Ivan Štefunko — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Milé kolegyne, milí kolegovia, milé kolegyne. Ja by som pre divákov, ktorí toto pozerajú, ináč je neuveriteľné, veľmi veľa ľudí pozerá tieto prenosy z parlamentu. Podľa mňa viac ľudí, ako je členov mnohých strán, ktorí tu sedia v tomto parlamente. A mnohí nevedia vlastne, že v akom kontexte a o čom sa bavíme. Tak, dovolíte, zapnem vysielanie pre verejnosť, nielen pre ministra a členov parlamentu. A vážení diváci, my sa momentálne bavíme o takej disciplíne, že v zásade každý rok sa schvaľuje štátny rozpočet, kde minister financií prinesie taký veľký rozpočet a tam vlastne vysvetľuje, ako plánuje on a ostatné ministerstvá a orgány verejnej a štátnej správy minúť tie peniaze, ktoré my mu ako keby schválime alebo ktoré si naplánovali. Ale čuduj sa, svete. Napriek tomu, že tomu rozpočtu sa venuje veľmi veľká pozornosť, tak odpočtu rozpočtu, pri ktorej disciplíne momentálne sme, sa nevenuje skoro žiadna pozornosť. Momentálne sme v piatok, veľká väčšina poslancov odišla. Progresívne Slovensko tu má zastúpených viac poslancov ako všetkých ostatných, ktorí sú tu. A nikto sa nechce venovať vlastne odpočtu, ako naša krajina hospodárila s peniazmi, ktoré sme jej schválili na tento rok. A veľmi zaujímavo o tom rozprával Štefan Kiš. Veľmi odporúčam si pozrieť jeho tri vystúpenia, ktoré mal dnes. Poukazoval na rôzne problémy a nezrovnalosti medzi rozpočtom a teda tým záverečným účtom. A naozaj, keby vy ste vo vašich rodinách alebo vo vašich firmách mali také rozdiely medzi rozpočtom, ktorý si môžete dovoliť, a hospodárením, ktoré ste spravili, tak podľa mňa veľmi veľa rodín by skrachovalo alebo sa rozišli, rozpadli, možno by išli do väzenia. A možno veľa firiem by teda a špeciálni konatelia by boli naháňaní, respektíve klienti by boli nervózni a tak ďalej. No naša karavána ide ďalej. A v zásade nepozerá sa do budúcnosti a keď sa toto stane s tradíciou, akým spôsobom my ideme teda rozpočtovať a skladať účty, tak, žiaľ, táto krajina má veľmi obmedzenú budúcnosť. A o tej by som chcel rozprávať v mojom príspevku. 9. septembra naša vláda schválila veľmi dobrý dokument, ktorý sa volá Vízia Slovensko 2040, kde si objednala táto vláda bez vízie víziu od Slovenskej akadémie vied a cirka 300 odborníkov, že akým spôsobom by naša krajina mala napredovať ďalej, aby sme sa posunuli dopredu, aby sme boli konkurencieschopní, aby sa tu lepšie žilo, aby sme dobre míňali energie, aby sme proste boli v bezpečnom prostredí, či už v domácom alebo medzinárodnom. No a v tejto vízii, prosím pekne take through, táto vláda schválila. Sa hovorí, že by nemali byť nejaké nedôsledné sociálne transfery. Vysvetlím neskôr, čo tým myslím. Hovorí sa, že by nemali byť časté legislatívne zmeny alebo vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce. Hovorí sa, že by sme mali mať oveľa väčší počet obnoviteľných zdrojov energie, pritom posledný graf z Európskej únie hovorí, že máme najnižší podiel obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku. No a v zásade záverečný účet, ktorý teda sme si prečítali, hovorí, že ste robili presný opak toho, čo táto vízia, ktorú ste si schválili, varuje alebo pred čím varuje. Plošná energopomoc bola za 490 miliónov € v roku 2025. Rozumejte, rozdali ste pol miliardy € väčšinou ľuďom, ktorí to nepotrebujú, a tým ľuďom, ktorí to potrebujú, tá energopomoc mnohokrát nestačila, lebo mali plno iných výdavkov, ktoré nevedeli pokryť. Zaviedli ste transakčnú daň, ktorú ste potom vlastne zistili, že by ste mali zrušiť, potom ju nezrušíte a vlastne doteraz podnikatelia nevedia, že s čím majú rátať na budúci rok. A to je ďalší bod, že stabilné podnikateľské prostredie. Keď vy neviete, s čím plánovať, predstavte si rodinu, ktorá nevie, či bude mať tri alebo štyri alebo päť detí budúci rok. Tak podľa toho nevie úplne naplánovať, že aké budú mať výdavky. Tuto na Slovensku my proste robíme zásahy do daňovo-odvodového zaťaženia, respektíve napríklad v tomto prípade s transakčnou daňou denne, každý mesiac hovoríme, že bude nejak ináč a takto sa nedá fungovať. Táto vízia, o ktorej rozprávam, hovorí o štyroch scenároch. Veľmi odporúčam občanom si ju prečítať. Nie je to až také zložité, ako by sa zdalo na prvý pohľad. Je to dobre spracované, pekne napísané, je to čítavé a dokonca je to taká akože pekná poučná rozprávka, z ktorej by sme sa mohli poučiť a je to taká vízia, že pre tých, ktorí vlastne zvažujú ešte, že z tejto krajiny odídu, že keby sa táto vízia naplnila, možno by to bolo lepšie. No a vlastne táto vízia ráta s nejakými štyrmi scenármi, akým spôsobom by sme sa mohli uberať a vlastne tie scenáre sú podľa nejakej vedeckej metodiky spomenuté od najhoršej po najlepší scenár. A jeden vlastne z horších scenárov hovorí o tom, že keď sa nebudú diať nejaké reformy, tak Slovensko sa bude uzatvárať do samoposilňujúcej sa špirály úpadku, z ktorej je oveľa väčší problém nájsť cestu von. No a čo hovorí náš záverečný účet za rok 2025? Plánovali ste, že bude mať rast 2,2 % HDP. Pripomínam, že naši severní susedia majú skoro šesť. Pripomínam, že krajiny, ktoré sú takisto napojené na to Nemecko, o ktorom hovoríte, že je v recesii a že preto my padáme, tak majú 2 – 3 %, ale nás naša ekonomicky zdatná vláda doviedla túto krajinu do rastu 0,8 %. Pre tých, ktorí nevedia, rast pod 1 % je vlastne v skutočnosti extrémne malý rast a v zásade, keď zarátate všetky okolnosti, nijako táto krajina nerastie. Dane, ktoré táto krajina vybrala, sú o 1,64 miliardy menej, ako plánovali. Predstavte si gazdinu alebo gazdu, ktorý plánuje, že bude mať takú úrodu, že mu zabezpečí fungovanie svojho hospodárstva, ale úroda bude, ja neviem, o 20 – 30 % menšia. No ako to hospodárstvo bude fungovať? A vážení diváci, ktorí pozeráte túto reláciu z parlamentu v piatok. Tak v zásade, ako to spraví táto vláda? Ten gazda nemôže prísť do banky a povedať: „No, zle som to prerátal, dajte mi ešte.“ Nie. V banke prídu, povedia: „Bol si trúlo, nič ti nedám, zoškrtaj výdavky, povedz, že nie, že nepôjdeš na dovolenku, ty si nekupuj borovičku každý deň, nekupuj iPad deťom. Proste normálne, že šetri.“ Nie. Naša vláda ide na finančné trhy a požičia si. A doteraz to vyzerá tak veľmi akože pekne. Však, keď si môžeme požičať hocikedy, tak je to fajn. Lenže my si požičiame na finančných trhoch oveľa, oveľa drahšie, ako by sme si požičiavali, keby sme mali lepšie verejné financie. A to ešte hovorím, že momentálne, keď si prečítate The Economist alebo Financial Times, určite to robíte, pán minister, tak sa hovorí o tom, že zlatá éra dlhu a lacného dlhu končí. Krajiny ako Spojené štáty americké alebo Británia, ktoré boli vždy veľmi schopné si požičať za lacno, lebo investori verili, že keď požičajú Spojeným štátom americkým alebo Británii, tak to bude bezpečný prístav, tak momentálne sú tie úrokové sadzby, za čo si požičiavajú Spojené štáty americké alebo Británia, veľmi veľké. A my ako malá krajina s takýmto manažmentom si budeme požičiavať ešte horšie. To znamená, že každá pôžička, ktorú my budeme si brať od zahraničných inštitúcií alebo partnerov, tak bude drahšia a drahšia. To znamená, že tá špirála dlhu proste bude narastať. A takto, vážení diváci, vznikla tá grécka cesta. Lebo v tom Grécku boli tiež takíto ako takí ekonómovia, ktorí vždycky sa chceli udržať pri moci, tak si požičiavali, aby vedeli naplniť nie že ani sľuby, ale aby vedeli naplniť záujmy svojich klientov. A či už to boli oligarchovia, zlodeji, alebo to boli také tie typické ich voličské skupiny. Napríklad v prípade tejto vlády sú to dôchodcovia. A dôchodcovia si zaslúžia opateru a zaslúžia si mať naozaj starostlivosť štátu. Ale spôsob, ako to robí táto vláda: dám im 15. dôchodok, ale zároveň zvýšim všetky možné poplatky, ktoré s tým súvisia. Či je to u lekára, či je to transakčná daň, daň proste obchodníkov, ktorí si to dajú do svojich nákladov a tak ďalej. To znamená, že v skutočnosti tí dôchodcovia nič nedostanú, len niektorí z nich majú pocit, že niečo od tejto vlády dostali. A tým pádom sme pri téme, ako vznikla grécka cesta. No vznikla tak, že niekto sa chcel To transakčná daň, daň proste obchodníkov, ktorí si to dajú do svojich nákladov a tak ďalej. To znamená, že v skutočnosti tí dôchodcovia nič nedostanú, len niektorí z nich majú pocit, že niečo od tejto vlády dostali. A tým pádom sme pri téme, ako vznikla grécka cesta. No vznikla tak, že niekto sa chcel udržať pri moci, tak si požičiaval, požičiaval, požičiaval a tie dlhy začali byť také veľké, že v nejakom momente už im nikto nechcel požičať a tým pádom sa proste tá krajina dostala do krachu. No a to Grécko momentálne, spomíname grécka cesta, ale to Grécko momentálne prešlo nejakým 10, možno už aj 15-ročným ozdravným, veľmi bolestivým procesom. A to Grécko si požičiava relatívne už dobre, má fungujúci podnikateľský sektor, inštitúcie sú tiež na tom celkom OK, ale tých 15 rokov konsolidácie, ozajstnej konsolidácie, nie tak, ako to tu robia, vlastne boli, že veľmi, veľmi, veľmi vážne a vznikli z toho mnohé, mnoho problémy, veľa, veľa firiem zavrelo, strašne veľa ľuďom klesol sociálny štandard. Ale našim sociálnym demokratom vlastne, ktorí vedia, však nie sú všetci blbí, niektorí z nich vedia ako kebyže čítať a vedia, že proste to nejakým spôsobom v nejakom období sa ich proste dobehne, ale oni vedia, že už vtedy buď budú sa vyváľať v Chorvátsku vo vile, alebo proste budú niekde inde, alebo mnohí z nich už budú na dôchodku a už proste nikto nebude chcieť sa ich proste hľadať, kto stláčal tie gombíky za blbosti, ktoré tu navrhujú. A ja teda nie som žiadny pomstichtivý človek a radšej sa pozerám dopredu a nejdem hľadať, že ktorý truľo, čo kedy schválil, ale myslím si, že taká pacifistická cesta by bola ako kebyže si spomenúť a naznačiť, ako tí poslanci v minulosti hlasovali za to, akým spôsobom sme zadlžovali našu krajinu. No a vlastne, ja, vy ste spravili takú dobrú, dobrú reformu rokovacieho poriadku, že si nemusím pozerať čas. Takže pokračujem bez obeda. Energopomoc, povedali si smeráci, že musíme každému pomôcť, aby sa proste nestalo, že niekto bude na nás nadávať a tým pádom ľudia nemusia dávať pozor na to, aké majú výdavky za svoje energie. Lebo my sme tu štát, ktorý vám vždy pomôže. Ako to vždy býva, spravili takú energopomoc, dokonca teraz ju volajú cielenú energopomoc, ktorá vlastne dáva peniaze 95 % obyvateľstva. To znamená, že v zásade len si povedali tým, ktorí v zásade by si ani nevšimli, že im niečo také príde, že ty to nedostaneš, ale 95 % ľudí túto energopomoc dostáva. V zásade energopomoc bola rozpočtovaná na 235 miliónov €. A stála vlastne dvojnásobok. 491 miliónov € sme minuli na to, aby sme dotovali ceny energií alebo potenciálne zvýšenie cien energií, ktoré vlastne aj tak niekto musí zaplatiť. V tomto prípade to bol štát. Boli to vlastne aj tí zamestnanci, aj tí dôchodcovia, lebo to sa dotovalo z toho štátneho rozpočtu. To nie pán Kamenický vám dal tie peniaze, išiel domov, dal 491 miliónov. On ich niekde zobral a potom ich dal niekomu. A potom ľudia majú pocit, že tak táto vláda je veľmi fajn. Vlastne dotuje mi ceny energie. A dostane tú dotáciu aj riaditeľ banky. Poznám riaditeľa banky v jednom okresnom meste, ktorý dostal energopomoc, lebo v zásade sa do toho kvalifikoval. Lebo sociálna demokracia karpatského typu si myslí, že riaditeľ banky je ohrozená skupina. Tak buď majú veľmi široký diapazón toho, čo si myslia, že je ohrozená skupina, alebo naozaj nevedia a necestujú po krajine, aby vedeli, kto je ohrozená skupina. Hovorí sa, že ohrozená skupina záleží od metodík. Konečne zavádzate aj metodiku, aby sme vedeli, kto je ohrozený energetickou chudobou, ale hovorí sa, že je to niečo medzi 20 až 30 % obyvateľstva. Vážení občania, nezdá sa vám logickejšie dať energopomoc 20 až 30 % obyvateľstva, aby tí boli, povedzme, v suchu, respektíve v teple, respektíve aby boli nad vodou a nedávať len tým, proste, alebo nedávať všetkým? Veď každý normálny, bystrý, a nemusí byť bystrý, môže byť priemerný človek, vie, že keď ceny energie rastú v celom svete a nie kvôli Putinovi alebo kvôli Trumpovi, však samozrejme aj tí majú svoje maslo na hlave, ale proste ceny energie rastú, lebo to je proste komodita, ktorá už nie je ako bývala, všade dostupná, lebo proste dávame pozor na to, aby nám výroba tej energie napríklad nespôsobovala rakovinu. Pripomínam, že dvaja moji rodičia zomreli na rakovinu práve kvôli zlému životnému prostrediu, práve kvôli tomu, že sa dymilo vedľa nášho domu. Práve kvôli tomu, že sa nedávalo pozor, ako sa vyrába tá elektrika. A tuto samozrejme smeráci povedia: „Fuj, zlý Green Deal. My by sme mali dávať pozor na to, aby sa vyrábala energia znova neekologicky alebo čo.“ No proste tá energia, tie ceny výroby energie rastú preto, lebo si dávame pozor na to, aby sa vyrábala čistejšie, aby sa vyrábala udržateľne. Prečo my potrebujeme vyrábať energiu udržateľne? No aby sme tu nemali povodne, aby sme tu nemali suchá, aby sme tu nemali víchrice. Však už aj premiér, aj váš capo di tutti capi povedal, že je tu klimatická zmena a že proste musíme investovať do závlah. Nepovedal samozrejme, že je to akože biznis plán s arabskými šejkami, ale proste tri roky sme hovorili na hospodárskom, poľnohospodárskom výbore, že proste treba investovať do závlah. Neboli žiadne výzvy. Máme ináč na to eurofondy, vážené dámy, vážení páni. Ale tri roky to nerobíme. Európania nám posielajú peniaze: urobte si výzvy na závlahu. My nič nerobíme. Výbor nezasadá. Minister Takáč pobehuje po Agrokomplexe a varí a pečie chleba. A potom zrazu príde biznis plán z Arabského polostrova a ideme proste robiť akože tie veľké projekty závlah. No a aby som sa vrátil teda k tej vízii. Vy ste spravili takú energopomoc, že v skutočnosti tým, že ste toľko zaplatili všetkým, tak vlastne nemôžete investovať do toho, aby sme v budúcnosti vedeli ušetriť tú energiu. To znamená, že máme oveľa menej peňazí na zatepľovanie. Tým, že ľudia platia oveľa drahšie ceny za všetko možné, tým pádom si ani z vlastnej iniciatívy nezatepľujú. Tým pádom majú väčšiu spotrebu na energie, tým pádom my im oveľa viacej platíme každému občanovi na tie energodotácie. Takže vlastne je to celé taký ako keby ten bludný kruh, ktorý nazvali autori vízie, že je to špirála úpadku. Krásne slovo ináč. Krásne slovo, lebo špirála úpadku znamená, že vlastne ideme niekde dole a v zásade sa to zrýchľuje, zrýchľuje, zrýchľuje a v nejakom momente už nebude veľa možností, ako to všetko zvrátiť. Teraz vás trošku pošteklím, lebo sú tu ľudia, ktorí reagujú zle na to, že ja poviem, že obnoviteľné zdroje energie, lebo vtedy ma už vidíte na zeleno a vtedy som nejaký ekoaktivista. No povedzme si tak, že ktoré krajiny by ste tak z fleku povedali, že sú tie krajiny, kde by ste chceli žiť alebo kde je zdravé životné prostredie, kde rastú najlepšie firmy, kde sa dobre podniká, kde uteká najviac utečencov a tak ďalej. No sú to proste krajiny, ktoré majú relatívne veľa obnoviteľných zdrojov energie, lebo keď máte obnoviteľné zdroje energie, tak tam ide veľa peňazí do výskumu, majú lacnejšiu energiu. Vyrastajú tam firmy. Nebudem teda tu menovať, asi sme v televízii, takže nemôžem menovať mená firiem, ale proste vyrástli obrovské firmy v Dánsku, vo Švédsku, vo Fínsku, v Holandsku, ktoré veľmi veľa podporovali firmy, ktoré robia obnoviteľné zdroje energií. Teraz sa stali globálnymi firmami a teraz v zásade bez dotácií tie obnoviteľné zdroje produkujú za nižšiu cenu, ako my, Slovensko, čuduj sa svete, máme. Že máme super energetický mix. Nepočul som premiéra ešte povedať nejaký prejav, kde by nepovedal, ako my máme super energetický mix, a čuduj sa svete, máme s Maďarskom, teda s Maďarskom a s Írskom, Maďarsko a Írsko aj kvôli nejakým iným dôvodom, ale my dve krajiny, teda kamaráti, máme najdrahšiu cenu energií pre firmy. Teda nie tú, ktorú platíte vy, občania, ale pre firmy. Tie, ktoré proste reálne tej energie potrebujú viacej. Je to preto, lebo proste my nemáme iné zdroje energie a v zásade celý ten zdroj energie, ktorý vyrábame v tých našich jadrových elektrárňach, v zásade exportujeme na juh od nás a tým pádom, a keďže sme veľmi prepojení s juhom a nie sme prepojení so severom, tak nemôžeme dovážať tú lacnejšiu energiu, ktorá sa vyrába pri Severnom mori alebo v iných krajinách. Takže je to relatívne komplikovaná téma, ale poviem vám to na číslach, to pochopíte. Za roky 2024 a 2025 sme dali na energopomoc 1,6 miliardy €. To je akože, to je vlastne 1/3 rozpočtu na školstvo, ktorý dávame, aby ste vedeli, hej? Jedna 1/3 rozpočtu na školstvo my dávame za dva roky do energopomoci. A zároveň nám Európska únia ponúkla, že zoberte si 1,3 miliardy na 6 rokov a vybudujte si obnoviteľné zdroje energie, lacnejšie energie, nezávislejšie energie. Ináč, pre národne cítiacich ľudí, nevidím tu SNS, vidím tu, ani Hlas tu nevidím. Vidím tu vlastne len Smer. Tak pre Smer, jediným zástupcom koalície, vy ste takí národní a takí, že slovenská sociálna demokracia, však vy by ste mali milovať tú energiu, ktorá sa vyrába zo slovenského slnka, zo slovenského vetra, zo slovenského tepla, čo máme v zemi. Rozumiete? Solárne panely, geotermálne vrty, tepelné čerpadlá. A nie, vy chcete dovážať plyn od Rusov alebo ich kamarátov. Chcete dovážať urán od Rusov alebo od Američanov a tak ďalej a tak ďalej. Však vy vlastne budujete závislosť. Však vy ste antislovenská sociálna demokracia. Ako to je možné? My tu máme plno energie a vy proste chcete dovážať drahú energiu a ešte vlastne nás dostávate do závislosti, keď si nejaký lump na východ alebo na západ od nás pomyslí alebo sa zblázni, tak my sme závislí od jeho proste vrtochov a antislovenská sociálna demokracia sa z toho teší a teší sa z toho, že proste máme stále drahšiu energiu. No a takisto slovenskí podnikatelia, veľmi veľa z nich odchádza z tejto krajiny. Spomínam to s veľkým smútkom, lebo mnohí z ľudí, ktorí tu vytvorili firmy. Pred chvíľou spomínali prípad firmy, ktorá vyrábala sekt na Slovensku 200 rokov, tak odišli a odišli nie do Rumunska alebo do Srbska alebo do Turkmenistanu, kde je pracovná sila lacnejšia. Odišli do Čiech, kde sú ceny energií pre obyvateľov drahšie, odišli do krajiny, kde sú v zásade väčšie platy pre obyvateľov. To znamená, že oni neodišli do daňového raja alebo do nejakej ultrakapitalistickej krajiny. Odišli v zásade do lepšie fungujúceho sociálneho štátu s vyššími daňami. Ale majú tam oveľa lepšie podnikateľské prostredie, stabilnejšie podnikateľské prostredie a prostredie, kde v zásade podnikatelia vidia budúcnosť. Vo vízii, na strane 14, keby ste si to chceli overiť, sa hovorí, že k nedostatkom prostredia patria časté legislatívne zmeny, vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce. Tak sociálni demokrati na Slovensku zdaňujú prácu oveľa viacej, štvornásobne viacej ako ultrakapitalisti, ktorí žijú z dividend. A to ešte máme na Slovensku 7 % daň z dividend, ktorá je najmenšia v celej Európe. No ako potom z toho môžu firmy žiť, keď sa na tú prácu na trvalý pracovný pomer skladajú a takisto sa na to skladajú aj obyvatelia. A v zásade vy ste za posledné tri, štyri roky ešte aj zvýšili tieto náklady pre zamestnávanie ľudí. Sľúbili ste ju zrušiť. A teraz sa hádate mediálne, či teda ju zrušíte, nezrušíte, ale Danko povedal, že prispeje k zrušeniu, teraz tu nie je. Ja už akože neviem, ako to bude, ale podnikateľom treba povedať, že keď som bol podnikateľ… Ľudí, sľúbili ste ju zrušiť a teraz sa hádate, že či teda ju zrušíte, nezrušíte, ale Danko povedal, že prispeje k zrušeniu, teraz tu nie je. Ja už akože neviem, že ako to bude, ale podnikateľ, je treba povedať, že keď som robil, keď som bol podnikateľ, tak takto koncom septembra už som mal rozpočet na budúci rok. Plus mínus jasný. Vedel som, do čoho ideme investovať, aby som vedel, aký bude investičný plán našej firmy a tak ďalej. Teraz proste podnikatelia nevedia zhoľa nič, aké budú mať náklady. Nevedia, že aký bude chaos v tejto krajine. To znamená, že v skutočnosti my si robíme problémy sami sebe. Teraz zarovno nemusíme hovoriť ani o veľkých firmách alebo stredných firmách, ako bol ten výrobca sektu. Na Slovensku zanikli živnosti. A poviem vám také tajomstvo. Tá živnosť zanikla nie preto, že teraz sa z niekoho stala eseročka, alebo že by toto. Tá živnosť zanikla preto, lebo ten živnostník mal také náklady, že už to nevedel platiť. Dostával také kontroly, že sa išiel z toho zdivieť. Dokonca niekto aj teda mal vážne následky pre jeho život. A zároveň ešte vám poviem také tajomstvo, že tí živnostníci proste prechádzajú na prácu na čierno. Prosím, nie je dôvod mať živnosť, keď proste je to ako keby pobehovať po minovom poli a rozhadzovať rukami 200 až 300 m od seba. Proste byť živnostníkom v tejto krajine, pripomínam, keď je niekto živnostník, tak ručí celým svojím majetkom. V eseročke ručíte do toho, aké máte základné imanie. Keď ste živnostník, ručíte celým svojím majetkom. A keď živnostník podniká v tejto krajine, má veľké náklady, transakčnú daň, vytiera ho každý jeden možný akože úrad od hygieny cez úrad práce a tak ďalej. A ešte proste nevie s akými nákladmi plánovať, tak ten živnostník proste si povie, ja mám toho dosť. Rovnaké ohrozenie mám, keď budem fungovať na čierno, ako keby som fungoval na živnosť. Dokonca vlastne možno má ešte menšie ohrozenie, lebo keď funguje na čierno, tak ho nevie nájsť ani tá hygiena, ani ten kontrolór, ktorý kontroluje langoše, ani ten lístok, ani nič. To znamená, že vy ste normálne ako takí manažéri, že vlastne ja to vlastne neviem, ako to slušne nazvať. Kolegyne, pomôžte mi. Ako slušne nazvať týchto manažérov štátu, tohoto štátneho rozpočtu? To je dobré, no. Povedali ste, vy ste ináč presne smeráčik taký, že oni povedia: „Budú prorastové opatrenia.“ Fico povie: „Poveril som týchto a týchto, budú prorastové opatrenia.“ Tak vlastne my čakáme 255 dní. A už asi aj viacej, hej? Proste my čakáme, čakáme, normálne, že mnohí z nás, to Števo Kyš zapustil korene, hej? Čaká a proste žiadne prorastové opatrenia nedošli. Ja zapúšťam podobné korene, lebo vlastne povedali pred 208 dňami, že nejakým spôsobom sa vysporiadame s krízou, ktorá vznikla v Hornúskom prieplave. 207 dní, táto vláda po 207 dní povie niečo, čo sme navrhovali v marci, že urobte aspoň stropovanie marží cien benzínu a nafty. Nič. Proste táto vláda povie, že niečo spraví a potom si myslí, ako to dieťa, ktoré proste, keď si dá ruky pred oči, tak si myslí, že ich nikto nevidí. Ale podľa mňa je extrémne, extrémne veľa ľudí, ktorí čakajú teda už tých 255 alebo viacej dní na to, že kedy sa to urobí. No a teraz mám pocit, že vidím vo vašich očiach, milí kolegovia, kolegyne, aj počujem zozadu nejaké, že no a čo by ste robili vy. Tak my vám povieme, čo by sme robili my. Minimálne v oblastiach, o ktorých som teraz rozprával, poviem, čo by sme robili. Pomáhali by sme adresne. Nepomáhali by sme tým, ktorí pomoc nepotrebujú a áno, vieme to povedať, že ľuďom, ktorých v živote neohrozujú ani trošku vyššie ceny energií, by sme ich nedali a motivovali by sme ich, aby ušetrili buď na potrebe, alebo aby investovali do vecí, ktoré by im zateplili dom a tým pádom by mali oveľa nižšie ceny energií do budúcnosti. Dobudovali by sme napríklad nabíjacie stanice pre elektromobily, respektíve rôzne úložné systémy, ako sú baterky pre domácnosti. Lebo na Slovensku my vieme, ako som povedal, mať aj vlastnú energiu. A prečo na Slovensku máme najmenšiu adopciu elektromobility v Európe? Lebo preto, lebo tu všetky proruské a smerácke a neviem portály hovoria, ako je elektromobilita blbosť. A keď niekto stále hovorí, aká je elektromobilita blbosť, tak tým pádom si tí ľudia nekupujú tie elektromobily, respektíve firmy nie sú motivované proste robiť svoje nákupy áut do elektromobilov, lebo vedia, že táto vláda nevie ani jednu výzvu na elektro nabíjačky spracovať alebo dobudovať. To znamená, že toto by sme robili. Zároveň by sme znížili cenu energie pre podniky. A teraz je to v takom kontraste. Poviem, že pre tých, ktorí nepotrebujú, by sme nedotovali, ale zároveň by sme znížili cenu energií pre podniky. No ja chodím po krajine od Čiernej nad Tisou po Bratislavu, od Oravy až po Komárno a keď sa stretávam s firmami, tak oni hovoria, že zatvárajú, odchádzajú z dvoch dôvodov. A to samozrejme nehovorím ešte o tej byrokratickej záťaži a transakčnej dani, ktorú som spomínal predtým, ale odchádzajú z dôvodov dvoch. Po prvé, preto, lebo majú obrovské ceny energie voči ostatným krajinám, máme oveľa väčšie ceny energií pre firmy ako, ja neviem, v Čechách alebo v Nemecku a tak ďalej. Máme vlastne štvrté najväčšie ceny energií v celej Európskej únii. Ako môžete byť konkurencieschopní, keď máte také veľké ceny energie? A to máme preto, lebo absolútne nepomáhame tým firmám získať alternatívne zdroje energie. A teraz, aby ste vedeli znova pre tých, ktorí to počúvate. Bol som s osobou, ktorá manažuje jednu z najväčších automobiliek na Slovensku. Oni tri roky si chcú znížiť svoje účty za energiu spôsobom, že by si dali tepelné čerpadlá, že by si dali solárne panely a tak ďalej. Dokonca, že by, povedzme, dali rôzne iné technológie, ktoré míňajú menej energie. No len nemajú kooperáciu vlády v tejto strane, lebo každé jedno schvaľovanie, každá jedna EIA trvá strašne dlho. To znamená, že automobilka na Slovensku, ona nesúťaží s inými automobilkami na Slovensku. Automobilka na Slovensku súťaží s ďalšími 60 automobilkami, ktoré ten koncern má po svete. A keď na Slovensku máme drahšie ceny energií a oveľa viacej im dávame polená pod nohy, tak tým pádom v zásade rozmýšľajú, že svoje modely, ktoré vyrábajú, ten koncern presunie do Portugalska, do Čiech a tak ďalej a tak ďalej. A my sa tým samozrejme nezaoberáme nejak veľmi intenzívne ako vy ako vláda, lebo to je niečo, čo ide pomaly, hej? Ide, ide, ide pomaly, nie je to nejaký výbuch hneď, ale ide to pomaly a vy už podľa mňa podvedome cítite, že tam dlho nebudete, tak to vlastne ani neriešite. My by sme podporovali zatepľovanie oveľa viacej. Najúspešnejší projekt z peňazí Európskej únie je projekt, ktorý vlastne podporuje zatepľovanie, čerpanie, tepelné čerpadlá a tak ďalej. Keď sa vyhlási výzva, tak tá výzva sa minie hneď. Z európskych peňazí. A to je vlastne najlepšie investovanie, dokonca nie, že čerpanie. Nemám rád ten význam čerpania, lebo to znamená ako keby otvorím kohútik a to leje aj na zem sa tá voda. Ale proste investovanie európskych peňazí do budúcnosti. Aj tá Európska únia to chce, aj by to bolo rozumné pre tú našu krajinu, aby sme to dostali. Ale nie, my to nerobíme. Pri podnikaní by sme zrušili transakčnú daň. Naozaj, že zrušili bez nejakých podmienok, bez nejakých alternatív a tak ďalej. Lebo to sa vráti naspäť. Transakčná daň, to je proste najlepší príklad asi, čo som počul, že keď niekoho dusíte dlho, tak proste on nevie dýchať, nevie sa nadýchnuť, nie je aktívnejší. Naopak, proste vy ho dusíte a to je vlastne skoro ako daň z dýchania. A ja neviem, akého inteligenta toto napadlo, ale proste teraz ja chápem daň zo zisku. Ja chápem daň z dividend. Ja chápem špeciálnu daň. Ja chápem daň z monopolov a tak ďalej a tak ďalej. Ale transakčnú daň naozaj, vážené dámy, vážení páni, ja nerozumiem, že ako toto mohol niekto vymyslieť. Presadiť a ešte 3 roky to obhajovať. To normálne to je, jak každý vie, že tu niečo smrdí. Si predstavte, že niečo v strede miestnosti smrdí. Každý tipuje, že čo to je a tak ďalej, ale proste niekto tu tri roky hovorí, že tu niečo nesmrdí. Že to je proste strašná hanba. No, zároveň by sme odstránili byrokraciu. Máme projekt Byrokrát. Byrokrát. To znamená, že by sme odstránili naozaj papiere, ktoré vy nosíte na úrad stále, ktoré vlastne my nemusíme robiť ako občania, lebo proste štát všetky tie informácie o vás má. Ministerstvo hospodárstva kvôli energopomoci vybudovalo taký systém, taký systém o informáciách, že v skutočnosti málokto taký má. Podľa mňa ani SIS-ka taký nemá. Však ten systém sa dá použiť na to, aby si proste úrady medzi sebou vymieňali tie papiere, ktoré vy musíte dokladať. Nemyslíte? Urobili sme národný investičný plán s jasnými prioritami. A s jasnými, po spišskej Teplici sa to povie, že KPIs, teda merateľnými indikátormi. A aby sme odpočtovali, čo sa z toho zafinancovalo a koľko ako keby nadhodnoty by to vytvorilo. Mohol by som ešte pokračovať, ale vidím, že je veľa reakcií aj pokročilý čas. Ja si to ešte nechám, keď sa budeme baviť o tej vízii. A veľmi sa na to teším, aj keď ste teda obmedzili čas. Ináč je to takto, že je to taká strašná hanba obmedziť čas na debatu o vízii, ktorá je do roku 2040. Teda 13 rokov odteraz. To znamená, že my sa ideme baviť za päť minút o niečom, čo sa týka minimálne troch volebných období. Neobmedzte čas na debatu o, ja neviem, čo sme tu riešili, proste vašich blbostiach, ktoré navrhujete, ale obmedzte čas na to, aby sme sa bavili o vízii. Na všetky dôležité, generačne dôležité veci, ako je jadrová elektráreň za 15 miliárd € alebo vízia do roku 2040, tak na to tu nie je priestor. Ale je tu priestor počúvať tu blbosti, ktoré sa tu navrhujú, ktoré nič nezmenia. Ale vy obmedzíte čas na rozpravu o vízii. To je taká hanba ináč. To je proste niečo, čo, ja si myslím, že je tu pár ľudí, ktorí proste majú nejaký ako keby, že nejakú česť a tak ďalej a buď si to neuvedomujú, alebo sú tak zviazaní, že proste nepovedia: chlapi, nebláznite, však tak vy akože diskusiou o vízii... Ja nerozumiem tu. Predseda Antického klubu prišiel s tým návrhom, ak si to dobre pamätám. Aká je logika za tým obmedziť debatu o vízii? Povedzte mi. Oni, pre divákov, ktorí toto pozerajú, funguje to v parlamente tak, že my schvaľujeme nejaké veci, robí sa to o 11:00 alebo o 17:00 a väčšinou predseda parlamentu povie: „Na návrh troch poslaneckých klubov SMER, HLAS a SNS navrhujem takúto vec.“ A nepovie, že „navrhujem, my musíme navrhnúť skrátenie času o vízii, lebo proste nám to akokeby vadí.“ Oni väčšinou prečítajú to číslo tlače, my vtedy sa zorientovávame, čoho sa to týka a hneď sa hlasuje. Ale nemusia zdôvodniť, prečo to robia. A mňa by to teda fakt zaujímalo, pán Richter. Tu si môžete dať tak, že ako vás napadlo skrátiť rozpravu o vízii. Veď ste si, však vy ste ju navrhli a my sme povedali, že s tou víziou súhlasíme. To je, veľmi sa... Aj toto? Však aj toto, ja mám času a času. A vízia sa veľmi týka... Pán poslanec, normálne pokračujte, ale však dávate otázky, vyvolávate. Však vy ste ju navrhli a my sme povedali, že s tou víziou súhlasíme. To je, to je, veľmi čakaj, toto ja nemám, ja mám času a času. A vízia sa veľmi týka... Pán poslanec, pán poslanec, normálne pokračujte, ale však dávate otázky, vyvolávate diskusiu, tak normálne pokračujte, ja vás nechcem prerušiť. Máte 259 minút rozpravy. Ďakujem, pán predsedajúci. Vyvolávam diskusiu, dávam otázky. Slovo parlament je od slova parlare z latinčiny, rozprávať. Nerobím nič, neukazujem vizuálne pomôcky. Som oblečený podľa nového poriadku. Nemám tričko, nemám nič. Ja neviem, že ešte aj toto akože idete povedať, že vlastne v parlamente slovo parlament je od rozprávania. Ja mám rozprávať len vtedy, keď vy mi poviete. Ja sa, vážení občania, diskutujem o tomto záverečnom účte, ktorý je v príkrom rozpore s víziou 2040, ktorú si smeráci a ich kamaráti schválili. Schválili to, že sa bude rokovať pár hodín. Namiesto toho, aby sme tomu venovali niekoľko rokov alebo minimálne niekoľko mesiacov. O tomto rozprávam, pán predsedajúci, a naozaj ja tu nie som žiadny šoumen, ja tu som sa len rozčúlil, rozčúlil na vašu, na vašu ako keby, že neschopnosť vedieť diskutovať o niečom, čo ovplyvní naše generácie. Ale ušetrím si čas. Do budúcnosti ešte moji kolegovia sa budú chcieť vyjadrovať, takže ďakujem veľmi pekne za pozornosť.