Justín Sedlák — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, ja by som sa chcel k tomuto návrhu zákona alebo doplneniu zákona vyjadriť v určitej súvislosti, a to, že v tomto návrhu vôbec nie je spomenuté to, že existovali nejakí československí športovci. Hovoríme tu len o slovenských športovcoch a ja si myslím, že československí športovci, ktorí v rokoch, svojich rokov reprezentovali či už na majstrovstvách sveta alebo majstrovstvách Európy si takisto zaslúžia túto istú pozornosť ako samotní slovenskí športovci. Takže toto je prvá vec, ktorá teda určitým spôsobom rezonuje vo mne a teda toto som chcel na úvod sa vyjadriť. Samozrejme, rešpektujem ten názor, ktorý tu je pripravený, ale zase by som chcel pripomenúť ešte jednu, ďalšiu vec. Keď hovoríme o tom, že športovci, ktorí získali na majstrovstvách sveta a majstrovstvách Európy medaily, či už zlatú, striebornú, bronzovú, ale chýba mi tam ďalšia vec, a to je vec súvisiaca s úspechmi športovcov na majstrovstvách Európy. Je tam spomenutá len zlatá medaila za majstrovstvá Európy. Prečo nie strieborná? Prečo nie bronzová? Prečo, prečo, prečo nezakomponujeme do toho návrhu zákona aj to, teda že by boli odmenení aj tí športovci, ktorí získali na majstrovstvách Európy strieborné a bronzové medaily? Na to sa úplne zabudlo. Takže toto je vec, ktorá by sa mala ešte prediskutovať. Hovoril som s navrhovateľom a teda my sme sa aj o tom spolu bavili, že porozprávame sa s pánom ministrom financií a teda určitým spôsobom sa budeme snažiť v druhom čítaní doplniť tento návrh zákona a eventuálne ho, ak sa nám podarí, vylepšiť. Osobne zo svojej vlastnej skúsenosti môžem povedať, že tí československí športovci, ktorí získali či už na olympiáde – a spomínam aj olympiádu, majstrovstvá sveta, majstrovstvá Európy –, si zaslúžia túto pozornosť. Si zaslúžia pozornosť, pretože v čase bývalého Československa sa pre nich finančné prostriedky za to, že športovali a reprezentovali Československo, nenašli, boli odmeňovaní formou nejakých diplomov, nejakých kryštálových váz a nejakými pozornosťami, ale finančná hotovosť, ktorá by im určitým spôsobom vylepšila ich život, nebola nikdy spomenutá a nebola nikdy nejakým spôsobom prezentovaná. Poznám iks prípadov športovcov, ktorí majú 70-75 rokov, u ktorých je dôchodok okolo 400, 500, 600 euro a získali na majstrovstvách Európy či už striebornú alebo bronzovú medailu. Prečo by si takíto športovci nezaslúžili svoju pozornosť? Ja si myslím, že je to vec, ktorá by mala byť automaticky, keďže hovoríme o tom, že reprezentovali v čase Československa. Niektoré súťaže majstrovstiev Európy sú svojou kvalitou ďaleko vyššie ako niektoré súťaže na majstrovstvách sveta. Zoberme si, čo ja viem, kolektívne športy. Kolektívne športy európskych klubov sú niekedy ďaleko vyššej kvality ako kluby, ktoré sa zúčastňujú majstrovstiev sveta. Majstrovstvá sveta bývajú za účasti 12 družstiev, napríklad je to tak v basketbale, volejbale aj niektorých iných ďalších kolektívnych športoch. A tam sa dostanú dva, tri, štyri, päť európskych klubov, ale tá kvalita tých súťaží v rámci Európy je v súčasnosti aj v minulosti bola kvalitná, bola na vysokej úrovni. Ja som športovec, ktorý športoval v období rokov 1975 až ´85, osem rokov som bol v československej reprezentácii. Tá reprezentácia bola tak kvalitná. Počas tých 10 rokov československý basketbal získal najväčšie úspechy, bol dvakrát na olympiáde, trikrát na majstrovstvách sveta, päťkrát na majstrovstvách Európy. To bolo obdobie, kde športovci dosahovali obrovské úspechy. Strieborná medaila, dve bronzové medaily, šieste miesto na olympiáde, najväčší úspech československého basketbalu. Takže toto sú veci, ktoré by sa mali zohľadniť. A ja si myslím, že, a všetko preto urobím aj spolu so svojimi kolegami, aby sme tento návrh zákona určitým spôsobom vylepšili a aby sme ho v druhom čítaní poopravili. Ďakujem veľmi pekne.