Dušan Muňko — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni. V prvom rade treba oceniť vládu, že dala podnet k vzniku takéhoto materiálu. Je to materiál vysoko odborný, spracovaný na základe reálnej situácie a prognóz svetovej ekonomiky a globálneho vývoja. Materiál vznikol bez politických vplyvov a je dobrým odborným východiskom pre ďalší rozvoj. Môžeme povedať, že je to návod pre budúce vlády, kam by mali Slovensko smerovať. Je to inšpirácia pre programové vyhlásenie budúcich vlád a volebné programy politických strán. Očakával som diskusiu a som zvedavý, ako ste k tomu všetci pristúpili. Či budeme diskutovať vecne podstatné veci, alebo to, čo to politicky znamená, že všetko, čo vytvorí alebo iniciuje táto vláda, je zlé. V takom prípade však znegujeme samotnú podstatu tohto odborného materiálu, ktorý by mal pre opozíciu a koalíciu zjednotiť hlavné smery cesty nevyhnutnej pre Slovensko. Kľúčové bude, či tento dokument dokážeme posunúť do konkrétnych realizačných krokov. No a v poslednom rade je najdôležitejšie to, či odborníkmi navrhnuté cesty dokážeme realizovať. Ak nenaplníme tieto myšlienky, Slovensko nebude napredovať. Nedokážeme sa prispôsobiť rýchlo meniacim globálnym podmienkam vo všetkých sférach, najmä v ekonomike, v spoločenskom živote. Svet sa zmení vo viacerých ohľadoch. Geopolitické zmeny spomínajú NATO, EÚ, vojnové konflikty, rýchly rast vplyvu Číny či Indie. Ekonomicky, kde najmä nové technológie, materiály, nové odvetvia, ako aj umelá inteligencia zohrávajú stále významnejšiu úlohu. V dôsledku týchto zmien rastie potreba energie, pričom toto odvetvie sa ocitlo v hlbokej kríze kvôli vojenským konfliktom. Spoločensky treba riešiť nové vnímanie sveta, potreby mladej spolu nastupujúcej generácie. Sám si kladiem otázky. Dokážeme zachytiť tieto trendy a meniaci sa svet, prispôsobiť sa im? Neušiel nám už vlak? Nie je neskoro? Máme na to? Odpovede na tieto otázky prinesú najbližšie roky. Jedno je však isté, každá vláda, ktorá nastúpi a nebude akceptovať uvedené trendy, bude Slovensko brzdiť. Nevyhnutnosť, samozrejmá vec, je reforma verejnej správy. Najväčší problém je roztrieštenosť veľkostnej štruktúry verejných sídiel: z 2 840 obcí na Slovensku vyše 2 100 má do 3 000 obyvateľov. Tie takéto obce budú veľmi ťažko zvládať nové povinnosti v súvislosti s nárastom smerníc a opatrení z Európskej únie, podľa nemeckých prepočtov je prežitie týchto sídiel veľmi malé. Optimálny rast je, keď majú obce aspoň 3 000 ľudí. Ak vezmeme do úvahy náklady verejnej správy a pracovníkov, ktorých je dnes zhruba asi 370 000, kľúčovým faktorom sa stáva napájanie menších sídiel. Ak sa obce dohodnú na spoločných školských, kultúrnych, zdravotníckych a športových zariadeniach, výrazne ušetria na svojej prevádzke. Navyše, kumulácia lokálnych zdrojov umožní znížiť tlak aj na štátny rozpočet. Súčasná rozdrobenosť vedie k zdražovaniu prevádzky samospráv. Ako sa píše vo vízii, dnes menšie sídla potrebujú na svoju prevádzku 55 %, pričom veľké mestá 10 %. Od tohto sa potom aj odvíja rozdielna kvalita poskytovaných služieb obyvateľstvu. To musíme zmeniť reformou verejnej správy. Nenaplnili sa ani snahy o zníženie počtu úradníkov. Dôsledkom toho je vysoký počet štátnych úradníkov na ministerstvách a iných inštitúciách. Potom sa kvôli rozpätiu k štátnom rozpočte nevalorizujú platy, lebo na to nemáme. Kvalitní ľudia sa do verejnej a štátnej správy nehrnú, nedostanú a dnešný stav je slabo platený veľký počet úradníkov. Treba sa zamyslieť nad počtom takisto aj ministerstiev. No. Transformácia ekonomiky. Rozhodujúcim faktorom, ktorý ovplyvní miesto a postavenie Slovenska v najbližších rokoch, bude ekonomika. Ako ju dokážeme zmeniť a prispôsobiť moderným trendom a zapojiť sa lepšie do medzinárodnej ekonomickej výmeny. V tejto oblasti je veľa výziev. Najväčšou výzvou je nové odvetvie, čiže umelá inteligencia. Od nej sa budú odvíjať trendy, ktoré musíme zachytiť. Inak sa neposunieme vopred. Umelá inteligencia vyžaduje tri veci: elektrickú energiu, výpočtový čas a dostatočné cloudové úložiská dát. Pokiaľ budeme budovať úložiská dát, môžeme sa stať významným stredoeurópskym hráčom, aj možno stredoeurópskym lídrom v oblasti vytvárania aplikácií umelej inteligencie a digitálnych technológií. Tieto úložiská sa môžu stať významným faktorom pri výstavbe jadrových elektrární. To všetko vyžaduje určité štátne investície, poviem možno niekoľko kacírskych myšlienok. Bez ohľadu na reči o vysokom štátnom dlhu, s ktorým sa mimochodom v Európskej únii zaraďujeme do priemeru a nijako nevyčnievame, by sme si mali ešte požičať a investovať niekoľko desiatok miliónov do moderných a rýchlo návratných technológií. Náš deficitný štátny rozpočet potrebuje netradičný inovatívny finančný prístup. Čo sa týka informačných technológií, v praxi, ako na to poukazuje najmä vízia, máme dostatočné vybavenie prevádzok strojmi, zariadeniami, ale zaostávame v dátovej vybavenosti, softvéri, databázach, prenose, výskume, vede do praxe. V rámci úradov a rezortov vznikli izolované databázy medzi sebou, namiesto digitalizácie informácií si inštitúcie vymieňajú písomné dokumenty. Tak je to stále vo verejnej správe aj vo vzťahu k občanom. To je pre nás veľká výzva. Čo sa týka moderných technológií, budovanie malých modulárnych reaktorov, to je významná oblasť ďalšieho rozvoja a možno práve jeden z typov na spomínané pôžičky. Spolupráca s Vaislingom musí byť kľúčová, nielen budovať veľké reaktory, ale najmä v oblasti výroby malých modulárnych reaktorov. Tie budú hrať veľkú úlohu pri regionálnych energetických sieťach. Budú znamenať výrazné zníženie citlivosti energetických sietí na prírodné a vojnové výkyvy. Samotná výstavba malých modulárnych reaktorov môže byť významným faktorom pre zníženie ceny elektriny. Rozšírenie jadrovej energetiky, ktorú nastúpila táto vláda, je dobrou cestou pri trende rastúceho dopytu po elektrickej energii. Nesmieme však zabúdať na dostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ktorá sa nám z jadrovej energetiky prirodzene starnutím vytráca. Tu je potrebné zapojiť univerzitnú a technickú sféru. To je oblasť, ak ju správne podchytíme, kde sa môžeme stať významným zdrojom rozvoja ekonomiky Slovenskej republiky. Rozširovanie energetického potenciálu je aj jedným z dôležitých bezpečnostných aspektov vývoja ekonomiky. Treba zdôrazniť, a potrebuje to aj vízia, že budúcnosť patrí mixu jadra a vodnej energie. Tu sa vláda vydala správnou cestou. V rámci Európskej únie patríme k špičke. Dôležitých bezpečnostných aspektov vývoja ekonomiky. Treba zdôrazniť a potrebuje to aj vízia, že budúcnosť patrí mixu jadra, vodná energia. Táto tu sa už, sa vláda viedla správnou cestou. V rámci Európskej únie patríme k špičke. Keď hovorím, treba dostavať vodné dielo, ktoré je prakticky vyprojektované zo 60. rokov. A to isté treba ešte posilniť, pokiaľ sa týka výstavby vodných diel, na Váhu, ktorých je dneska 12. Samozrejme, vec je dobudovanie, respektíve rekonštrukcia Gabčíkova. Významným ekonomickým impulzom je rozvoj dopravnej infraštruktúry. Tu máme veľké možnosti, najmä rezervy, máme Dunaj, ktorý je významný z hľadiska európskej lodnej dopravy a musíme rozvíjať a budovať jeho potenciál. Poviem napríklad niektoré terminály, ako napríklad komárňanský prístav či v budúcnosti novobudovaný nákladný bratislavský prístav, môžu v spolupráci s Maďarskom zohrávať veľkú úlohu pri prevádzke, nie riečno-morských lodí prepravujúcich skvapalnený plyn. Dunaj ako náhradná riečna trasa bude zohrávať stále väčšiu úlohu. Z tohto dôvodu, z tohto dôvodu pohľadu rozvoja terminálov, môže byť významnou súčasťou diverzifikácie siete strednej Európy. Navyše, ochota Maďarov na budovanie ich takýchto terminálov by mohla vniesť združovanie financií, čo by viedlo aj k znižovaniu záťaže pre štátny rozpočet. V oblasti dopravy máme aj ďalší významný zdroj alebo impulz na rast ekonomiky, ktorý vyplýva z križovatky cestných a železničných a energetických trás v Európe. Na jednej strane strácame tým, že sme na konci trás dodávok plynu, ale na druhej strane sme významný na severo- a južne-dopravnej magistrále od Baltického mora po Čierne more. Rozvoj dopravných, diaľničných, lodných alebo železničných, môže zvýšiť priestor pre slovenské firmy. Samozrejme, treba ho dohovoriť aj k dobudovaniu diaľničného spojenia Bratislava – Košice, kde sa posledných rokov podarilo dokončiť viaceré úseky, ale stále máme čo doháňať. Verím, že zjednodušenie prípravných krokov, ako je verejné obstarávanie či príprava strategických investícií, pomôže tento proces urýchliť. Takisto treba sa venovať aj obchvatu Bratislavy zo západu od Stupavy radšej a ďalej na východ Slovenska. Zbrojárstvo, pokiaľ sa týka zbrojárskeho priemyslu, zohráva, bohužiaľ, stále väčší význam pri tvorbe HDP. Pri udržaní ekonomiky v kondícii. Významná je najmä výroba munícií, najmä ručných granátov, drobných vozidiel, obrnených vozidiel. Môže to stabilizovať, povážiť, že či pohromie. Treba však počítať aj s výrobou nových zbraňových systémov, ako sú drony, nová generácia ručných strelných zbraní, elektrické rušiace systémy. Významné v zbrojárskom priemysle je zavádzanie umelej inteligencie. Fakt je, že na Slovensku nevyrábame drony, je hendikep. Sústredenie sa len na výrobu delostreleckej techniky, zoznaný a do streľby, môže byť krátkodobo zaujímavé, ale perspektívne musíme uvažovať aj o výrobe novej generácie zbraňových systémov na základe skúseností z ukrajinského konfliktu. Výroba dronov je vzhľadom na meniaci sa charakter vojenských konfliktov jedným z kľúčov úspechu v zbrojárskom priemysle. Je výhodou, že nevyžaduje veľké náklady a kapacity v oblasti hutníctva, strojárstva, ale je založená na využití umelej inteligencie či digitálnych technológií. Podpora týchto technológií by nebola náročná zo strany štátneho rozpočtu a mohla by výrazne zasiahnuť do vyzbrojenia budúcej armády Európskej únie. Ak sa dnes predpokladá v rámci Európy, Európskej únie investovať do rozvoja zbrojného priemyslu 800 až 850 miliárd eur, nemali by sme v tejto oblasti váhať, ak to chceme ponechať iným. Raz sme už prenechali našu vyspelú zbrojársku výrobu iným vďaka jednému porevolučnému prezidentovi a škaredo sme na to doplatili. Túto chybu nesmieme opakovať. Bohužiaľ, platí aj v dnešnom svete dvojnásobne, že ak sa uvoľní miesto na trhu so zbraňami, okamžite sa to zaplní inými. Drony v spojitosti s umelou inteligenciou sa dnes chápu ako kľúčové z hľadiska charakteru budúcich vojenských konfliktov. Povedzme si otvorene, Slovensko je turistická destinácia. Máme na to všetky predpoklady, najmä v aktuálnej bezpečnostnej a ekonomickej situácii v Európe a vo svete. Naším problémom ale je to, že napriek tomu, že máme nové ministerstvo pre túto oblasť, nezaznamenali sme si hlavné priority, do ktorých by sme prednostne investovali. Mám teraz na mysli termálne kúpele, poľovníctvo, historické a technické pamiatky. Zoberme do úvahy fakt, ako v súčasnosti dochádza k preštruktúrovaniu tradičných turistických centier. Ukazuje sa, že problém s dopravou, rušenie tisícov letov, problém s bezpečnosťou, obrovský nárast rizík v súvislosti so zmenou prírodných podmienok a vojnovým nebezpečím povedie k lokalizácii turistického záujmu. To povedie k rastu aj oblasti Európy a osobitne strednej a východnej Európy. V tomto kontexte by sa mala naša pripravenosť, ktorá si vyžiada minimálne tri až päť rokov, mohla byť ďalším pilierom budúcej prosperity Slovenska. Stále si nevieme doceniť minerálne pramene, ktoré na Slovensku máme. Čalovo, Podhájska, Dunajská Streda, Liptov, Galanta. Ide všetko, to všetko sú naše doteraz nevyužité šance z tejto oblasti. Zamerať by sme sa mali aj na dobudovanie infraštruktúry, podporiť pri tom samosprávy a investovať do reklamy. Ďalšou možnosťou je lepšie využitie poľovníctva a uvedenie cestovného ruchu. Takisto našou nevyužitou šancou sú historické technické kuriozity, ktoré sú na Slovensku. Podľa výskumu Slovenskej technickej univerzity je na Slovensku vyše 1300 technických pamiatok historického významu či obrovské kultúrne zvláštnosti regiónov, ktoré by mohli byť základom pre turistov. Je to otázka logistiky, prijateľnej ceny služieb. Nemôžeme však čakať ceny na úrovni Álp, keďže celková úroveň služieb je niekde na polovici. To však vytvára tlak na podnikateľskú sféru. Investície do cestovného ruchu by bolo možné využiť pre oblasť našich ambasád v jednotlivých krajinách, ale aj na vytváranie digitálneho reklamného priestoru, ktorý ukazuje zvláštnosti slovenskej kultúry, histórie či technickej vyspelosti. Príroda by sa mala predstaviť pomocou dronov, niečo také podobné, ako to robia Taliani. Je to lacné, maximálne efektívne. Umiestňovanie takýchto záberov, takáto forma prezentácie je jedným z predpokladov, aby sme turistické destinácie udržali stále atraktívne. Našou veľkou šancou v oblasti cestovného ruchu je napríklad, že aj keď máme známe turistické destinácie, aj známe turistické destinácie, ako sú napríklad Benátky, obmedzujú počet prílivu turistov z dôvodu vzniku neznesiteľných podmienok pre obyvateľov. Nahráva nám aj fakt, že Európa je z hľadiska vzdialenosti relatívne malým kontinentom v tom zmysle, že je kľúčovým predpokladom dopravná a informačná logistika. Okrem toho veľkou výhodou Slovenska je aj fakt, že je to bezpečná krajina. Výhodou investícií v cestovnom ruchu je, že sú pomerne malé, efekt je veľmi rýchly a celkom koordinovaný, sústredený prístup v tejto oblasti, najmä čo sa týka propagácie v zahraničí. Mnohé archeologické výskumy ukazujú významnú úlohu Slovenskej republiky pre rozvoj európskej kultúry, by mohli byť zásadným spôsobom zvýraznené na využitie v rámci cestovného ruchu. V cestovnom ruchu sa treba vždy zameriavať na vybrané kategórie turistov, aktuálnu situáciu, podporovať víkendový turistický ruch, ktorý preferuje nestabilnú situáciu vo svete. Väčšina ľudí, musíme sa na to sústrediť a vytvárať kategórie klientov, rodiny s malými deťmi, hľadané adrenalínové zážitky. Počúvajte, tí ich tam. Poľnohospodárstvo patrí medzi najťažšie skúšané odvetvia na Slovensku. Tento suchý rok ukázal zastaralosť infraštruktúry, meliorácie, závlahy, dôsledky sucha budeme vedieť zbilancovať až na konci roka. Ale už dnes nám jasne ukazuje, aký veľký problém máme z hľadiska zavlažovania. Treba rozšíriť živočíšnu výrobu, kde sa rušia mnohé chovy. Ako strategická potreba sa ukazuje rýchle dobudovanie závlah a možno dotácie na pôžičky alebo využívania PPP projektov. Preto v tomto prípade platí, čím rýchlejšie, tým úspornejšie. Tu sme, pokiaľ sa týka závlah, strašne zanedbali a tým trpí aj naša, pokiaľ sa týka, rastlinná, ale aj živočíšna výroba. Slovensko dováža takmer za 600 až 800 miliónov ročne. Domáca sebestačnosť produkcie je nízka. Napríklad pri bravčovom mäse klesla na 30 %, pričom najväčší dovoz tvorí lacnejšia produkcia zo Španielska, Česka a tak ďalej. Pokiaľ sa týka