Peter Pellegrini — vedenie schôdze, 61. schôdza

Prostredníctvom koalície. A rovnako 17. november nie je výlučným vlastníctvom opozície. A už vôbec nie je v poriadku, ak ešte aj tí, ktorí na týchto sviatkoch vystupujú s kultúrnym programom, musia čeliť mediálnemu lynču. Veď oni predsa nešli slúžiť organizátorovi slávnosti, ale prejaviť úctu k štátnemu sviatku a celej Slovenskej republike. A tak isto Deň ústavy je oslavou našej prvej demokratickej a vysoko nadčasovej ústavy. Nemá byť dôvodom na úvahy, ako treba celú republiku vrátane jej ústavy zrušiť a napísať odznova, pretože niekomu sa politicky nepáči. Na akých základoch vznikla samostatná Slovenská republika? Spomínam to preto, lebo politické rozdelenie krajiny na dva nezmieriteľné tábory považujem za jeden z najväčších a najnebezpečnejších problémov súčasného Slovenska. Tento stav sa, žiaľ, prehlbuje. Nezastavila ho ani taká bezprecedentná udalosť, ako bol pred dvoma rokmi atentát na predsedu vlády. Napriek tomu však budem ako prezident republiky pokračovať v hľadaní všetkých možných možností, ako tento trend zvrátiť a zastaviť. A aj preto sa dnes obraciam nielen na vás, ale na všetkých našich občanov, aby sme aktívne hľadali všetko, čo nás ešte dokáže spojiť. Aby sme si pomohli našou históriou, ale predovšetkým zodpovednosťou za našu budúcnosť, pretože tú na rozdiel od minulosti máme plne vo svojich rukách. A nepodarí sa nám uspieť, pokiaľ namiesto skutočných vízií moderného sveta budeme ako najväčší problém riešiť stále len svoje vzájomné spory. Dámy a páni, dovoľte mi teda teraz stručne sa pozrieť na zásadné výzvy, ktorým dnes Slovensko čelí. A zároveň sa pozrieť aj na spôsob, akým sa k nim zatiaľ pristupuje. Už som spomenul, že zásadnou domácou ekonomickou témou je už tretí rok stav a konsolidácia verejných financií. Pre mnohých sú dôvody tejto konsolidácie už obohranou platňou. Považujem však za dôležité pripomínať si, prečo si už tretí rok na Slovensku ľudia uťahujú opasky. Moja vláda v roku 2020 odovzdávala túto krajinu s historicky najnižším približne 1 % deficitom verejných financií a klesajúcim približne 48 % hrubým dlhom. A už o 3 roky minister financií vtedajšej úradníckej vlády pána Ódora verejne vyhlásil, že verejné financie sú v historicky najhoršom stave od vzniku Slovenskej republiky. Toľko fakty, nie moje domnienky. Úlohou súčasnej vlády je teda logicky upratať v spoločnej kase, s čím, žiaľ, prišlo aj znižovanie životnej úrovne mnohých ľudí na Slovensku. Konsolidácia znamená šetrenie a škrtenie výdavkov. A tento fakt sa jednoducho nedá obísť. Napriek tomu však stále ostalo mnoho otázok, či práve táto forma konsolidácie bola zvolená čo najlepšie a či mix vládnych opatrení naozaj aj priniesol želaný výsledok. Symbolickým momentom, kedy si tieto otázky ľudia položia, je práve aj mnohospomínaný včerajší štátny sviatok bez dňa pracovného pokoja. Pretože vlastne nikto nevie, koľko peňazí štát v skutočnosti ušetril. Či si ľudia musia, môžu alebo majú brať dovolenku. Rodičia riešia otázku, či deti pôjdu do školy alebo nie. A potom sa teda nemožno čudovať, že ľudia sú z trojročnej konsolidácie právom unavení. Niektorí rozčarovaní a pri pohľade do svojich peňaženiek už jednoducho odmietajú ďalšie škrtanie. Musím však oceniť, že vláda pri konsolidácii sa pokúsila v čo najväčšej miere zachovať štandard sociálneho štátu a ochrany tých, čo najviac potrebujú pomoc. Väčšie bremeno v podobe väčšej solidarity potom nutne preniesla na úspešnejších jednotlivcov a firmy, či už zavedením nových daní alebo progresívneho zdaňovania. Aj vďaka tomu je dnes realitou 13. dôchodok ako skutočná pomoc každému jednému seniorovi. Realitou je aj vyššia minimálna mzda, s ktorou rastú aj príplatky za prácu nadčas cez víkendy či počas sviatkov. Napriek mnohým mediálnym aj politickým pokusom o šírenie paniky je realitou aj výrazne sa nemeniaca a historicky stále najnižšia nezamestnanosť. A stále existujú 10 000 voľných pracovných miest, ktoré čakajú na svoje obsadenie. Vláda splnila svoj sľub, že pomôže ľuďom s cenami energií, a napriek tomu, že je to už pomoc adresná, svojimi parametrami zasahuje obrovskú časť občanov priamo do tohto vzorca a tí dostávajú priamo pomoc od vlády nielen v podobe energošekov na teplo, ale aj v podobe nižších faktúr za elektrinu a plyn, hoci možno mnohí túto pomoc už ani neregistrujú. Aj keď energopomoc na začiatku sprevádzali určité pôrodné bolesti, stále ide o prvý ucelený pokus zaviesť adresný systém pri vyplácaní akejkoľvek podpory zo strany štátu a to treba oceniť. Inflácia v lete klesla na najnižšiu hodnotu za posledných 20 mesiacov. Ceny potravín dokonca počas leta medziročne klesli. Napriek tomu ľudia subjektívne stále vnímajú zdražovanie ako problém. Rastúce ceny dávajú do súvisu predovšetkým so svojimi platmi alebo chýbajúcimi lepšími platovými príležitosťami vo svojich regiónoch. Musíme objektívne povedať, že Slovensko je ako proexportne orientovaná ekonomika mimoriadne závislé od diania na európskych či svetových trhoch. Ak sa prestane dariť krajinám, do ktorých vyvážame naše výrobky, problémy sa skôr či neskôr prelejú aj k nám. Vláda teda v ekonomickej oblasti reálne čelí protivetru, z väčšej časti spôsobenému globálnymi vplyvmi mimo územia Slovenskej republiky. Tie vlastné možnosti sú teda obmedzené, ale nie sú nulové. A preto vláda musí konať tak, aby boli občania presvedčení, že v rámci svojich možností urobila vláda všetko pre zmiernenie týchto globálnych dopadov a nenechala Slovensko napospas. Aj preto dnes vláda musí hľadať opatrenia na zvládnutie extrémne rastúcich a vysokých cien pohonných hmôt, hoci pri prvej vlne palivovej krízy v kombinácii so spoluprácou s naším najväčším výrobcom Slovensko v rámci krajín V4 aj v rámci celej Európy obstálo. Dnes ale v dôsledku pokračovania konfliktov a nedostatku ropných produktov na svetových trhoch ceny rastú dramatickejšie, ako sme možno predpokladali, a preto verím, že vláda sa na svojich rokovaniach bude zaoberať aj možnosťou riešenia zmiernenia týchto vysokých cien paliva na našu ekonomiku a peňaženky obyvateľov. Rozumiem snahe ministra financií udržať za každú cenu verejné financie pod kontrolou. To je úloha ministra financií. Ale treba mať na pamäti aj to, že prílišné škrtanie a škrtenie firiem či úspešných jednotlivcov na nich jednoducho pôsobí demotivujúco. Môžu preto uvažovať o tom, že svoje aktivity prenesú inam, alebo opatrenia prinesú výrazne menší príjem do štátneho rozpočtu, ako sa pôvodne plánovalo. Som presvedčený, že väčšia podpora ekonomického rastu a ekonomickej aktivity by dnes mala dostať prednosť pred striktnou snahou dosiahnuť také či onaké desatinné číslo v deficite verejných financií. Samozrejme, za striktného predpokladu, že tieto peniaze nebudú minuté na spotrebu, teda ľudovo povedané prejedené, ale poslúžia buď na zmiernenie daňovo-odvodového zaťaženia firiem, alebo budú smerovať do sektorov, ktoré budú v budúcnosti generovať dodatočné príjmy pre slovenskú ekonomiku. Podpora rastu je investíciou do budúcnosti, ktorá sa nám do rozpočtu neskôr násobne vráti v podobe dodatočných vyšších príjmov. A po troch rokoch šetrenia by už štát nemal hľadať spôsob, ako zaviesť nové dane či zvýšiť doterajšie, naopak, tam, kde je to možné, by už mal hľadať cesty, ako niektoré dane zrušiť. Napríklad daň transakčnú. Dámy a páni. Druhou kľúčovou oblasťou pre ľudí na Slovensku je bezpečnosť. Hovoríme o bezpečnosti v tom najširšom zmysle slova. Od pocitu, že budeme žiť mimo akejkoľvek vojny alebo vojenského konfliktu, cez bezpečné ulice našich miest a obcí, bezpečný návrat detí zo školy až po boj s nelegálnou migráciou. Chcem v tejto súvislosti pripomenúť, že Slovensko stále patrí medzi najbezpečnejšie krajiny sveta. Možno si to mnohí z nás ani neuvedomujú, keď idú o polnoci bez obáv svojím mestom alebo svojou obcou. Ale bezpečnostná situácia na Slovensku je v tomto ohľade stále neporovnateľná s tým, čo vidím aj ja osobne počas mojich mnohých pracovných ciest po celom svete. Rizikové štvrte, do ktorých sa neodporúča ani len vstúpiť, nieto ešte sa nimi prechádzať. Miesta, na ktoré sa už ani policajné zložky neodvažujú, ulice patriace výtržníkom či miestnym gangom. Toto sú veci, ktoré na Slovensku nemáme, ale nikdy ani mať nechceme. Je preto zásadnou úlohou politikov aj bezpečnostných zložiek udržať bezpečnosť na Slovensku v súčasných intenciách. Osobitnou kapitolou pri bezpečnosti je nelegálna migrácia. Či sa to niekomu páči alebo nepáči, Slovensko už malo možnosť vyskúšať si na vlastnej koži dva rôzne prístupy k ochrane vlastných hraníc a pohybu nelegálnych migrantov. Na jednej strane od ich úplnej priechodnosti, myslím našich hraníc, pre v podstate kohokoľvek, dokonca s politickým dodatkom, že si na to musíme zvyknúť, po na druhej strane silnú ochranu hraníc a prísny prístup voči ich nezákonnému prekročeniu. Dámy a páni, som presvedčený, že ľudia na Slovensku si v obrovskej väčšine želajú práve tento druhý prístup, kde sú hranice chránené a keď štát určuje, kto a za akých podmienok môže na Slovensko prísť žiť alebo pracovať. Je tu však aj druhá strana mince. Ak raz niekto na Slovensko legálne príde a na Slovensku legálne žije, poctivo pracuje a vychováva svoje deti, musí sa cítiť rovnako bezpečne ako akýkoľvek občan Slovenskej republiky. Je neprípustné, aby bol ktokoľvek terčom pohŕdania, slovných či dokonca fyzických útokov len pre svoju farbu pleti, vierovyznanie, krajinu pôvodu či sexuálnu orientáciu. Tu musia konať bezpečnostné zložky veľmi rázne a už v zárodku bojovať proti netolerancii či prejavom extrémizmu. Pojem bezpečnosti je však dnes podstatne širší a čoraz väčšiu časť z neho tvorí aj kybernetická bezpečnosť, ochrana dát a ochrana nášho súkromia. Aj túto oblasť musí vláda mať na pamäti a musí sa vyvarovať chýb, ktoré by mohli spôsobiť obavy občanov, že ich osobné údaje a súkromie nie sú dostatočne chránené a že sa k nim môžu dostať nepovolané osoby doma či v zahraničí. Vážené dámy, vážení páni. V týchto dvoch kľúčových oblastiach, teda v ekonomike spojenej so životnou úrovňou ľudí a v bezpečnosti v jej najširšej podobe, sme v poslednom roku zaznamenali dobré i možno horšie rozhodnutia vlády. Tie horšie spoločnosť viackrát vyrušili, zvlášť ak boli spojené s nesprávnou komunikáciou alebo podozreniami z netransparentnosti. Ale ani dobré rozhodnutie niekedy nestačí. Ľudia totiž nevyhnutne potrebujú aj počuť dobré slovo, ale hlavne vnímať pocit solidarity vlády s ich vlastnými životmi. Darmo budú ľudia počúvať, že celý štát musí šetriť, ak si vláda okľukou zvýši svoje vlastné príjmy. Darmo budú chcieť žiť v bezpečí, ak sa cez rôzne kauzy spochybňuje úmysel vlády chrániť bezpečnosť svojich občanov. Darmo budú ľudia počúvať o potrebe pokoja, ak im aj vládna koalícia okrem súboja s opozíciou každý mesiac naservíruje svoje vlastné spory, ktoré by si mala vyriešiť za zavretými dverami. Pri zmienke o sporoch však musím jasne povedať, že na Slovensku už dlho mediálny obraz jednoducho nezodpovedá realite. Médiá síce prinášajú informácie o neustálých zvadách vo vládnej koalícii, ale uniká nám jedno, a to podstatné, že vládna koalícia aj po troch rokoch vládne tak, ako začínala, a stále sa opiera o parlamentnú väčšinu. Nezabudnime popri všetkej tej kritike na to, že bývalá vládna koalícia začínala v roku 2020 s ústavnou väčšinou. Počas 3,5 roka padla najprv jedna, potom druhá vláda. A ani tá napokon nedokázala ani v demisii dovládnuť do predčasných volieb. Musela preto prísť ďalšia vláda úradnícka. Z pohľadu politickej stability aj zásadnej politickej pamäte to musím jasne pomenovať, či sa to niekomu páči alebo sa to niekomu nepáči. Vážené dámy, vážení páni. Pred rokom som z tohto miesta vyslovil zásadný apel na to, aby sa vláda pokúsila ponúknuť víziu Slovenska na dlhšie časové obdobie. Povedal som, že ak sa nezhodneme na plánoch prekračujúcich jedno volebné obdobie, budeme navždy uväznení v kolotoči búrania a následného stavania si na vlastnom politickom piesočku po každých jedných parlamentných voľbách. Preto chcem oceniť. Že na popud =====