Veronika Remišová — iné vystúpenie, 61. schôdza

Vážené dámy, vážení páni, k tomuto návrhu zákona chcem dať návrh, poprosím o jeho zaregistrovanie, žiadam o stiahnutie tohto návrhu zákona. Čiže to je hneď na úvod, žiadam o stiahnutie tohto návrhu zákona. Teraz ešte by som len krátko, pán poslanec Muňko síce nešiel, nešiel do rozpravy, ale teda podrobne trošku, trošku zavádzal, keď tu hovoril o osobnom prístave, tak ja by som len chcela pripomenúť, nech je to teda úplne jasné, ako došlo k uzavretiu zmluvy na tých desať miest. Takže Verejné prístavy potvrdili, že polohy neboli pridelené v obchodnej verejnej súťaži. Zároveň sa odborníci na vodnú dopravu vyjadrili, že sú to jedny z najlukratívnejších miest v podstate na Dunaji. Verejné prístavy tvrdia, že postupovali podľa svojich zverejnených pravidiel a že mohli to dať bez verejnej súťaže. Čo sa však stalo? Je to úplne obdobný prípad, ako je, ako je situácia v nákladnom prístave, o ktorej som hovorila, a síce že štát niečo odpredal za 12 miliónov eur a potom za 170 miliónov eur to kúpil naspäť a naspäť prenajal. Čiže majiteľ, ktorý získal 170 miliónov eur, má aj zisk a zároveň štát mu zabezpečil aj prenájom. Takže tu isté, to isté sa stalo aj v tomto prípade, kedy vlastne prístavy kúpili od pána Muňka, však teda od jeho dcér, však opravte ma, kúpili nejaký majetok, ktorý následne naspäť tejto firme prenajali. Čiže ja sa pýtam, že aký to má, aký to má zmysel kúpiť za 144-tisíc eur a jednu z kúpených stavieb následne naspäť prenajať pôvodnému majiteľovi. Čiže asi taký biznis, že jednak akože dostali tých 10 pontónových miest, dostali bez verejnej súťaže, len tak, a ešte nakoniec sa aj dohovorili, v rámcovej dohode sa zaviazali teda predať Verejným prístavom nehnuteľnosť v nákladnom prístave v katastri Nív, čo aj urobili. Verejné prístavy za to zaplatili sumu 144-tisíc eur s DPH a jednu z tých kúpených stavieb naspäť tej firme prenajali, naspäť. Čiže má zisk 144-tisíc eur a naďalej môže podnikať, lebo Verejné prístavy, štát im to v podstate prenajal naspäť. A to je úplne identický biznis, ako som hovorila v prípade nákladného prístavu. Kúpia, teda štát kedysi, nie v roku ´98, ale 2002, pán Muňko, čiže pred 24 rokmi prebehla privatizácia, štát to sprivatizoval, čiže predal ten majetok za 12 miliónov eur a teraz to kúpil za 170 miliónov eur. Nie, nebola, taká veľká inflácia zas nebola. A pokiaľ ide o to, že súkromný vlastník do toho investoval, no tak, viete, choďte sa tam pozrieť do toho Zimného prístavu na železnice, na žeriavy, hrdzavé zariadenia. Ale to by nebolo všetko. To je presne to, čo som hovorila v rozprave, že on kúpil zariadenia v Zimnom prístave, štát, ktoré nebude potrebovať. O to ide. On kúpil koľajnice, kúpil žeriavy, kúpil prístavné zariadenie a Zimný prístav sa ide zlikvidovať. Však tie železnice sa nedajú, že sa vytrhnú a dajú sa niekde inde. Proste za 170 miliónov kúpil zariadenia a Zimný prístav sa ide zlikvidovať, pretože slovenská vláda tam má zámer urobiť z toho luxusnú štvrť spoločne s arabskými šejkami. Však to sa jasne píše v zámere vlády, že jednoducho Zimný prístav sa zlikviduje, presunie sa do Páleniska. V Zimnom prístave sa tieto zariadenia musia zlikvidovať, ktoré sa kúpili za 170 miliónov eur, a tá štvrť sa bude developovať ako luxusná štvrť. Takže to nemá absolútne, absolútne žiadny ekonomický zmysel. Takže nie je pravda, pán Muňko, to, čo ste hovorili, tie informácie vôbec, ale vôbec nesedia. Takže ešte raz opakujem, žiadam stiahnuť tento návrh zákona, a teda skutoční národniari, ktorým leží na srdci národný záujem Slovenskej republiky, by nemali podporiť privatizáciu Slovenska arabským šejkom. Ďakujem veľmi pekne, to je všetko. (Potlesk.)