Jana Hanuliaková — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja sa trošku ospravedlňujem, lebo som po chorobe, takže budem možno hovoriť trošku pomalšie a ešte by som poprosila aj vodu, keď ťa môžem poprosiť. Ďakujem veľmi pekne. Takže, milí kolegovia, kolegyne, pán predsedajúci, ja možno naviažem na kolegu Viskupiča teda, keď hovoril vo svojej faktickej, že je prekvapený, že teda koaličných poslancov, ktorí sú mnohí starostovia, župani, že tento problém absolútne netrápi. Ja som teda tiež prekvapená, lebo, ako som už spomínala, tak my sme sa o tomto probléme rozprávali alebo teda vyzývali sme aj koaličných poslancov, ktorí sú v našom výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj, k tomu teda, aby zaujali nejaké stanovisko alebo aby sme sa o tom porozprávali, že teda ako ďalej a naozaj musím povedať, že z ich strany bola absolútna ignorácia tohto problému. A ja si myslím, že ak existuje niekto, komu na samosprávach, komu na našich samosprávach nezáleží, tak je to práve táto vláda na čele teda s premiérom Róbertom Ficom. A skutočne aj z histórie vlád Roberta Fica vieme, že fungovanie samospráv ich nikdy extra nezaujímalo. Keby to bolo inak, tak už dnes nielen o tomto probléme by sme sa tu nerozprávali, ale aj o mnohých ďalších problémoch, ktoré dnes na úrovni územnej samosprávy máme. Vlády Roberta Fica naozaj nenabrali nikdy odvahu, aby sa pozreli teda na to, či je fungovanie našich samospráv nastavené efektívne, udržateľne a s dôrazom na zvyšovanie kvality služieb, ktoré sú poskytované občanom na Slovensku, pretože často to tu počúvame od koaličných kolegov. Ale skutočne, ak budeme zanedbávať túto oblasť, čo sa týka financovania alebo prístupu k našim samosprávam, tak doplácať na to budú občania v mestách a obciach pri kvalite služieb, ktoré im tá samospráva poskytuje, a treba povedať, že dnes samosprávy prinášajú až 80 % tých služieb, ktoré naozaj, dá sa povedať, že dennodenne občania na Slovensku využívajú. Treba zároveň dodať, že sme stratili skutočne roky, kedy sme sa už mohli rozprávať o tom, čo treba urobiť, čo treba reformovať, aby sme samosprávy posunuli a pomohli tým aj Slovensku v regionálnom rozvoji, lebo dnes, keď sa rozprávame o samosprávach, tak treba zároveň dodať, že to priamo súvisí s tým, akým spôsobom dokážeme napredovať aj v regionálnom rozvoji. Čím silnejšie budú naše samosprávy, čím budú mať lepšie financovanie, čím budú mať jasné kompetencie a najmä to usporiadanie, tak o to lepšie dokážeme jednoducho zabezpečovať aj ten rozvoj Slovenska. Povedzme si pravdu, že v mnohých regiónoch máme dnes obrovské problémy s tým, že nám odchádzajú ľudia z regiónov. Nemáme dobudované základné služby, ako sú vodovody, kanalizácie, kvalitné cesty a mohla by som menovať naozaj mnohé veci, kde zlyhávame a aj z tohto dôvodu nám dnes odchádzajú ľudia z našich regiónov, vyľudňujú sa nám a spôsobuje to ďalšie problémy, ktoré sú presne na toto naviazané. Dnes teda stojíme, ako už aj kolegovia hovorili, pred rozhodnutím, ktoré môže ovplyvniť tú kvalitu života v našich mestách a obciach. Hovoríme tu o samosprávach, ktoré aktuálne čelia tomu, že nevedia, akým spôsobom majú pristúpiť k zostavovaniu svojich rozpočtov na najbližšie roky. A táto vláda a táto koalícia naozaj vytvára na úrovni našich samospráv jeden obrovský chaos a prekvapuje ma, že kolegovia teda takýmto spôsobom ignorantsky pristupujú k tomuto problému a napriek tomu teda, že tu majú dva návrhy, jeden aj, možno dá sa povedať, že trošku ešte vylepšený stranou SaS. Potom je tu ten náš návrh, ktorý sme priniesli, ktorý teda kopíruje presne tie požiadavky troch samosprávnych združení Únie miest Slovenska, Združenia miest a obcí Slovenska, samosprávnych krajov. A teda, však sú to, opakujeme to opäť, sú to členovia a členky aj strán za SMER, HLAS, za SNS v týchto združeniach, tak počítam, že s takouto vecou alebo takýmto návrhom by mali koaliční poslanci a poslankyne súhlasiť a mali by dokázať za takúto vec, naozaj, ako povedal aj kolega, že to je, dá sa povedať, technická vec, mali by byť schopní za ňu zahlasovať. No ale tak po skúsenostiach teda, ktoré tu máme, žiaľ, pravdepodobne budeme vidieť budúci týždeň, že teda nenájde sa dostatok hlasov, aby tieto návrhy prešli. Jednou teda z tých prekážok, ktoré sú tam, je to, že, ako som spomínala, že samosprávy nebudú môcť zostavovať alebo nevedia, akým spôsobom majú zostavovať tie rozpočty, čo bude mať teda priamy vplyv na to, ako dokážu zabezpečiť tie investície, ktoré majú plánované, ako dokážu pristúpiť k čerpaniu eurofondov a jednoducho celkovo k tomu rozvoju našich miest a obcí. A je naozaj potrebné povedať to otvorene. Ak nedôjde teda k tej zmene, tak mnohé obce, ako som povedala, budú nútené pozastaviť investície, odkladať aj mnohé opravy a postupne obmedzovať služby pre svojich obyvateľov. ===== To je potrebné povedať, a to otvorene. Ak nedôjde teda k tej zmene, tak mnohé obce, ako som povedala, budú nútené pozastaviť investície, odkladať aj mnohé opravy a postupne obmedzovať služby pre svojich obyvateľov. Samosprávy nie sú príčinou problémového stavu verejných financií. Už to tu zaznelo viackrát. Keď sa na Slovensku hovorí o verejnom dlhu, často sa vytvára dojem, že všetky úrovne verejnej správy sú rovnako zodpovedné za jeho rast, ale to teda jednoducho nie je pravda. Rozhodujúca časť verejného dlhu teda vzniká na úrovni štátu a väčšinu dlhov vytvorili práve vlády Roberta Fica. Štát rozhoduje naozaj častokrát o miliardových výdavkoch, o sociálnych balíčkoch, o daňových zmenách či o nových povinnostiach. A samosprávy tieto rozhodnutia neprijímajú, ani na ne nemajú žiadny vplyv. Teda je to čisto rozhodnutie koalície a napriek tomu teda sú častokrát obeťou týchto rozhodnutí. Štát prijme opatrenie a prenesie napríklad aj nové kompetencie na naše mestá a obce. No finančné krytie častokrát býva nedostatočné. Alebo chýba úplne a zároveň treba povedať, že za posledné tri roky vlády Roberta Fica, aj keď sa oni vyhovárajú na Matovičove vlády, ale dnes tie dopady po troch rokoch vlád Roberta Fica sú tie dopady na naše samosprávy už oveľa horšie ako tie, ktoré teda sme mohli vidieť z predchádzajúcej vlády. Tak ako som hovorila, že teda samosprávy sú častokrát obeťou tých rozhodnutí, ktoré sú tu teda prijímané a majú priame dopady na naše samosprávy. Výsledkom teda je častokrát, že musia zabezpečiť viacej služieb, ale častokrát to teda býva s menším balíkom peňazí. A potom sa naozaj čudujeme, že tie rozpočty sú pod tlakom. Dnes mnohé samosprávy, pokiaľ nemajú nejaké, že tam majú logistický park alebo nejaké naozaj lepšie príjmy, čo sa týka miestnych daní, tak majú skutočne obrovské problémy, aby dokázali vôbec zabezpečovať nejaký rozvoj. Dnes tu máme na Slovensku vyše 2900 samospráv, z toho 1855 samospráv menších ako 1000 obyvateľov. A práve tieto samosprávy majú častokrát obrovské problémy, že jedna je to nedostatok financií a dva je to nedostatok odborných kapacít. A tri sú to naozaj ešte potom rôzne zásahy alebo tá neistota, ako napríklad, ktorá je spôsobená aj týmto problémom, ktorý tu máme ohľadom dlhovej brzdy, že skutočne je to obrovský tlak a je to naozaj veľké množstvo samospráv, ktoré sú v neistote a bude to mať priamy odraz potom aj na ľudí, ktorí v nich žijú. Mhm. Ako som spomínala, finančná situácia našich samospráv je dnes alarmujúca. A posledné roky teda boli mimoriadne náročné. Treba povedať, že najskôr prišla teda pandémia, potom energetická kríza, následne vysoká inflácia, rástli nám ceny stavebných prác, energií, materiálov aj služieb a k tomu sa teda pridali viaceré zásahy štátu do systému financovania samospráv. A v mnohých prípadoch teda naozaj dochádzalo k obrovským výpadkom na strane príjmov. Mestá a obce boli nútené siahať na svoje rezervy a povedzme si aj to, že práve táto vláda umožnila našim samosprávam, aby si, aby mohli vlastne siahať na rezervné fondy, čo je podľa mňa obrovský problém, pretože rezervný fond má slúžiť naozaj na mimoriadne nejaké investičné akcie alebo na situáciu, ktoré sú spojené s nejakými živelnými pohromami a mnohé samosprávy, rozprávala som sa s viacerými starostami, starostkami, naozaj čerpajú tieto prostriedky, ktoré majú v rezervných fondoch, na bežné výdavky, teda na pokrytie bežnej réžie tej obce, čo samozrejme je do budúcna naozaj alarmujúce. A samosprávy sú naozaj dnes teda nútené rušiť projekty, obmedzovať rozvoj, odkladať investície. Ako som hovorila, hospodária na hranici svojich možností a naozaj nie preto, že by zle hospodárili, ale preto, že systém ich do tejto situácie doslova dotlačil. Myšlienka dlhovej brzdy je samozrejme správna. Verejné financie musia byť udržateľné. Ale teda štát nemôže do nekonečna žiť na dlh a problém samozrejme nastáva najmä vtedy, keď sa rovnaké pravidlá aplikujú na subjekty, ktoré teda fungujú úplne odlišne. Teda to, akým spôsobom hospodári štát a to, akým spôsobom hospodári samospráva. Samosprávy, ak si aj požičiavajú finančné zdroje, tak je to väčšinou na investície, ktoré teda majú skvalitniť to prostredie pre ľudí v obciach a mestách. A štát si požičiava naozaj častokrát, ako to vidíme, na veci, ktoré jednoducho nemajú dopady také, aké by sme potrebovali. Aj kolega tu spomínal energopomoc, ktorá len bola vyplatená. Tá neadresná energopomoc 1,8 miliardy, opravte ma, myslím, že takto to bola tá suma. Tak skutočne, keby sme si dnes povedali, že takúto sumu investujeme do nejakej reformy, napríklad do komunálnej reformy, tak nám to prinesie reálne výsledky v budúcnosti, reálny posun, reálny rozvoj, reálne aj úspory, skvalitnenie služieb, ale takto to bola neadresná pomoc, kde, povedzme si pravdu, dostali túto pomoc aj ľudia, ktorí ju naozaj nepotrebovali. Asi všetci si uvedomujeme, že 90 % ľudí na Slovensku nie je odkázaných na energopomoc. Čiže mestá a obce, keď si aj tie zdroje požičiavajú alebo vytvárajú nejaký dlh, tak naozaj väčšinou je to teda spojené s výstavbou škôl, rekonštrukciou ciest, kanalizácií, športovísk, modernizáciou verejného osvetlenia, teda sú to väčšinou projekty, kde potrebujú spolufinancovanie z európskych alebo na spolufinancovanie potrebné pre eurofondy. A tieto projekty naozaj slúžia potom občanom desiatky rokov. A ak si aj zoberie teda obec úver na nejakú školu, tak asi si všetci uvedomujeme, že sa s tým nevytvára problém, ale vytvára sa nejaká hodnota a investuje sa do budúcnosti. A tu je teda ten zásadný rozdiel medzi investičným a spotrebným dlhom. Žiaľ, teda súčasný systém tento rozdiel dostatočne nerozlišuje. A tak ako som spomenula, tie európske fondy sú naozaj ohrozené, môžu zostať nevyužité, ak samosprávy dnes nebudú vedieť, akým spôsobom teda tie rozpočty zostaviť, aké budú tie pravidlá, aké zdroje budú mať na to, aby mohli dofinancovať európske projekty. Tak bude to obrovský problém a bude to jeden z najvážnejších rizík, ktoré budeme vidieť a je to riziko straty investičných príležitostí. Dnes majú naše samosprávy možnosť čerpať miliardy eur z európskych fondov, ale teda väčšina projektov si vyžaduje to spolufinancovanie. Ak obec alebo mesto nebude môcť získať úver na spolufinancovanie projektu, nebude môcť takýto projekt teda realizovať a to znamená, že európske peniaze zostanú nevyužité. Paradoxne, tak môžeme teda prísť o financie, ktoré by nám výrazným spôsobom pomohli modernizovať krajinu. Predstavme si naozaj situáciu, že obec získa niekoľkomiliónový grant na kanalizáciu alebo modernizáciu školy. Chýba jej však nejaké to percento na spolufinancovanie a kvôli obmedzeniam, ktoré môže spôsobiť dlhá brzda, nebude môcť získať potrebné zdroje a projekt teda naozaj môže hodiť do koša, peniaze, aj tie, ktoré boli investované už do tej prípravy, budú v podstate stratené a občania zostanú bez výsledku. A to naozaj nie je zodpovedné hospodárenie a mrzí ma, že aj takéto dopady kolegovia z koalície podceňujú, že čo to v realite znamená, lebo to nie sú len tie peniaze na spolufinancovanie, ale tam sú mnohé zdroje, ktoré už tá samospráva dala do prípravy projektu. A to sú naozaj častokrát v desiatkach tisícoch eur zdroje a treba povedať, že pre menšie obce, ktoré vynaložia 30, 40, 50 000 € na projekt alebo na tú prípravu, potom v tom rozpočte chýbajú a chýbajú naozaj potom na bežné veci, ako je oprava ciest, chodníkov, oprava ihrísk a tak ďalej a tak ďalej. Keď sa hovorí o dlhoch a rozpočtoch, často zabúdame teda na jednu vec, že za každým číslom naozaj sú ľudia. A už sa opakujem, ale že teda, ak naozaj nebudú môcť tie naše mestá a obce investovať, obyvatelia to pocítia veľmi konkrétne. A teda, ako som povedala, budú jazdiť po horších cestách, deti budú chodiť do zastaraných škôl, seniori budú mať menej dostupné sociálne služby, budovy budú energeticky menej efektívne, mestá budú menej bezpečné, rozvoj sa zastaví. A mňa prekvapuje, že aj tieto všetky veci, ktoré som vymenovala, tak často tu od koalície počúvame mnohé z týchto vecí, ako im na tom záleží a teraz v realite práve oni svojím prístupom tieto veci ohrozujú. A naozaj najviac budú trpieť menšie obce, ktoré už dnes zápasia s nedostatkom zdrojov. A tým sa nám opäť len prehĺbia rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. A to v čase, keď by sme mali robiť presný opak. Už aj tak meškáme naozaj desiatky rokov za našimi susedmi. Keď sa pozrieme do Čiech, do Poľska. Tak ten rozvoj je tam naozaj neporovnateľný oproti tomu, akým spôsobom teda napredujeme my na Slovensku. A treba si uvedomiť, že ak budeme samosprávy vystavovať neistote, tak to bude mať naozaj priamy dopad na to, ako môžu investovať a aký bude aj ten rast tých našich regiónov, pretože každé euro investované samosprávou vytvára ekonomickú aktivitu. Dáva prácu stavebným firmám, podporuje miestnych podnikateľov, vytvára pracovné miesta, zvyšuje kvalitu života. A ak investície zastavíme, negatívny efekt sa prenesie do celej ekonomiky. Bude to znamenať menej zákaziek, menej pracovných miest, menej príležitostí, ako som povedala, menej rozvoja pre naše samosprávy a je to v čase, keď Slovensko potrebuje výrazným spôsobom modernizovať infraštruktúru a zvyšovať konkurencieschopnosť, pretože vidíme aj často spomínané vodovody, kanalizácie. Dnes po 16 rokoch, dá sa povedať, vlád Roberta Fica, keď sme už dávno mali mať odkanalizovanú väčšiu časť našich samospráv, zaviazali sme sa k tomu do roku 2015, tak dnes stále na Slovensku máme 1,5 milióna ľudí, ktorí nemajú prístup ku kanalizácii a to je naozaj niečo absurdné, pretože rada by som možno vedela, kto z kolegov z vládnej koalície teda zápasí s tým, že musí si volať fekálne vozidlo, aby mu vyviezlo žumpu, alebo teda nedajbože, ako vieme, prax našich obcí je tá, že sú tie splašky púšťané do záhrad alebo do potokov. Čiže aj toto je výsledok toho a ešte bude to mať oveľa väčšie dopady, ak jednoducho sa zabrzdí ten rozvoj v našich samosprávach. A štát nemôže prenášať svoje problémy na samosprávy. A treba povedať, že naozaj nie je to fér, aby štát riešil vlastné problémy verejných financií na úkor našich miest a obcí. Ak je problémom vysoký štátny dlh, treba riešiť A štát nemôže prenášať svoje problémy na samosprávy. A treba povedať, že naozaj nie je to fér, aby štát riešil vlastné problémy verejných financií na úkor našich miest a obcí. Ak je problémom vysoký štátny dlh, treba riešiť tento štátny dlh a treba, aby táto vláda zodpovednejšie pristupovala k tomu, akým spôsobom narába so zdrojmi, ktoré má k dispozícii, a teda nie brzdiť investície v našich mestách a obciach a trestať tým starostov a primátorov, ktorí chcú opravovať školy, cesty, budovať nové zariadenia pre svojich obyvateľov, a teda neblokovať ten rozvoj, na ktorý sme tu naozaj v dnešnej dobe odkázaní a potrebujeme ho ako soľ, aby sme dokázali naštartovať regionálny rozvoj, preto potrebujeme rozumné pravidlá a nie zákaz rozvoja. Vyňatie samospráv spod dlhovej brzdy naozaj neznamená bezbrehé zadlžovanie. Nikto nehovorí o tom, že mestá a obce majú hospodáriť nezodpovedne. Naďalej musia, samozrejme, existovať jasné pravidlá a aj dnes vlastné samosprávy aj dodržujú, pretože nemôžu stavať rozpočet deficitný, čiže musia zostavovať prebytkový alebo vyrovnaný rozpočet, čiže naozaj je to veľmi až nefér, keď voči nim sú teda uplatňované teraz nejaké pravidlá dlhovej brzdy, kde oni nenesú žiadnu zodpovednosť za ten dlh, ktorý sa tu vytvoril za tie roky Ficových vlád. Treba, samozrejme, aby tie pravidlá, ktoré nastavíme, zohľadňovali tú realitu. A ja dúfam, že sa dá, že kolegovia pristúpia naozaj zodpovedne k tejto téme. Možno trošku zodpovednejšie, ako tomu bolo na výbore. A ešte do utorka, keď budeme o tom hlasovať, neviem, alebo možno až v stredu. Nie som si teraz istá, či hlasujeme v utorok, alebo keď tam je vízia, ale ak budeme teda v utorok hlasovať, tak aby sa dovtedy ešte zamysleli nad tým, že môžu takýmto spôsobom naozaj tou technickou úpravou toho ústavného zákona pomôcť k tomu, aby sa nestalo to, že jednoducho samosprávy doplatia na nehospodárne nakladanie s financiami na úrovni štátu. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a to je všetko z mojej strany.