Ľubomír Andrassy — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám v krátkosti zosumarizoval stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho záverečného účtu za rozpočtový rok 2025. Rozpočet v roku 2025 bol postavený na optimistickejších predpokladoch, ako bola nakoniec skutočná ekonomická realita. Slovenské hospodárstvo v minulom roku spomalilo a rast HDP dosiahol len 0,8 %. Pritom rozpočtová prognóza vychádzala z rastu na úrovni 2,2 % a priemer v rámci Európskej únie mal byť na úrovni 1,5 %. Slovensko dosiahlo tak najnižšie tempo rastu za posledné tri roky a zároveň ostalo za priemerom Európskej únie. V predchádzajúcich dvoch rokoch pritom patrila naša krajina v rámci únie k nadpriemerne rastúcim ekonomikám. Podpora domáceho ekonomického rastu a pokračovanie v konsolidácii verejných financií je preto z pohľadu kontrolného úradu stále veľkou výzvou, nielen pre súčasnú, ale aj pre budúce vlády. Pozitívne hodnotíme skutočnosť, že v minulom roku sme mali zadefinované limity verejných výdavkov a tak, ako už povedal aj pán minister, vláda a aj výsledok rozpočtu hovoria, že tieto limity boli dodržané. Deficit verejných financií dosiahol úroveň 6,1 miliardy, pričom príjmy boli rozpočtované na úrovni 59,5 miliardy a výdavky sa dostali k sume 65,6 miliardy eur. Vykazovaný pomer hrubého dlhu k HDP stúpol v minulom roku na 61,4 % HDP. A vo finančnom vyjadrení to znamená 84 miliárd. Ak si túto sumu prepočítame na každého obyvateľa našej krajiny, tak minulý rok sme skončili s dlhom, ktorý je na pleciach každého občana a tento dlh je na úrovni 15 500 €. Dámy a páni, z pohľadu Najvyššieho kontrolného úradu si dovolím upriamiť vašu pozornosť na tri významné riziká, ktoré uvádzame aj v našom stanovisku. To prvé súvisí s rezervami pri dodržiavaní zákona o rozpočtových pravidlách. V roku 2025 sme identifikovali 16 prípadov porušenia pravidiel v procese realizácie veľkých strategických investícií. Väčšina investícií, pri ktorých došlo k nesplneniu povinnosti podľa zákona, patrila do gescie Ministerstva dopravy, pod gesciu rezortu vnútra či obrany. Najčastejším porušením bolo vyhlásenie verejného obstarávania bez hodnotenia týchto strategických investícií útvarom hodnoty za peniaze. Som veľmi rád, že aj na základe našich upozornení bol zmenený tento negatívny jav a dnes opäť útvar Ministerstva financií UHP bude posudzovať veľké investičné projekty. V rámci prerokovania nášho stanoviska vo výbore ste kládli otázku, o aké investície išlo. Príkladom uvádzam, že išlo napríklad o to, že nebol posudzovaný projekt časti diaľnice D1 Turany – Hubová. Neboli posudzované nákupy lôžkových vozňov či projekt digitalizácie životných situácií. Druhé riziko je naviazané na príjmovú časť konsolidačného balíka, ktorú sa podarilo naplniť na 79,5 %, keď sa očakávala suma 1,9 miliardy. Podarilo sa túto sumu naplniť na úrovni 1,5 miliardy €. Reforma dane z pridanej hodnoty predstavovala najvýznamnejšiu časť a v tejto položke sa očakávaný výnos naplnil na 97 %. Na druhej strane rozdiel medzi očakávaným a skutočným výnosom bol vo významnej miere pod limitom najmä pri dani z finančných transakcií a tam sme boli pod očakávaným výnosom až 168 miliónov €. Zmeny pri dani z príjmov právnických osôb priniesli do rozpočtu tiež o bezmála 100 miliónov € menej, ako sa očakávalo pri prognóze rozpočtu pre rok 2025. Tretia oblasť, kde chcem upriamiť vašu pozornosť, je očakávaný efekt výdavkových konsolidačných opatrení. Pri osobných výdavkoch sa cieľ nepodarilo naplniť, a to aj preto, lebo mzdové balíky jednotlivých kapitol vzrástli v priemere o 5,3 % a medziročne tak išlo o nárast na úrovni takmer 172 miliónov €. V minulom roku sa nepodarilo znížiť ani počet zamestnancov ústredných orgánov štátnej správy, kde pracovalo, to číslo je presné, 14 357 zamestnancov, čo je o 363 zamestnancov viac, ako tomu bolo v roku 2024. Nehovoriac o tom, že v rámci odmeňovania zamestnancov pracujúcich pre štát sme identifikovali významné riziká spojené s možnou diskrimináciou a nerovným odmeňovaním zamestnancov štátu. Ja som veľmi rád, že táto téma je vysoko aktuálna aj na pôde rezortu financií a s jednotlivými ministerskými útvarmi diskutujeme o tom, ako jasne preukázať rozdielnosť medzi finančným odmeňovaním v rámci jednotlivých štátnych inštitúcií. Ako príklad by som vám uviedol, že priemerný plat na úrade podpredsedu vlády je vo výške 4500 €. V rámci rezortu pôdohospodárstva stúpol priemerný plat až na 3300 € a pri úrade pre územné plánovanie sa pohybujeme na Ako príklad by som vám uviedol, že priemerný plat na Úrade podpredsedu vlády je vo výške 4500 €. V rámci rezortu pôdohospodárstva stúpol priemerný plat až na 3300 € a pri Úrade pre územné plánovanie sa pohybujeme na sume 3200 €. Priemerný plat zamestnancov v štátnej správe bol minulý rok na úrovni 2700 €. Úplne na najspodnejšej úrovni sú zamestnanci Štatistického úradu, kde je priemerný plat len na úrovni hrubej mzdy vo výške 1950 €. Na druhej strane máme aj také extrémy, ako napríklad v rámci Pôdohospodárskej platobnej agentúry, kde nie je ničím výnimočným, ak majú manažéri na stredných úrovniach riadenia mesačnú odmenu na úrovni štyroch až šiestich tisíc €. Výdavky štátu zaznamenali medziročný rast o približne 5,4 % a skončili na úrovni 28,5 miliardy. Bezmála polovica bežných výdavkov určených na tovary a služby smerovala v roku 2025 priamo na služby, pričom medziročne tento balík peňazí vzrástol o 8,9 %. Tento fakt z pohľadu Najvyššieho kontrolného úradu naznačuje rastúcu závislosť štátnej správy od externých služieb. V rámci služieb sa viac ako 364 miliónov € čerpalo na tzv. špeciálne služby, ktoré zahŕňajú najmä externé právne či advokátske služby. V kontexte pohľadu kontrolného úradu na vybrané verejné politiky za pozornosť stojí dôchodkový systém a jeho dlhodobá udržateľnosť či zdravotníctvo, ktoré pohltí ročne z verejných zdrojov už viac ako 11 miliárd €. Transfer zo štátneho rozpočtu pre Sociálnu poisťovňu klesol v minulom roku a skončil na úrovni 2,45 miliardy. Dôvodom bol vyšší výber poistného od ekonomicky aktívnych občanov, ktorý medziročne vzrástol skoro o 1 miliardu a prekročil očakávaný výber až o 213 miliónov. NKÚ v tejto súvislosti upozorňuje na riziko, ktoré súvisí hlavne so živnostníkmi. Do systému dôchodkového zabezpečenia prispievali samostatne zárobkovo činné osoby sumou približne 550 miliónov, čo je len 4,7 % z celkových príjmov Sociálnej poisťovne. Viac ako 8 z 10 živnostníkov, teda skoro 80 % živnostníkov, si platí odvody z minimálnych vymeriavacích základov, čo môže mať výrazný dopad na ich chudobu v seniorskom veku. Úrad vo svojom stanovisku k záverečnému účtu popisuje aj historický strop výšky pohľadávok Sociálnej poisťovne. Tento strop sa posunul na úroveň 1,2 miliardy a medziročne narástol skoro o 1/3. Bezmála 730 miliónov z tejto sumy sú pohľadávky, ktoré vygenerovali koncové štátne nemocnice. Toto je vážny problém z hľadiska nielen fungovania systému zdravotníctva, ktorému sa budem venovať o chvíľu, ale aj z hľadiska fungovania Sociálnej poisťovne. Zdravotníctvo bolo v minulom roku z pohľadu našej inštitúcie opäť v znamení neriešenia systémových problémov. Dlhodobou výzvou pre ministerstvo je taktiež na základe našich kontrolných zistení a záverov lieková politika. Náš audit len potvrdil neefektívne a neudržateľné nastavenie tohto systému. Jeho prejavom je každoročné prekračovanie rozpočtu na lieky, ktoré zvyšuje tlak na udržateľnosť financovania celého systému. Aj v roku 2025 bol rozpočet na lieky prekročený o sumu približne 70 miliónov € a to aj napriek tomu, že medziročne narástli objemy finančných prostriedkov pre liekovú politiku o 155 miliónov a dostali sa na úroveň 1,72 miliardy €. Riziká spojené so zadlžovaním zdravotníckych zariadení sa v minulom roku opäť prehĺbili a záväzky v rezorte zdravotníctva presiahli sumu 2,4 miliardy €. Finančný tlak na nemocnice je spôsobený aj zvyšujúcimi sa cenami energie, vyššími prevádzkovými nákladmi a taktiež rastúcim objemom nákladov na ohodnotenie a odmeňovanie zamestnancov, ktoré v systéme zdravotníctva fungujú. Z nášho pohľadu riešením nemôže byť to, že štát bez akéhokoľvek povšimnutia umožňuje zdravotníckym zariadeniam v pôsobnosti štátu odstupovať svoje záväzky na súkromné spoločnosti, ktoré fungujú na skupovaní a obchodovaní s pohľadávkami. V rámci našich predchádzajúcich kontrol sme identifikovali, že už dnes sa môžu takto získané verejné pohľadávky dostať na úroveň 0,5 miliardy € a takéto riešenie zadlžovania nemocníc pôjde vždy na úkor kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti a na ďalšie odlievanie verejných zdrojov zo systému, ktorý už dnes výrazne pociťuje nedostatok finančných prostriedkov. Viaceré memorandá a koordinačné mechanizmy naštartované v roku 2025 môžu z nášho pohľadu prispieť k lepšiemu a efektívnejšiemu riadeniu celého sektora. Je však dôležité, aby sa zaviedli štandardizované zmluvy, spustilo nové a transparentné posudzovanie a kategorizácia liekov, či zadefinovali reálne finančné potreby systému z pohľadu pacienta, a to aj v kontexte prehodnotenia príspevkov do systému za poistencov štátu. Dámy a páni, na záver len poznámka, ktorá nesúvisí výlučne s politikou zdravia, ale dovoľte, aby som konštatoval, že prínos zmien v politike zdravia, ale aj v iných politikách bude závisieť od dôslednej realizácie prijatých strategických rozhodnutí a od implementácie týchto rozhodnutí. Aj od ich pravidelného odpočtovania, ktoré sa dnes nestalo štandardnou výbavou zodpovedných predstaviteľov jednotlivých rezortov, pretože bez zúčtovania, tak ako dnes zúčtováva štátny rozpočet minister financií, je potrebné zúčtovávať jednotlivé kapitoly štátneho rozpočtu, pretože bez zúčtovania týchto kapitol nevieme, kde sú slabé miesta a kde sú rezervy vo finančnom a strategickom riadení našej krajiny. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.