Igor Dušenka — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister Müller, kolegyne, kolegovia, po letnej prestávke opäť rokujeme o novele zákona o prevencii kriminality. No dodnes neregistrujem opravu tohto návrhu zákona, na ktorú som upozorňoval ešte v prvom čítaní. Totižto, hlavným cieľom a zmyslom tohto zákona má byť akreditácia, teda štátne overenie spôsobilosti subjektu preventívneho programu realizovať preventívny program na základe splnenia podmienok. To má byť alfou a omegou, čo vlastne sa navrhuje posilniť ešte aj tým, že tá akreditácia sa dá aj do úvodných ustanovení zákona. Že vlastne ide o akreditáciu, overenie spôsobilosti, počúvajte dobre, overenie spôsobilosti subjektu preventívneho programu takýto program realizovať. Ak si však otvoríte § 9a ods. 2, dočítate sa veľmi zaujímavú vec, a síce, že akreditácia nie je podmienkou na realizáciu preventívneho programu. Na jednej strane návrh zákona hovorí, že áno, akreditácia je overenie spôsobilosti, aby subjekt mohol realizovať preventívnu činnosť. A hneď v ďalšom odseku je napísané, že vlastne tá akreditácia vôbec nie je potrebná. Tak je alebo nie je potrebná tá akreditácia? Na toto som upozorňoval už v prvom čítaní. Dodnes sa s tým nikto nevysporiadal. Pritom máme viacero zákonov už dnes, či je to zákon 282/2008 o podpore práce s mládežou alebo zákon o ochrane obetí alebo viaceré oblasti z oblasti sociálnych vecí, kde tá akreditácia už existuje. A tam je jasne napísané, že len akreditovaný subjekt môže vykonávať tú preventívnu činnosť, či už v oblasti práce s mládežou, či už v oblasti sociálnej alebo v oblasti práce s obeťami trestných činov. Jedine v tomto návrhu zákona je to presne naopak. Stačilo sa jednoducho inšpirovať viacerými zákonmi, ktoré tu už dnes máme, ktoré sú v platnosti, niektoré viac ako 15 rokov. Ale nie, tu je jasne napísané, že akreditácia vlastne nie je podmienkou toho, aby subjekt mohol prevenčnú činnosť realizovať. No a teraz to povedzme na nejakom príklade v praxi. Práve Ministerstvo obrany, Ministerstvo vnútra malo pred pár mesiacmi veľkú kampaň, veľkú roadshow, na ktorej sa zúčastňoval aj René Rendy, človek, ktorý bol obvinený z drogovej trestnej činnosti. Takýto človek vôbec nebude musieť mať akreditáciu, ani do budúcna. Napriek tomu, že sa tu zaklínate, áno, bude musieť byť akreditácia. Nie, nebude musieť. Hej, René Rendy, aj keď nebude mať akreditáciu, bude môcť chodiť po školách, po takýchto rôznych roadshow a vykonávať takúto činnosť. Jediným rozdielom medzi Reném Rendym a akreditovanými subjektmi bude v tom, že René Rendy na svoju činnosť nebude môcť poberať dotáciu. To je jediné. To však neznamená, že to bude vykonávať zadarmo. Tak ako teraz chodil po slovenských námestiach, spieval tam, tak nerobil to zadarmo. Bol za to veľmi slušne zaplatený. A tak to bude môcť robiť aj naďalej. Bude môcť vykonávať akúkoľvek činnosť, len na to nebude brať dotáciu. Ale načo by sa trápil s nejakým projektom, spĺňal ďalšie podmienky, výzvy, dotačné výzvy, ak mu stačí uzavrieť napriamo zmluvu s ministerstvom a je tam. Aj Ministerstvo školstva v MPK zároveň upozorňovalo, že tie podmienky pre akreditované subjekty sú nastavené pomerne voľne. Ľudia, ktorí budú zodpovedať za, alebo takými garantmi toho daného subjektu, tak budú musieť mať buď stredoškolské vzdelanie. Upozorňovalo, že tie podmienky pre akreditované subjekty sú nastavené pomerne voľne. Ľudia, ktorí budú zodpovedať za alebo budú takými garantmi toho daného subjektu, tak budú musieť mať buď stredoškolské vzdelanie a päť rokov praxe. Tam aj Ministerstvo školstva samo namietalo, že stredoškolské vzdelanie, sami si neboli istí a dávali to ako zásadnú pripomienku, že to nie je najšťastnejšie riešenie, aj keď päť rokov praxe, alebo zároveň, ak má taký garant vysokoškolské vzdelanie, tak mu bude stačiť len jeden rok praxe. Aj samo Ministerstvo školstva, ktoré má s podobnou agendou skúsenosti, jasne namietalo, že toto sú príliš jednoduché a slabé pravidlá na to, aby aj ten akreditovaný subjekt naozaj spĺňal to, čo spĺňať má. Ďalšou vecou, na ktorú je potrebné upozorniť, je to, kto bude o tých akreditáciách rozhodovať. Je to akreditačná komisia, samozrejme. No zaujímavé je, kto bude v tej akreditačnej komisii. Bude mať päť členov, pričom dvoch bude navrhovať a menovať Ministerstvo vnútra a ďalších troch pre istotu osobne sám minister vnútra. Je tu garancia nejakej nezávislosti, keď celú akreditačnú komisiu si v zásade zloží osobne minister vnútra? Troch priamo zo zákona a dvoch tým, že to vlastne budú ľudia, ktorých vyberú jeho podriadení, teda zamestnanci Ministerstva vnútra. O akej nezávislosti sa tu bavíme? Čiže ešte raz. Novelizuje sa zákon o prevencii kriminality. No je to naozaj obrovský nepodarok, ktorý v sebe jednak obsahuje zaujatosť akreditačnej komisie. Veľmi slabo nastavené podmienky pre garanta subjektu, ktorý má túto preventívnu činnosť vykonávať, ale čo je úplne, úplne najhoršie, je to, že vlastne aj subjekt, ktorý nezíska akreditáciu, ktorý tam úplne pohorí, vlastne ho to fakticky nijakým spôsobom nebude diskvalifikovať, lebo tú preventívnu činnosť aj tak bude môcť vykonávať. Jediné, čo nebude môcť získať, je dotácia. Takto to naozaj nemôže byť. Vidíme to v ďalších zákonoch, ako som vravel, napríklad o podpore práce s mládežou alebo viaceré sociálne zákony alebo zákon o ochrane obetí trestných činov. Vo všetkých týchto zákonoch je explicitne napísané, že akonáhle subjekt poskytujúci takúto podporu nemá akreditáciu, tak tú činnosť nesmie vykonávať. Ministerstvo vnútra. Preto odporúčam aj ministrovi Matúšovi Šutajovi Eštokovi, aby stiahol tento návrh zákona. A ak mu ide naozaj len o prerozdeľovanie peňazí a o podmienky, kto tie dotácie môže získavať a nie, tak to si vie úplne jednoducho nastaviť aj v dotačnej schéme. A nie je potrebné zavádzať tu takýto paškvil. Naozaj, radšej nech nerobí nič, ako keď má byť schválený takýto zákon, kde ľudia ako René Rendy jednoducho aj naďalej budú môcť pôsobiť na takýchto preventívnych akciách. Ďakujem veľmi pekne.