Ingrid Kosová — faktická poznámka, 61. schôdza

Poznámku. Ja by som len ešte možno doplnila jednu poslednú vec. Ja som sa často v poslednom období rozprávala s týmito zamestnancami, pracovníkmi úradu práce aj sociálnej kurately, ktorí, naozaj mnohí z nich sa snažia robiť dobrú prácu, ale tu nejde len o to, že nemajú dobré platy, hej? Že zarábajú 1000 v čistom napríklad, alebo že ich nástupné platy sú pod tabuľkou minimálnej mzdy. Tu ide aj o materiál alebo technologické vybavenie napríklad. Zákon hovorí, že by mali chodiť každé tri mesiace do rodiny, hej? Na kontroly. To je vec, ktorá sa zavádza napríklad v súvislosti aj s riešením záškoláctva. Ale oni mi povedali: „Ale ako to máme urobiť, keď my na jedno auto máme 40 zamestnancov. Ako si to máme akože my zabezpečiť, aby sme dokázali chodiť do rodín?“ Veď to je nereálne. Takže, ak pracujú v takýchto podmienkach a ešte k tomu čelia aj trestným stíhaniam, majú obavy a nemajú v podstate ani poistenie právnej ochrany, ani nič, tak ako od nich my môžeme chcieť vôbec nebáť sa ísť do rodiny, nebáť sa komunikovať, nebáť sa niečo riešiť. Sa potom nečudujeme, že máme mŕtve spisy, ktorým sa nikto nevenuje a že, keď aj my sme napríklad riešili nejakú rodinu, tak zohnať nejakú pracovníčku sociálnej kurately, ktorá prišla a ktorá naozaj bola príčetná, tak to by som to povedala, je fakt ako veľmi ťažké nájsť. Tak len to, ďakujem za pozornosť. Takže vyhlasujem všeobecnú