Juraj Blanár — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem vám, pán poslanec, že ste vystúpili. Lebo mi dáte možnosť, ja by som vám odpovedal na niektoré veci, ktoré vám zrejme ušli pozornosti. Ale vôbec nevidím v tom nič zlé, pretože máte snahu, aj keď som vás nevidel zaoberať sa v zahraničnej politike, pretože ani vo výbore nie ste, ani v jednom, ani v druhom, ale je to úplne v poriadku. Každý poslanec má právo sa k tomu vyjadriť. Avšak musím trošku upriamiť vašu pozornosť na trošku také viaceré rozhovory, ktoré ste počas svojho príhovoru mali. A ja vám pripomeniem jeden z tých rozporov, keď ste hovorili o tom, že by bolo dobré, aby do diplomatických pozícií, tiež veľvyslancov, mohli ísť aj ľudia, ktorí majú nejaký príbeh z iných odvetí, z kultúry, zo súdnictva, práva a tak ďalej, a vzápätí ste to popreli tým, že ste povedali, že pán Radačovský tam nepatrí. Pozrite si jeho životopis, prosím. Pozrite si jeho životopis. To je úspešný sudca, ktorý niečo dokázal. To je človek, ktorý dokáže práve dnes posunúť aj jednu z dôležitých vecí, ktorú robíme na Cypre. Keby ste sa trošku tomu venovali, tak by ste vedeli, že dlhé roky práve na Cypre máme tzv. bikomunitný dialóg medzi tými dvoma stranami, tureckou a gréckou. A v pravde? Pán Radačovský má skúsenosti ako sudca na takéto veci ich viesť. Dokázal svojím príbehom veľmi veľa. Aké mali skúsenosti pán Valášek, keď bol vyslaný? Nijaké. Takto boli vyzdvihnutí a boli takto daní kdesi a bolo to za našej vlády. Dali sme mu šancu. Ukázalo sa, aký je. Akú mala skúsenosť pani Vášáryová, keď išla na veľvyslankyňu? Povedzte mi jednu skúsenosť. Čiže pán Radačovský minimálne vrchovato prečnieva nad týmito dvoma, o ktorých som hovoril. No a pán Kmec? Veď pán Kmec sa osvedčil ako veľvyslanec. Bol veľvyslancom Spojených štátov amerických. Ak vám to nič nehovorí, tak veľvyslanec v Spojených štátoch amerických je väčšinou veľmi silný, pretože je to krajina, kde potrebujeme mať dobrého silného veľvyslanca. A pán Kmec bol taký. To, že vošiel do politiky a potom sa rozhodol, že z nej chce odísť, je jeho rozhodnutie, ale rozhodne neplatí to, čo ste hovorili. To znamená, toto je veľmi významný rozpor, ktorý ste si neuvedomili, ale chápem to, lebo sa tomu veľmi nevenujete. A teraz k tomu MGIMO, viete, to by sme potom nemohli spolupracovať takmer s nikým, kto tých špiónov tam vychováva, pretože tam, ako bolo povedané, na tejto veľmi prestížnej univerzite v Moskve študuje takmer každý schopný diplomat celého sveta. To znamená, každý, kto tam vyštuduje, je špión a my by sme s tou krajinou potom nemohli ani spolupracovať. A študujú tam aj zo Spojených štátov amerických, aby ste vedeli. To znamená, že nemali by sme s nimi spolupracovať. Prosím vás, nedeľte ľudí na takéto skupiny. Nerobte z ľudí automaticky, že ich budete zaraďovať do jedného šíku na základe kolektívnej viny. To tu už bolo. Každý má právo na to, aby si vyštudoval nejakú školu a potom dokázal vo svojom živote, že naozaj na to má. Čiže hovoriť o nejakom socialistickom prístupe o tých, ktorí po socialistickom, vlastne po revolúcii a po novej histórii, či už samostatného Slovenska a potom Československa ešte predtým, tak, že automaticky je socialistický špión, je niečo, čo absolútne už dnes neplatí. Ale chápem to, pretože vy ste zaťažení len proti Rusku na základe kolektívnej viny, pretože všetci Rusi sú vinní a všetkých treba dneska automaticky odsúdiť. To nemôžete takto robiť. Takúto kolektívnu vinu sme tu už mali. Zodpovední sú tí, ktorí áno, urobili veci, ktoré nie sú v súlade s medzinárodným právom. A my o tom hovoríme úplne jasne. Len vy to snažíte sa dávať do všetkých súvislostí, čo nie je pravda. No a teraz k tým výborom, veľvyslancom. Opäť to pripisujem tomu, že sa tomu nevenujete, ale mohli ste sa aspoň poradiť s kolegami, ktorí tam sedia vo výbore, či už v zahraničnom alebo pre európske záležitosti. Každý veľvyslanec musí prejsť určitým vývojom. A v rámci toho vývoja musí osvedčiť svoje schopnosti. Najskôr to musí byť prezident, ktorý vyjadrí súhlas. Potom to musí byť vláda, ktorá schváli tohto veľvyslanca. Potom tento veľvyslanec, teda dezignovaný veľvyslanec, musí spracovať svoje zameranie. To zameranie je vážna vec, ktorú si môžete prečítať každý z vás. A nehovorte mi, prosím, o tom, že nevie vymenovať tri oblasti, ktorým by sa chcel venovať. V tom zameraní má všetko napísané. Snažíte sa dehonestovať týchto veľvyslancov a to sa mi nepáči. A ja sa chcem postaviť za všetkých týchto veľvyslancov, pretože ja ich vnímam ako profesionálov. Ja som minister zahraničných vecí, ktorý je politický nominant a tak to je správne, pretože máme tu demokratické voľby a z tých demokratických volieb vznikne nejaká väčšina a tá má právo nominovať na to, aby sme robili jednotlivé veci, ktoré máme zadefinované v našom programovom vyhlásení vlády a tak ich aj dohliadať. Ale naši diplomati sú tí profesionáli, ktorí to potom vykonávajú a ja absolútne protestujem, aby ste dehonestovali ich prácu a ich pripravenosť, ktorí prejdú týmto výberom a majú jasno v tom, čo budú obhajovať. Novela viacerých zákonov, pán poslanec, pozrite si to, prosím vás, viacej. Je ich tu vymenovaných niekoľko. To, čo ste hovorili o zákone o zahraničných Slovákoch, myslíme si, že je dostatočne riešené v tomto návrhu a nie je dôvod, aby sme do toho viacej zasahovali, pretože my sme to, čo je v zákone o štátnej službe, prevzali automaticky do zahraničnej služby, pretože si myslíme, že nemá byť tam nejaká dvojcestnosť. No a teraz k tomu menovaniu za nejakého vedúceho, ako ste to vy nazvali. Dnes, pán poslanec, môže byť veľvyslanec aj niekto, kto nepôsobí na ministerstve zahraničných vecí a tento zákon to aj umožňuje. Vstúpi do dočasnej takzvanej štátnej služby a po skončení toho mandátu, keď už nebude veľvyslancom, tak sa mu skončí táto dočasná služba a tým pádom nemôže získavať pozíciu, o ktorej vy hovoríte. Čiže potreboval som uviesť na pravú mieru tie tvrdenia, ktoré boli nekorektné, neúplné a zároveň aj to protirečenie, ktoré ste mali. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tento zákon si myslím, že odzrkadľuje 16 rokov aplikačnej praxe, ale zároveň aj vystihuje novú geopolitickú situáciu. V destináciách, kde je dnes vojnový konflikt, naši veľvyslanci, naši pracovníci na veľvyslaneckých úradoch alebo zastupiteľských úradoch to nemajú jednoduché. Môžem vám povedať o Bejrúte. Môžeme hovoriť o Izraeli. Môžeme hovoriť o ďalších v Kyjeve. A týchto ľudí je potrebné prirodzene nejakým spôsobom motivovať. Môžete ísť do Kyjeva a byť tam možno týždeň, aby ste si skúsili, čo to znamená. Preto ich snažíme motivovať, aby aj do takýchto destinácií išli, pretože náš záujem je, a to nepochopila opozícia dodnes, aby diplomacia slúžila na to, na čo má slúžiť. Aby diplomacia, aj keď je vojnový konflikt, stále udržiavala dialóg a nejaký komunikačný kanál, lebo ak sa ten preruší, tak potom tu vidíme to, čo sa deje na Ukrajine. Keby sme udržiavali kontakt s Ruskou federáciou, neustále ich tlačili do vecí a diskutovali o tom, o čo vlastne ide, tak možno by sme boli dnes v lepšej pozícii a nemuselo byť množstvo mŕtvych na jednej alebo na druhej strane a rozbitá Ukrajina. A rovnako to môžeme povedať aj o iných konfliktoch. Diplomacia je práve o tom. Preto aj Spojené štáty americké, napriek tomu, že boli na začiatku pri tejto vojne a podporovali v rámci Ukrajiny za Bidenovej administratívy, neustále udržiavajú diplomatický dialóg s Ruskou federáciou a kontakt, lebo diplomacia je o tom. A preto tých, ktorí sú ochotní ísť do týchto krízových oblastí, je potrebné aj motivovať. Úplne prirodzene, pretože svojím spôsobom sa vystavujú určitému riziku. Len z Teheránu sme museli evakuovať niekoľkokrát náš zastupiteľský úrad a nemusím vám vysvetľovať, že tá evakuácia nie je jednoduchá. V tomto zákone takisto riešime aj evakuáciu našich pracovníkov na zastupiteľských úradoch. Lebo diplomacia je naozaj dnes veľmi ťažká, ale zároveň veľmi potrebná a my sa chceme práve v tomto zákone vysporiadať s tými vecami, ktoré nám bránili ich motivovať alebo bránili mnohé iné veci urobiť, aby boli pre nich prijateľnejšie, aby to mohli urobiť aj s našou súčinnosťou bez akýchkoľvek problémov. Takže toľko na vysvetlenie, pán poslanec, ale berte to ako vysvetlenie toho, čo ste povedali, a zároveň aj pre ostatných, ktorí by mohli byť vaším vystúpením uvedení do omylu. Dúfam, že som to dostatočne vysvetlil a tí, ktorým to nestačí, nech sa páči, pozrite sa do toho zákona, v rámci druhého čítania sa vieme o tom rozprávať. O všetkých týchto ustanoveniach. Takže vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem. A chcem vás požiadať o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne, pán minister.