Marián Kéry — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister zahraničných vecí a európskych záležitostí, dámy a páni, na úvod mi trošku prepáčte moju hlasovú indispozíciu, moje mierne prechladnutie. Čo sa týka vízie Slovensko 2040, mandát vízie vychádza z uznesenia vlády z 19. novembra 2025. Odborné spracovanie zabezpečila Slovenská akadémia vied a do prípravy sa zapojilo vyše 350 odborníkov a aktérov a vyhodnotilo sa viac než 2300 pripomienok. Široká účasť posilňuje legitimitu nadstraníckeho nadrozhodného rámca, ktorá je veľmi potrebná. Avšak pripomínam, že nemôže byť nahradený, to už je. Bude chýbať nejaká politická súťaž a nejaké politické stanoviská z jednotlivých poslaneckých klubov. Vízia bola predstavená 1. septembra tohto roku, v deň prijatia Ústavy Slovenskej republiky na Bratislavskom hrade. Mňa však mrzí, že okrem politikov kresťansko Stanoviská z jednotlivých poslaneckých klubov, vízia bola predstavená 1. septembra tohto roku, v Deň prijatia Ústavy Slovenskej republiky na Bratislavskom hrade. Mňa však mrzí, že okrem politikov Kresťansko-demokratického hnutia ostatné opozičné politické strany túto konferenciu a predstavenie vízie absolútne odignorovali. A nadviažem hneď na úvod na slová kolegu pána poslanca Faiča. Je dobré, že dnes sa opoziční poslanci vyjadrujú v rozprave aj kritizujú, len je mi zvláštne, že ak nájdete niečo pozitívne, tak pochválite Slovenskú akadémiu vied. Ak tam nájdete niečo, čo vám tam chýba alebo vyslovene vám prekáža a vadí a idete to kritizovať, tak už Slovenskú akadémiu vied obchádzate a vaše útoky smerujú priamo na vládu Slovenskej republiky alebo na vládnu koalíciu. Vôbec nie. Vo vízii sa nachádzajú a sú definované štyri navzájom prepojené piliere: dôstojný život, úspešné Slovensko, udržateľná krajina a moderný štát. Treba povedať, že tieto štyri piliere nemožno plniť samostatne a oddelene. Kvalita života je spoločným cieľom, moderný štát je realizačnou kapacitou a dôvera je prierezovou podmienkou každej reformy. Ja sa teraz budem venovať najmä otázkam zahraničnej politiky. Naozaj musím povedať, že vízia jasne upozorňuje na presun ekonomického a politického ťažiska sveta do Ázie a rozpad súčasného poriadku tak, ako ho poznáme, a vznik multipolárneho sveta. Je veľmi dôležité, že aj o tom má záujem táto vládna koalícia pod vedením ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraja Blanára robiť realistickú zahraničnú politiku. Vyjadruje sa, aby Slovenská republika opustila čierno-biele vnímanie medzinárodných vzťahov. Suverénny štát musí mať otvorený a pragmatický dialóg nielen so západnými partnermi, partnermi v rámci Európskej únie či Severoatlantickej aliancie, ale aj s novými globálnymi hráčmi, ktorí sú zoskupení buď v BRICSe, alebo sa nachádzajú na teritóriu Ázie či globálneho juhu. Kľúčová je ochrana našich národnoštátnych záujmov. Častokrát bývame zo strany opozičných kolegov obviňovaní z toho, že narúšame jednotu Európskej únie alebo Severoatlantickej aliancie. A my si vážime členstvo aj v únii, aj v aliancii, ktoré sme získali od roku 2004, ale jednoducho, ak máme pocit a sme si vedomí toho, že rozhodnutia na pôde Európskej únie a Severoatlantickej aliancie idú proti našim národnoštátnym záujmom, tak je povinnosťou každého politika, slovenského politika, aby sa ozval a nebol ticho. Naša diplomacia nemôže byť iba pasívnym preberačom nejakých cudzích agend. Vízia 2040 musí znamenať predovšetkým schopnosť presadzovať slovenské hospodárske a bezpečnostné záujmy bez škodlivých ideologických okuliarov. O našom členstve v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii som sa už vyjadril, ale v tejto súvislosti mi dovoľte, aby som sa vyjadril k veľmi podstatnej téme, a to je to, čo opäť rozdeľuje pohľady politikov vládnej koalície s politikmi súčasnej opozície. A dotknem sa práva veta. Ja odmietam akékoľvek snahy porušenia práva veta, lebo to je taká salámová metóda. Najskôr v oblasti zahraničnej politiky, potom v oblasti bezpečnosti a potom zistíme, že nám už nezostalo takmer nič. Keď sme vstupovali do Európskej únie, ale nielen Slovenská republika, ale aj ostatné štáty, tak to bolo výsadné právo, ukotvené, o ktorom sa hovorilo, že každý štát, členský štát Európskej únie, má toto výsostné právo, právo veta. Samozrejme, je dôležité, aby sa právo veta nezneužívalo, ale naozaj, aby sme ho použili v takom prípade, kedy je to nutné. A som veľmi rád, že pri stretnutiach či už s predsedami zahraničných výborov Európskej únie, či je to Chorvátsko, Slovinsko a ďalšie, Rakúsko, že nachádzame spoločný konsenzus a porozumenie. A dokonca aj pri stretnutiach s politikmi, či už zo Španielska, Talianska alebo s veľvyslancami členských štátov Európskej únie, tak minimálne nachádzame porozumenie, pretože chceme, aby právo veta bolo zachované. A v tomto je veľký rozdiel medzi mnou, medzi ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Jurajom Blanárom a trebárs politikmi Progresívneho Slovenska, ktorí sú zodpovední za oblasť zahraničnej politiky, ako je pán Korček, pán Valášek a pán Bátor, ktorí si vedia predstaviť obmedzenie práva veta. Veľmi dôležitá je mierová diplomacia, z ktorej sa častokrát opäť vysmievate. Ale Slovensko musí byť v medzinárodnom priestore nielen teraz, ale aj v tom roku až do roku 2040 a s presahom roku 2040 vnímané ako sprostredkovateľ mieru a stability, nie ako presadzovateľ eskalácie konfliktov. Presadzovanie mierového riešenia sporov je základným pilierom našej zahraničnej politiky a to som veľmi rád, že to tak je. Samozrejme, že my nie, že nemôžeme my ovplyvniť sami od seba, že skončí konflikt na Ukrajine alebo nebodaj skončí konflikt medzi Spojenými štátmi a Iránom. Ale napriek tomu, že sme počtom a rozlohou malým štátom, tak musíme nabrať odvahu hovoriť o tom a nebáť sa poukázať na to, kto porušuje medzinárodné právo, bez ohľadu na to, či je to Ruská federácia, či sú to Spojené štáty americké alebo Izrael. Vo vízii sa hovorí veľa o energetickej a surovinovej bezpečnosti, upozorňuje sa na riziká surovinových šokov a podľa tohto dokumentu je jednou z hlavných hrozieb súťaž o kritické zdroje, vodu a energiu. Dokonca sa naznačujú možné scenáre, také tie negatívne, o tom, že v budúcnosti môžu hroziť viaceré globálne konflikty aj kvôli vode, kvôli rope a iným energetickým zdrojom. Problém Slovenska, teraz sa možno na mňa niektorí budú hnevať, a to aj mimo nás poslancov Národnej rady, ale budem sa obracať najmä k občanom Slovenskej republiky, je, že mnohé veci na Slovensku berieme príliš automaticky. Už si nepamätáme, že pred rokom 89 sme nemohli cestovať. Študovať v zahraničí bola výnimka, pracovať v zahraničí ešte väčšia. Potom, čo sme sa stali súčasťou Európskej únie, stali sme sa súčasťou schengenského priestoru a prijali sme spoločnú menu euro, tak najmä tej mladej generácii sa to javí ako absolútna samozrejmosť. A teraz nadviažem na oblasť sociálnu. Tá je takým lakmusovým papierikom životnej úrovne na Slovensku. Viete, dnes poberatelia materskej dávky poberajú materskú dávku vo výške 100 % príjmu, aký mal poberateľ pred nástupom na materskú dovolenku. Ale ja si pamätám, že to tak vždy nebolo, že sme začínali niekedy na úrovni možno 65 % vymeriavacieho základu a postupne sa to navyšovalo až na 100 %. Niekto berie automaticky aj 13. dôchodok. No treba upozorniť, že tu máme politické strany, ktoré jasne hovoria o tom, že konsolidáciu a šetrenie by robili aj tak, že by rušili 13. dôchodky. A ja chcem len pripomenúť, že 13. dôchodky mohli byť vyplatené aj kvôli tomu, že Sociálna poisťovňa dovtedy hospodárila s veľkým mankom, s deficitom. Našemu ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Jánovi Richterovi sa podarilo v Sociálnej poisťovni dostať Sociálnu poisťovňu z červených čísel. A to si málokto dokáže uvedomiť. Využijem príležitosť, že tu sedí pán minister zahraničných vecí a európskych záležitostí, a oceňujem rozhodnutie ministerstva venovať sa aktívne ekonomickej diplomacii. Ak si dobre pamätám, pán minister, v časoch, keď si sa stal ministrom, tak mali sme 17 ekonomických diplomatov. Dnes ich máme 41 a to číslo zďaleka nie je definitívne. A teší ma, že títo ekonomickí diplomati prichádzajú najmä do štátov, s ktorými sme tak trochu prestali obchodovať, a pritom v minulosti sme mali veľmi dobré vzťahy. Sú to africké štáty, sú to štáty v Ázii, ale aj v Južnej Amerike. Jednoducho, či sa to niekomu páči, alebo nie, ale slovenský podnikateľ nemá problém sa nejakým spôsobom uplatniť a nejakým spôsobom získať zákazky alebo, aby bolo dodržané právo v štátoch Európskej únie. A navyše tu máme veľmi dobre pokrytú sieťou našich zastupiteľských úradov a nie je s tým problém, ale v štátoch ako je Ázia, Afrika, Južná Amerika, tu je problém oveľa väčší. A ja som veľmi rád, pán minister, že ekonomická diplomacia sa počas vlády Roberta Fica rozvíja a že ju neberieme len tak okrajovo, ale práve naopak, že jej dávame vážnosť, ktorú si zaslúži. V tejto vízii sa hovorí aj o odmietnutí scenára úpadku. A je tu výzva na rešpektovanie národných špecifík. Čo sa týka tých štyroch scenárov, dokument predkladá scenáre od špirály úpadku až po inteligentnú transformáciu. Aby sme sa vyhli úpadku a stagnácii, zahraničná politika nesmie paralyzovať vlastnú ekonomiku unáhlenými alebo neuváženými sankčnými mechanizmami, ktoré poškodzujú viac Európu než ich cieľ. Šéf, predtým, než začnú faktické poznámky, tak, aby niektorí opoziční politici opäť ma nekritizovali, že som zabudol povedať niečo zásadné. Áno, Ruská federácia tým, že napadla Ukrajinu vo februári 2022, hrubým spôsobom porušila medzinárodné právo. Rovnako porušila medzinárodné právo aj tým, keď prehlásila legitímne a zvrchované územia Ukrajiny za územia Ruskej federácie. V tomto sa zhodneme. Ale na čom sa naše názory rozchádzajú, je, že vy nechcete vidieť príčiny tohto konfliktu, ktorý siaha nie do roku 2014, pani poslankyňa Klaićner, ešte skôr. Vy si pamätáte v roku 2013, keď začali prvé protesty? A vtedy tam prišli veľvyslanci členských štátov, nie veľvyslanci, ministri zahraničných vecí členských štátov Francúzska, Nemecka a Poľska. A rokovali tak s vtedajším prezidentom Janukovyčom, tak s vtedajšou opozíciou. Vtedy už prichádzali do popredia politici ako súčasný primátor Kyjeva Kličko, Jacenjuk a ďalší. A viete, na čom sa dohodli? Na konaní predčasných volieb, všetci súhlasili. Ale na Ukrajinu prišiel minister zahraničných vecí Spojených štátov amerických a bolo povedané, predčasné voľby to už je málo. A potom sa stalo to, že bola použitá brachiálna moc proti demonštrantom, dokonca niektorí boli zastrelení, ale zastrelení neboli len protestujúci, zastrelení boli aj desiatky policajtov. A dodnes nevieme, kto vydal skutočne pokyn na túto streľbu. Ale ten reťazec sa už vtedy zrýchlil a vtedajší prezident Janukovyč, aby si zachránil život, musel opustiť Ukrajinu. A ja vôbec nezastávam prezidenta Janukovyča. On je rovnako zodpovedný za to, že východná časť Ukrajiny so západnou sa nezbližovali, ale práve naopak, vzďaľovali sa. A nielen jazykovo. A potom, čo prišlo? Chaos. Kto povedal, že 5 miliárd amerických dolárov bolo naliatých do ukrajinskej revolúcie, nebola to náhodou pani Nuland? Napriek tomu, čo sa udialo a mnohým zlým rozhodnutiam vtedajších ukrajinských politikov o tom, že obmedzia a zakážu používanie ruského jazyka ako štátneho jazyka, obmedzovanie ruštiny, maďarčiny a iných jazykov na školách, stále Napriek tomu, čo sa udialo a mnohým zlým rozhodnutiam vtedajších ukrajinských politikov o tom, že obmedzia a zakážu používanie ruského jazyka ako štátneho jazyka, obmedzovanie ruštiny, maďarčiny a iných jazykov na školách, stále si myslím, že Ruská federácia nemala napadnúť Ukrajinu. Bohužiaľ, sa to stalo. A prezidenta Trumpa budem kritizovať za mnohé. Ako sa správa, chce sa správať ako svetový policajt, že zatúži mať územie Grónska. Že chce zlikvidovať Irán, keď sa nedohodne a ďalšie veci. Ale musím ho pochváliť za to, že je to jeden z mála politikov, ktorý si dal za cieľ ukončenie konfliktu na Ukrajine a má na to najsilnejšie podmienky, aby sa mu to podarilo. Len, čo sa stalo? Európski politici namiesto toho, aby tlačili aj na ukrajinského prezidenta s cieľom nájsť nejakú dohodu a trvalý mier, tak ukrajinskému prezidentovi Zelenskému odkázali: Ak si stratil podporu Bieleho domu, našu máš naďalej. Budeme ťa naďalej podporovať. Potrebuješ nové zbrane, dostaneš ich. Potrebuješ muníciu, dostaneš ju. Potrebuješ ďalšie finančné prostriedky, dostaneš ich. Politici v Európskej únii, asi im je jedno, že životná úroveň ľudí v ich členských štátoch klesá, ale silou-mocou sa snažia naďalej podporovať Ukrajinu a vedie to len k ďalšiemu a ďalšiemu zabíjaniu, nielen vojakov, ale aj civilistov, čo mňa naozaj veľmi mrzí. A samozrejme, že rešpektujem to, že Ukrajina má právo sa brániť. Ale zopakujem to veľmi jasne. Radšej zlý mier ako dobrá vojna. A bohužiaľ, viacerí politici a premiéri členských štátov Európskej únie, najmä tí, ktorí vo vlastných národných štátoch strácajú podporu, ich podpora je na bode mrazu, tak sa snažia robiť silné ramená smerom navonok a snažia sa robiť zahraničnú politiku, čo sa týka kultúrno-etickej zvrchovanosti, národnoštátne záujmy znamenajú aj ochranu vlastných hodnotových otázok a tradícií pred bezvýhradným preberaním ideologických trendov zo zahraničia. Panie poslankyne a páni poslanci, najmä z Progresívneho Slovenska, absolútne rešpektujem váš svetonázor, čo sa týka trebárs toho, že ho máte odlišný ako ja. Som hrdý na to, že v roku 2014 som hlasoval tuná v Národnej rade Slovenskej republiky za definíciu manželstva ako zväzku muža a ženy. Ale opakujem, absolútne rešpektujem váš názor. Je absolútne legitímny. Ale nájdite 90 poslancov tuná v Národnej rade Slovenskej republiky a presaďte si novelizáciu ústavy, tak ako sme to dokázali my v roku 2014, ako sme to dokázali pred pár rokmi. Ale čo robíte miesto toho vy? Idete sa žalovať na Ústavný súd a žiadať, aby Ústavný súd rozhodol o tom, že či to rozhodnutie, ktoré sa zrodilo na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, jediného zákonodarného orgánu, že či je to v súlade s ústavou alebo nie je. Čo má čo Ústavný súd sa vyjadrovať k tomu, že sa našlo 90 poslancov, ktorí tu zahlasovali. Dneska vidíte, že vládna koalícia je krehká. Máme problémy niekedy mať 76 a vy nám idete závidieť 90 hlasov, že sme získali? A idete žalovať na Ústavný súd a žiadať ho o politický a súdny aktivizmus? Toto nemá miesto v normálnej spoločnosti a som veľmi rád, pani poslankyňa Kosová, že Ústavný súd nenaletel na vašu hru a rozhodol o tom, že to, čo sa udialo v Národnej rade, čo sa týka novelizácie ústavy, bolo všetko v súlade s platnou legislatívou Slovenskej republiky. Na záver som si nechal taký malý záverečný apel. Vízia Slovensko 2040 bude fungovať len vtedy, ak bude naša zahraničná politika suverénna, pragmatická a vyvážená na všetky štyri svetové strany. Náš národnoštátny záujem, bezpečnosť našich občanov a prosperita slovenskej ekonomiky musia byť vždy na prvom mieste pred akou…