurobí? A keď to neurobí, tak čo? Keď to neurobí alebo keď… Páni, keď si chcete podiskutovať, tak po vašom vystúpení, nech sa páči, na kávu. Dodržiavajte rokovací poriadok, dobre? Aj pán minister, aj vy, nech sa páči. Ďakujem, že ste tentokrát u pána ministra, lebo viete, ja sa mu snažím, pretože ja ho nevidím prihláseného v rozprave. Tak beriem to, že toto je jediná príležitosť, kedy ja môžem akože s ním diskusiu. To je v poriadku, pán minister. Tie moje výhrady platia, ak ich viete vylúčiť, proste, tak v poriadku. Ale čo som týmto chcel povedať, týmto celým aj vystúpením k tomuto pozmeňováku? Poctivé lekárne. Lebo tých je väčšina, povedzme si to. A hlavne tie malé lekárne, tie rodinné lekárne, ktoré sa ledva držia na úkor tých sietí, nemajú niesť ďalšiu administratívnu záťaž ako náhradu za nedostatočný výkon štátu. Žiadam jasný rozsah potrebných údajov, zodpovednosť za preverenie podozrení a konkrétny postup, a nielen proste sankcie bez… s nejasnosťami. Výsledkom boja proti nelegálnemu reexportu má byť postih toho, kto pravidlá porušuje, a zároveň aj dostupný liek pre pacienta, a nie neprimerané sankcie a povinnosti proste pre tých menších, ktorých to môže položiť na kolená. A teraz na záver: poctivé lekárne podľa mňa nemajú doplácať na to, že štát nevedel. Beriem vás za slovo teda, že sa to zlepšuje, to vymáhanie, ale keď nevedel dlhé roky proste účinne postihnúť tých, ktorí tie pravidlá porušovali, tak tí poctiví lekárnici si to nemajú podľa mňa odnášať. No. A ja mám k poslednému pozmeňováku, čo mám, takú poslednú obsahovú časť. Dúfam, že nerozprávam veľmi dlho. Ďakujem. Dobre, ešte sa snažím využiť svoj rokovací čas. Dobre, máme tu ďalší pozmeňovák od kolegu Svobodu, ktorý, predpokladám teda, opäť s veľkou úctou, že nenapísal on, napísali ho na ministerstve. A ja neviem, ako ho nazvať. Viete, že aj keby ste si teraz odmysleli celý tento môj prejav, tieto problémy, filozofické rozpory a nejasnosti a ja neviem čoho iného, tak toto je ten dôvod, ktorý spôsobí, že by nemal nikto zahlasovať za ten zákon. Toto je vybavovanie účtov. Toto je… máme tu takzvanú nezávislú inštitúciu NIHO. A to NIHO práve slúži na to, aby lieky, ktoré sem dostaneme, aby sme za ne zaplatili proste to, čo sa má za ne zaplatiť, to, čo platia ostatné krajiny, aby sme tie peniaze potom mohli použiť na inú účinnú liečbu, aby nechýbala iným pacientom. A toto je obyčajné, sprosté vybavovanie si účtov a zaťažovanie, snaha o ničenie NIHO. A zároveň to nechápem o to viac. Pretože bol to kolega Svoboda, on si to určite pamätá, predkladal už jeden zákon o NIHO, kde ste oslabili pozíciu riaditeľa a potom ste ho vykopli. Čiže vy ste si tam dali vlastného riaditeľa. A keby ste to chceli urobiť, tak však jedného riaditeľa ste vykopli, dali ste si nového riaditeľa. Keby ste chceli, keď sa vám nepáči tento riaditeľ, tak si ho môžete vlastne vymeniť. Však to je váš zákon zmenený. A namiesto toho vy idete… Riaditeľa a potom ste ho vykopli. Čiže vy ste si tam dali vlastného riaditeľa? A keby ste to chceli urobiť, tak však jedného riaditeľa ste vykopli, dali ste si nového riaditeľa. Keby ste chceli tam, keď sa vám nepáči tento riaditeľ, tak si ho môžete vlastne vymeniť. Však to je váš zákon zmenený. A namiesto toho vy idete diskreditovať celú tú inštitúciu proste neprimeranou záťažou. K samotnému pozmeňováku. Opäť budem adresovať vás, pán minister, lebo predpokladám, že toto vyšlo z vášho ministerského pera. Pán minister, pri tomto návrhu treba jasne rozlíšiť dve veci. Odbornú prácu a zodpovednosť ministerstva za rozhodnutie. Inštitútu pridávate povinnosti a krátke lehoty. A ministerstvu zároveň ponechávate veľmi, veľmi, veľmi, veľmi široký priestor rozhodnúť sa, či vôbec tieto výsledky využije. NIHO má na vašu žiadosť vysvetľovať svoje závery do piatich pracovných dní. Zúčastňovať sa konzultácií, čiže vy si ich budete volávať, tých úradníkov na koberec, keď sa vám niečo nebude páčiť. A má zároveň vykonávať ďalšie hodnotenia v určených lehotách. Návrh pritom neurčuje maximálny počet týchto požiadaviek, ani spôsob, ako sa majú zaradiť medzi ostatné úlohy inštitútu. Každé vysvetlenie, každá konzultácia a každé ďalšie prehodnotenie však vyžadujú čas odborníkov, ktorí majú posudzovať prínos liečby a účelnosť vynakladania verejných peňazí. Čiže, vyjde to takým tým, takým tým štandardným, že to sa volá, viete, volá sa to, že SLAPP žaloby. Tak vy idete robiť také, akože SLAPP požiadavky. To je, že, ak sa vám nepáči – a robia to väčšinou akože veľké oligarchické spoločnosti, ktoré majú silu, majú právne oddelenia, veľké korporáty – ak sa vám nepáči rozhodovanie nejakého štátneho orgánu, tak ho zahltíte žiadosťami. Takto sa ničia nezávislé úrady. A väčšinou v zahraničí majú na to obranu voči tým súkromným spoločnostiam, aby to nerobili. Však vidíme napríklad Pentu dneska proti Protimonopolnému úradu. Tam prišlo vyše desiatky žalôb. A čo vy robíte? Vy normálne legalizujete tieto SLAPP praktiky, aby to robilo ministerstvo svojmu vlastnému štátnemu orgánu. Ja som, ja som do toho normálne nevidel ešte. Toto je podľa mňa, že medzinárodný unikát, čo vy idete robiť. Vy idete normálne SLAPP praktiky legalizovať na úrovni ministerstva voči vlastnému nezávislému orgánu. Pardon, a nie je to smiešne, ale je to akože tragikomické toto. Ak môže totiž ministerstvo pridávať ďalšie zadania bez jasných pravidiel ich počtu a poradia, môže NIHO zahltiť natoľko, že mu sťaží plnenie jeho základných úloh. Inštitút nemusíte zrušiť zákonom, však stačí mu naložiť toľko práce, že jeho odborná kapacita sa vyčerpá na plnení požiadaviek ministerstva a nie na to podstatné. A čo má byť výsledkom tejto práce? Po dvoch rokoch od účinnosti zmluvy môžete požiadať o prehodnotenie lieku, ale nemusíte. To si tu určujete. Však nová zmluva – to sú tie utajené – tak keď nevieme, ako pomohli a čo je tam, nikto sa k tomu nedostane, je to utajené. Načo by sme to prehodnocovali? Však necháme ich tu. Však keď sa dohodneme zmluvne s nejakou farmafirmičkou, že tu dáme utajenú zmluvičku, tak čo by sme to prehodnocovali? Nemusíte. Však tento zákon hovorí, nemusíte už prehodnocovať. Načo? Ak NIHO hodnotenie vypracuje, návrh vyslovene stanovuje, že tým nevzniká povinnosť začať nové konanie a nemení sa existujúce rozhodnutie ani zmluva. Čiže viete čo, nebudete žiadať o prehodnotenie tejto tajnej zmluvičky s farmafirmičkou a potom následne aj teda, že keď niekto bude veľmi aktívny a požiada, tak nemusíme počúvať. Načo by sme počúvali? Necháme to. Toto robí tento… Takto to dneska funguje, respektíve bude to fungovať. Ochrana právnej istoty by mohla takúto úpravu odôvodňovať, keby som akože išiel do takého veľmi filozofického právneho nejakého pohľadu. Ale nevysvetľuje však, prečo má NIHO pracovať v záväzných lehotách, zatiaľ čo tento mechanizmus ministerstvu rovnako jasne neurčuje, dokedy a ako musí s výsledkom naložiť. To znamená, že vy prídete za NIHO, zahltíte ho, dáte si požiadavky, nech vám niečo poprehodnocuje. Tak ale keď máte, keď od neho záväzne žiadate nejaké lehoty, že vám má niečo prehodnocovať tento orgán, tak od toho orgánu, od jeho rozhodnutia, by mali byť aj nejaké záväzné lehoty pre ministerstvo. Ak vám povie, že tu platíme nejaký liek, že ho preplácame päťnásobne drahšie ako ostatné okolité krajiny, prečo tam nie je žiadna záväznosť, preboha, voči tomu ministerstvu? A pán minister, že ja nerozumiem, že ak ste si do tejto chvíle stáli za tým zákonom a mysleli ste si – čo si myslíte, že ja tu rozprávam hlúposti – ak ste doteraz stáli za tým zákonom a mysleli ste si, že je dobrý a chcete si to obhájiť pred všetkými pacientskými organizáciami, sektorom, farmaf irmami, vašimi obľúbenými obchodnými komorami. Ak si to chcete pred nimi obhájiť, že je to fajn, tak prečo robíte takýto silný politický zásah do nezávislého inštitútu a idete ho zahlcovať normálne legalizáciou SLAPP praktík? To už potom, to už musí byť každému jasné, že proste ministerstvo nechce tu mať nezávislý orgán. Nechce mať, nechce to mať, keď vchádzajú tie lieky sem do tohto, do tohto nášho systému. Nechce. A keď náhodou sa ten nezávislý orgán sem dostane k tomu nejakému hodnoteniu, tak ho nechce počúvať. Ale každé euro, ktoré vy takto obídete a dáte ho na nejaký liek, ktorý nie je tak účinný, ako deklaroval, tak beriete každé euro nejakému inému pacientovi, ktoré mohlo byť využité na nejaký iný účinnejší liek. Ak si niekto myslel, že tu má niekto dobrý úmysel s týmto zákonom, tak potom to po zmeňováku, to už musí otvoriť oči. Ak hodnotenie NIHO ukáže, že za liek platíme viac, než zodpovedá jeho prínosu, tak v tomto pozmeňováku nemáte nič, žiadny postup, že kto zabezpečí ďalší postup. Nič tam nie je opísané. Ak NIHO povie, že to preplácame, tak čo sa ďalej deje? Nič tam nie je popísané. Čo sa týka lehoty. Kto vysvetlí, prečo sa napriek odborným zisteniam nič nezmenilo? Kto to bude vysvetľovať? Čo sa stane? Aká konzekvencia? Nič. Zaplatíme viac. Však preplatíme lieky. Dáme farmafirmičkám. Pán minister, práve táto nerovnováha vyvoláva vážnu otázku. Či návrhom posilňujete odbornú kontrolu, alebo vytvárate nástroj na administratívne zahltie nie a postupné ochromenie nezávislého inštitútu. Ak NIHO zostane síce formálne zachované, ale nebude mať priestor vykonávať svoju podstatnú odbornú prácu, výsledkom môže byť jeho faktická likvidácia. A ja si myslím, že vy smerujete k tomuto. A už sa to ani nesnažíte skrývať. Ak to nie je váš, ak to nie je váš zámer a chcete akože to zrniečko tej pochybnosti u mňa akože rozvinúť, že, ako hovoríte, že to máte ten dobrý záujem, tak to preukážte v tom zákone. Máte tú možnosť. Určite jasné pravidlá zadávania práce. Zohľadnite kapacity NIHO. Stanovte zodpovednosť ministerstva za využitie jeho záverov. Dajte si nejaké záväzky. Pridajte NIHO na kapacitách. Toto všetko by ste, ak to myslíte vážne, že chcete evidence-based zlepšiť… Ak by som mal to zrnko pochybností nejak k sebe rozvinúť, tak tu dáte jasné garancie pre NIHO, aby ste ho nezahádzali a nezlegalizovali SLAPP nie žaloby, ale konania smerom od ministerstva. Za toto sa nemôže nikto lucidný v tejto sále, podľa mňa, kto trošku rozumie zdravotníctvu, nikto sa za to nemôže podpísať. Od NIHO požadujete presné lehoty a odôvodnenia. Rovnaké nároky musia platiť aj pre ministerstvo. NIHO má zodpovedať za kvalitu hodnotenia. Vy musíte zodpovedať za rozhodnutie a za to, ako s jeho výsledkom naložíte, pán minister. A nie podobne ako pri tých lekárňach, že proste idem tu rozdávať sankcie, idem tu rozdávať lehoty všetkým ostatným, ale ja si teda nechám úplnú ľubovôľu. No tak kto by mal veriť úplnú ľubovôľu takej vláde, ktorá už stráca legitimitu v tomto parlamente? Ja by som dokonca, keby tu bol pán predsedajúci Danko, tak by som normálne naň apeloval, aby som mu podal tú pomocnú ruku, že zastavme toto. Pána ministra odvolajme, lebo už mal byť dávno odvolaný pri záchrannom tendri a keď nie, tak pri tejto sekere, čo tu ide vytvoriť a tieto praktiky, čo tu ide vytvárať, tak už by dávno nemal byť ministrom. Takže pán Danko, keď ma počúvate zo svojej kancelárie, tak ja vám ponúkam tú ruku toho Progresívneho Slovenska pri hlasovaní o nedôvere aj voči tomuto ministrovi. Nezávislý odborný inštitút nemá byť zavalený úlohami, ktorých výsledky môže ministerstvo odložiť bez jasného ďalšieho postupu. Obzvlášť vtedy, keď jeho zistenia poukazujú na možnosť úspory verejných financií. Ministerstvo musí transparentne vysvetliť, ako tieto zistenia využilo alebo prečo na ich základe nekonalo. Inak vytvára priestor na podozrenie, že odborné závery slúžia ako predmet zákulisného vyjednávania s farmaceutickými firmami namiesto toho, aby viedli k ochrane verejných zdrojov. OK. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dostávam sa teda už k záveru. Každé euro vo verejnom zdravotnom poistení možno použiť iba raz. A ak ho nepoužijete, ak ho, respektíve, ak ho použijeme zle, o to viac bude niekomu chýbať. A na základe tohto, toto je základný princíp. Každé jedno euro využijeme len raz a ak ho použijete zle, niekomu bude chýbať. Toto je princíp, na základe ktorého som ja posudzoval celý tento zákon. Ak úhradu liekov posudzujeme na základe nesprávnych podkladov, nemôžeme očakávať správne rozhodnutia. Ak chýba nezávislé hodnotenie, oslabuje sa kontrola primeranosti výdavkov. Ak spätné platby nie sú účinne vymožiteľné, peniaze zostávajú mimo systému, mimo pacientov. Ak nie je možná včasná reakcia na nové údaje, môže pokračovať úhrada za podmienok, ktoré už nie sú opodstatnené. A ak chýba plánovanie nových terapií, tak rozpočet nie je nastavený na reálne potreby pacientov. Tento zákon, z môjho pohľadu, keď to zhodnotím týmto vzorcom, ktorý som tu povedal, nie je finančne udržateľný. A to sa nakoniec prejaví v dostupnosti liečby. Pocíti to človek. A pocíti to pacient, ktorý čaká. Idete si tu robiť volebnú kampaň. Na začiatku ste mali možno dobrý úmysel, ale idete si tu robiť volebnú kampaň na úkor budúcich vlád, budúcich generácií a idete selektívne vytvárať, idete vytvárať selektívne prostredie, že jeden pacient môže dostať na základe neobjektívnych kritérií liečbu, ktorá ujde inému pacientovi. A tie moje návrhy, ktoré som tu uviedol a myslím si, že som ich dosť vyčerpávajúco uviedol a dal som si na tom záležať, pán minister. Tento prejav som si písal dokopy asi 2 týždne. Čiže, aby som si to preštudoval poriadne. A urobil som si, a samozrejme mám k tomu aj desiatky strán legislatívnych analýz svojich vlastných. Takže, ak to myslíte teda vážne, tak tieto moje návrhy, ktoré som sa vám tu snažil predniesť, tak nejak s nimi začnete pracovať, lebo tie majú za účel toto riziko obmedziť. Odbornými hodnoteniami, zmluvným rozdelením rizika, úhradou podľa výsledkov, kvalitnými údajmi, následným prehodnotením a vymožiteľnou ochranou pokračujúcej liečby. Netvrdím, že tieto mechanizmy automaticky zaručia úspory. No sú to nevyhnutné nástroje, aby systém vedel, za čo platí a dokázal reagovať, keď sa očakávania nepotvrdia. Keď vám proste výrobca sľúbi nejaké výsledky za nejaký liek, že prežijete alebo sa vám zlepší zdravie a nestane sa to s tým liekom, tak ten systém musí na to reagovať. Musí preniesť riziko na toho výrobcu, musí od neho vedieť dostať peniaze naspäť, musí ho vedieť vyradiť, musia na tom byť nejaké sankcie. Pán minister, ja chcem, aby sa pacient dostal k účinnej liečbe včas. Zároveň mi ide o to, aby malo preplatenie liečby skutočný prínos a aby zostali peniaze aj na liečbu ďalších pacientov. Pacient potrebuje liečbu včas. A verejné zdravotné poistenie potrebuje pravidlá, vďaka ktorým ju dokáže zaplatiť aj zajtra. A ja na záver poviem tie moje najvážnejšie výhrady a chcem spomenúť ten bod 32, pretože ten je podľa mňa taký najkritickejší, že keby ste ukázali aspoň minimum vôle, tak ten novelizačný bod 32 hovorí o tom, že sem sa môže dostať liek, ak poskytne klamlivé údaje. Ja vám poviem ten príklad. Posledný príklad na záver, už nebudem hovoriť viac príkladov. Predstavte si, že výrobca, keď prichádza sem na Slovensko, v rozbore uvedie, že nová liečba nahradí doterajšiu liečbu, ktorá stojí napríklad poisťovňu 40 000 € ročne na pacienta. Za svoj liek ale požaduje 50 000 €. Na papieri teda vyzerá, že poisťovňa zaplatí za novú liečbu iba o 10 000 € viac. Ale pri overení sa však zistí, že doterajšia liečba stojí v skutočnosti nie tých 40 000, ale stojí iba 10 000. Nový liek tak neznamená dodatočný výdavok 10 000, ale 40 000 € na pacienta strata. Pri 100 pacientoch je to rozdiel medzi 1 miliónom a 4 miliónmi € ročne navyše. To je modelový príklad. Nehovorím o žiadnom konkrétnom lieku, samozrejme. Ale ukazuje tú situáciu, že prečo nesprávny údaj nie je administratívna maličkosť a môže zásadne skresliť posúdenie, či požadovaná cena zodpovedá prínosu liečby. Pán minister, nový liek môže pacientovi pomáhať, to nespochybňujem, ale jeho prínos ani primeranosť ceny nemôžeme posudzovať podľa nesprávnych čísel. Najprv musíme opraviť podklady a potom rozhodnúť o podmienkach úhrady. Inak riskujeme, že zaplatíme viac, než je odôvodnené, z peňazí, ktoré potom budú chýbať ďalším pacientom. Tento novelizačný bod 32 tam nemá čo hľadať. Ak niekto zistí, že ten výrobca uviedol nesprávne údaje alebo vyjdú nové klinické údaje o tom, že tie údaje sú nesprávne, či už dobrá vôľa alebo nedobrá vôľa. Ja nehovorím, že automaticky musia hneď klamať. Môžu si vybrať štúdiu, ktorá je na menšom počte pacientov. Ale ak zistíme, že stojí o 30 000 € viac, ako by mala stáť, to sú peniaze, ktoré budú chýbať niekomu inému. Preto je moja najvážnejšia výhrada v tomto. Ďalej, obnovenie povinného hodnotenia NIHO pri osobitnom režime, účinné zmluvné poistky, ktoré som tu spomínal do naozaj do vyčerpania, možnosť odborného prehodnotenia, opravu nejasných ustanovení a zároveň odstránenie pozmeňováku, ktorý úmyselne zahlcuje NIHO. Ten tam proste nemá čo hľadať. A aby som nebol len taký negativistický na záver, tak, pán minister, ja som si naozaj na začiatku myslel, že ten úmysel bol dobrý, keď ste pred rokom predstúpili na ten uzavretý výbor k nám. Ale v závere sa z toho, žiaľ, stal škodlivý paškvil a tento zákon viac pomôže – ja si to myslím – že proste tí lobisti a výrobcovia, farmafirmy ťahajú za oveľa dlhší koniec, pacienti ťahajú za kratší koniec. Tie riziká neberú tí výrobcovia, bude ho brať verejné zdravotné poistenie a rozhodnutia, ktoré môžu, keď nám tu vzniknú tzv. šaškové lieky, ak sa do tohto parlamentu… Viac pomôže, ja si to myslím, že proste tí lobisti a výrobcovia, farmafirmy ťahajú za oveľa dlhší koniec, pacienti ťahajú za kratší koniec. Tie riziká neberú tí výrobcovia, bude ho brať verejné zdravotné poistenie a rozhodnutia, ktoré môžu, keď nám tu vzniknú tzv. šaškové lieky. Ak sa do tohto parlamentu ďalej dostanem, dostaneme, dostaneme ako my ako strana, tak hovorím, že toto bude musieť niekto opraviť a budeme tu rozprávať o šaškových liekoch. Tento zákon v tejto firme viac pomáha lobistom, pomáha viac farmafirmám a necháva znášať nás všetkých na zdravotnom poistení náklady, ktoré by mali znášať tieto farmafirmy. A toto tu dnes ten minister predkladá. Preto vás, kolegovia, vyzývam, že v tomto znení ho odmietnite, a ak ho neodmietnete, podľa mňa by ste ho mali rovno nechať na ďalšiu vládu, lebo už nemáte legitimitu prijímať takéto niečo veľké a ak to neurobíte, tak ja tu dávam ten záväzok, že toto bude musieť byť opravené. Ďakujem veľmi pekne