Veronika Remišová — iné vystúpenie, 61. schôdza

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, tento návrh zákona vyzerá ako taká bežná technická novela. Pán minister skrátka v tejto novele mení pár slov a zdá sa, že vlastne vôbec to nie je dôležité. Ale táto novela zákona je mimoriadne dôležitá a okolo celej tejto novely zákona vám poviem jeden miliardový príbeh, príbeh investorov zo Spojených arabských emirátov, príbeh nevýhodnej kúpy majetku od súkromnej spoločnosti, pretože táto novela zákona je presne o tom. Čo teda táto novela mení? Táto novela mení, k nej ani nebola nejaká veľká, veľká diskusia v prvom čítaní, ale keď si vypočujete a keď si prečítate medzivládnu dohodu so Spojenými arabskými emirátmi, keď sa pozriete na to, ako Robert Fico chce vypredať Slovensko arabským šejkom, tak vám všetko začína dávať zmysel a tento zákon je len ďalší dielik do skladačky. Takže čo sa vlastne mení? Podľa dnešného zákona existuje tzv. prioritný investičný majetok prístavu alebo verejného prístavu. Kedysi, resp. doteraz bol tento majetok nedotknuteľný. Toto dokonca rešpektoval aj Mečiar. A tento majetok sa nemohol ani darovať, nebolo ho možné predať, nebolo ho možné previesť na právnické a fyzické osoby, okrem subjektov, ktoré zákon povoľuje, napríklad na štát, a nebolo napríklad ním možné ani ručiť, dať ho ako, aby si štát mohol zobrať úver a ručil by týmito pozemkami. To doteraz nebolo možné. Preto sa to aj volalo prioritný investičný majetok verejného prístavu. Čo robí teraz tento zákon? Tento zákon túto poistku pri strategických územiach, pri územiach, ktoré sú absolútne kľúčové pre infraštruktúru štátu, tak on túto poistku ruší. To znamená, že prioritný investičný majetok už bude možné predať, bude možné previesť, bude ním možné napríklad ho založiť. Vyhadzuje zo zákona aj zákaz jeho prevodu. Prečo sa to robí práve teraz, tento posledný rok? Prečo pánovi ministrovi na tom tak záleží? Prečo predkladá tento zákon? Kto má na tomto území nakoniec zarobiť? Či to budú obyvatelia Bratislavy, či to bude nejaký investor? Kto to bude? Tak vypočujte si, prosím vás, tento príbeh. Začnem, začnem od začiatku a ten príbeh začína v roku 2002. Ja toto nazývam že biznis, v zásade biznis storočia. Nechcem povedať, že kšeft storočia alebo zlodejina storočia. Ostaňme pri tom, že biznis storočia. Takže tento príbeh začína v roku 2002. Štátny podnik Slovenská plavba a prístavy boli privatizované približne za 350 miliónov slovenských korún, to znamená za necelých 12 miliónov eur. Súkromní vlastníci, vtedy Penty, získali prístavné budovy, sklady, žeriavy, koľajiská, cesty, siete, spevnené plochy a ďalší prevádzkový majetok. Pozemky však, keďže to bol prioritný investičný majetok, ktorý bol neprevoditeľný, tak ostali vo vlastníctve štátu. Penta sa svojho podielu v Slovenskej plavbe a prístavoch zbavila a podnik pripadol ľuďom, ktorí sú blízki SMER-u. Boli mimochodom spájaní s kauzou kupovania miest na kandidátke SMER-u. Takže momentálne Slovenská plavba a prístavy patrí ľuďom blízkym SMER-u. Takže vznikol absurdný jav v prístave. Štát vlastnil pozemky, ale súkromná spoločnosť vlastnila infraštruktúru, ktorá na nich stála. Súkromná spoločnosť vlastnila v podstate všetko. Ale nebol by to však Robert Fico, keby sa nepokúsil o nejaký biznis, pretože táto vláda všetko vidí ako príležitosť na nejaký kšeft. Všetko. Závlahové zariadenia, prístav, kúpele, všetko. Čiže národný záujem, verejné dobro je im úplne ukradnuté. A tu začína ten škandál číslo jedna. Ja to budem tak postupne vysvetľovať. Čiže za majetok, ktorý bol sprivatizovaný približne za 12 miliónov eur, po takmer štvrťstoročí Ficova vláda odkúpila prakticky ten istý majetkový základ, aj mierne zmenšený, lebo odišla osobná doprava, Dom lodníkov, aj nejaká časť lodného parku, ktorá bola vyšrotovaná, čiže oveľa menej ako v roku 2002. Iba bol starší, zhrdzavený, opotrebovanejší, tak kúpil ho, pán minister ho kúpil za 170 miliónov eur. Môžete na to pokojne reagovať potom, pán minister. Čiže za 170 miliónov eur štát kupuje tento majetok, ktorý kedysi predal za 12 miliónov eur, iba s jedným rozdielom, že ten majetok je o štvrťstoročie starší. Niektorí môžu namietať, no však čo, inflácia. No ale ten majetok, žeriavy, zhrdzavené koľajiská, to je ako s autom. Auto stráca hneď za rok v podstate časť svojej hodnoty. Čiže za 12 miliónov predal, pán minister kúpil za 170 miliónov eur. Rozdiel v cene 158 miliónov. Štát tak zaplatil približne 14-násobok pôvodnej privatizačnej ceny za majetok, ktorý bol medzitým takmer o štvrťstoročie používaný, opotrebovaný a navyše o veľkú časť menší. Ja som si pýtala od pána ministra znalecký posudok a pýtala som si, že na základe čoho sa určila suma 170 miliónov eur. Slúži mu ku cti, že ten znalecký posudok mi poslal. Je to obrovský štós papiera. Museli mi ho, som ho dostať na špeciálnom nosiči, čiže áno, teraz si ho preštudujeme, tento znalecký posudok, teraz sme ho dostali, na základe čoho štát určil sumu 170 miliónov eur za niečo, čo stálo 12 miliónov eur. Škandál č. 2. A ešte k tomu poviem to, že, k tomu sa vrátim, prepáčte, čiže škandál č. 2. Na to, aby štát mohol kúpiť tento majetok za 170 miliónov eur, ktorý vôbec nepotreboval, to vám poviem potom, tak si musel požičať 165 miliónov eur. Čiže štát to kupoval na úver. Transakciu za 170 miliónov štát financoval úverom od ČSOB vo výške 165 miliónov eur a po odkúpení sa SPaP z vlastníka infraštruktúry zmenila na jej nájomcu. Čiže štát si požičal peniaze na to, aby mohol odkúpiť majetok. Požičal si ich za obrovský úrok. Pán minister ma môže opraviť, ale v priemere ten úrok je niekde okolo 8 miliónov eur ročne. A následne ten majetok naspäť prenajal súkromníkovi, Slovenská plavba a prístavy. To znamená, že on si veselo podniká ďalej, pripísal si 170 miliónov a dokonca nájom, ktorý štát má, je nižší ako úrok, ktorý štát platí za to, že si tie peniaze musel požičať. Super biznis, nie? Čiže škandál č. 3 – súkromník dostal peniaze 170 miliónov eur, ale ostal v prístave, podniká si ďalej, štát mu to naspäť prenajal. Tak toto podľa mňa je naozaj biznis snov. Čo pokladám ale za oveľa väčšiu a oveľa väčší problém, je, že štát a pán minister, keď kupoval tie zariadenia za 170 miliónov eur, tak ste vlastne kupovali, pán minister, zariadenia, o ktorých ste vedeli, že ich idete likvidovať. Pretože už pri odkúpení, keď sa platila suma 170 miliónov eur, tak štát vedel, že Zimný prístav chce zlikvidovať, že chce v zásade spraviť, nazvime to ten PPP projekt spoločne so Spojenými arabskými emirátmi, kde žiadny prístav nebude. To znamená, nebudú tam v Zimnom prístave ani tie žeriavy, ani tie koľajiská, ani tie zariadenia, že všetko, čo ten štát za tých 170 miliónov kúpil, tak vlastne to bude likvidovať, lebo Zimný prístav posunú ďalej, do Páleniska, Zimný prístav nebude na tom mieste. Čiže kúpili niečo, čo budú likvidovať. A teraz perlička. Zmluva, kde mal súkromník prenajaté pozemky, lebo však súkromník si musel prenajať pozemky od štátu, aby mohol podnikať, tak mala končiť v roku 2027. To znamená, že keby riadne dobehla zmluva tak, ako mala, tak všetky náklady na odpratanie, vypratanie Zimného prístavu by znášal kto? Súkromník. Teraz to bude znášať štát, ktorý za tie zariadenia, ktoré bude musieť zlikvidovať, zaplatil 170 miliónov eur. Občania teda zaplatia trikrát. Najprv zaplatili 170 miliónov eur za infraštruktúru, starú, staré žeriavy, hrdzavé koľaje. Potom zaplatili za jej odstránenie. A nakoniec zaplatia ešte za výstavbu novej infraštruktúry, kde sa presunie ten prístav, na Pálenisko. Takže toto je draho zaplatené uvoľnenie pozemkov pre developera. Teraz sa pýtate, že načo bola celá táto operácia? Prečo štát kúpil za 170 miliónov nejaké staré hrdzavé železo a čo s tým vlastne chce ten štát robiť? Takže ide o tie pozemky, na ktoré sme upozornili v júli. O desiatky hektárov mimoriadne lukratívneho územia pri Dunaji v hlavnom meste. Fico sa na to pripravoval už dlho, ako vidíte, aj tento zákon sa mení len kvôli tomu, aby sa vyšlo v ústrety arabským šejkom a aby mohol… mení sa tento zákon, aby pozemky pri Dunaji sa mohli vložiť do miliardového projektu so spojenými arabskými, Spojené arabské emiráty. Podstata toho biznisu je, že tam má vyrásť miliardová luxusná štvrť, ktorú postavia arabskí šejkovia. Je to presne popísané v medzivládnej dohode, ktorá bola schválená pred pár mesiacmi medzi vládou Spojených arabských emirátov a medzi vládou Slovenskej republiky, kde je to rozdelené dokonca aj na etapy. Etapa 1 – Zimný prístav, etapa 2 – presunutie do Páleniska. Sú tam vyčlenené aj investície. Arabi majú podať jednu miliardu. Štát do toho dá pozemky, proste aby mohla vzniknúť jedna luxusná štvrť, ktorú tu budú developovať arabskí šejkovia. Všetko vznikne absolútne bez súťaže. V normálnom štáte, v normálnom, kde funguje nejaká otvorenosť, verejný záujem, tak na najlukratívnejšie pozemky v Bratislave, lebo to sú, to sú pozemky, ktoré na 50 rokov sú najlukratívnejšie, najbonitnejšie pozemky v Bratislave, tak sa urobí verejná, otvorená súťaž, kde sa môžu zapojiť slobodne všetci investori a môžu ponúknuť čo najlepšie využitie tohto územia. Čo robí vláda Slovenskej republiky? Dáva to na podnose arabským šejkom. Cez bilaterálnu dohodu im hovorí: Toto bude vaše, tu si môžete developovať, tu si môžete postaviť, miliardová investícia, tu si môžete postaviť luxusnú štvrť. Dohoda, keď som zverejnila, keď sme zverejnili na tlačovej konferencii tieto fakty, tak sa ozvali, že ale však to, to je nejaká len politická vízia. To bolo len také priateľské stretnutie medzi arabskými šejkami a medzi pánom premiérom, pánom Výbohom, pánom Kaliňákom a ďalšími. Ale dohoda a materiál, ktorý bol schválený vládou, tak počíta so zlikvidovaním, čierne na bielom, Zimného prístavu a luxusným developerským projektom za miliardu eur. Žiadna verejná súťaž. Proste arabskí šejkovia. Novým multimodálnym nákladným prístavom na Pálenisku najmenej za 250 miliónov eur. A také absurdnosti v dohode, citujem: „Nákup nehnuteľného majetku vo vlastníctve štátu, spoločné investovanie do projektov týkajúcich sa rozvoja nehnuteľností vo vlastníctve štátu a mimochodom aj závlahových systémov,“ ale tomu sa nebudeme venovať teraz v rozprave, tomu sa budeme venovať neskôr. Konkrétne podmienky tejto dohody so Spojenými arabskými emirátmi dohoda vyslovene uvádza, že projekty majú byť oslobodené od verejnej súťaže. Čierne na bielom, žiadna verejná súťaž. Arabskí šejkovia. Čiže štát má následne prostredníctvom spoločnosti kontrolovanej ministerstvom dopravy uzatvoriť spoločný podnik s investorom nominovaným Spojenými arabskými emirátmi bez verejného obstarávania, bez súťaže a má zabezpečiť, aby sa menila následne aj legislatíva. Čiže to, že tu rokujeme o tomto zákone, je v zásade v podstate na objednávku arabských šejkov. No teraz, čo sa týka toho pozmeňováku. Áno, vidly do tohto krásneho investičného projektu by im mohla dať ešte samospráva, ale to sa vyriešilo už pozmeňujúcim návrhom od smeráckych kolegov, kolegov, že samospráva vlastne nebude môcť hovoriť do toho, aké bude to členenie toho prístavu. To znamená, čo sa bude využívať na prístav, čo sa bude môcť predať, čo sa bude môcť previesť, čo sa bude môcť developovať. Čiže samospráva do toho nebude môcť hovoriť. A v zásade v zásade ani samospráva, ani občania, ani mesto, nikto. Bratislave v podstate hrozí luxusná štvrť pre zahraničných boháčov. Bratislavčanom treba povedať pravdu, pretože to nebudú žiadne byty pre mladé rodiny alebo byty pre chudobných ľudí alebo sociálne bývanie. Nie. To bude jednoducho luxusná arabská enkláva na najcennejších pozemkoch pri Dunaji, kde si našinec nebude môcť dať ani kávu. Čiže územie, ktoré dnes patrí slovenskému štátu, má strategický význam pre celú krajinu, sa môže zmeniť na uzavretý svet luxusných bytov, hotelov, investičných apartmánov. Choďte sa pozrieť do Downtownu, niektoré apartmány vyslovene, celá štvrť niekedy je prázdna, všetko sú to investičné, investičné byty, ktoré si kupujú bohatí, ktoré následne zvyšujú, tlačia na ceny bytov v Bratislave. Aby ste vedeli teda tie relácie cenové. Dnešné ceny luxusných projektov v okolí Nív, to znamená bezprostredne pri prístave, sa pohybujú niekde okolo 8 000 eur za m2. Byty sa predávajú za 800-tisíc, milión. Čiže pre normálneho človeka absolútne nedostupné. Aké budú ceny v novej štvrti priamo pri Dunaji, ktoré bude zahraničný investor prezentovať ako prémiovú svetovú adresu? Tak určite to nebude lacné a hovorím, našinec si tam nebude môcť dať ani kávu. A poviem vám aj príklady zo zahraničia. Čiže Slováci zaplatili odkúpenie prístavných hrdzavých zariadení 170 miliónov eur, Slováci zaplatili úroky 8 miliónov eur každý rok za to, že štát si požičal peniaze, aby mohol tieto zariadenia odkúpiť. Slováci zaplatia za odstránenie koľajníc, skladov ďalšie desiatky miliónov eur, Slováci zaplatia za odstránenie environmentálnych škôd. Slováci zaplatia za nové cesty, siete, verejnú dopravu ďalšie milióny. Ale byty si tam nebudú môcť dovoliť. Dokonca nebudú mať ani na kávu. Dôležité je si uvedomiť, že investori zo Spojených arabských emirátov sem neprichádzajú robiť nejakú charitu. Oni neprichádzajú, že ideme vám pomôcť, ideme obnoviť vaše závlahové zariadenia, lebo vás tak máme radi. Však oni sem chodia robiť tvrdý biznis. Oni chcú zarobiť a je absolútnym škandálom, že Ficova vláda im ide bez otvorenej súťaže ponúknuť najcennejšie pozemky pri Dunaji. Povedala som vám, že vám uvediem aj príklady zo zahraničia, ako to všetko môže skončiť. Podobný model, v zásade presne rovnaký model, poznáme z Belehradu. Projekt Belgrade Waterfront vznikol v spolupráci srbskej vlády a investora zo Spojených arabských emirátov. A tam presne to isté sľubovali politici, sľubovali modernizáciu, sľubovali pracovné miesta, krásne nábrežie, sľubovali nové byty, ale projekt, keď si otvoríte zahraničné médiá alebo srbské médiá, tak sa dočítate o tom, že tento projekt sprevádzali od začiatku obrovské problémy. Mimochodom, presne takýmto spôsobom získal pozemky arabský investor ako tu v Bratislave, cez takúto bilaterálnu dohodu. Čiže investor získal mimoriadne, mimoriadne právne výhody. Pravidlá sa menili osobitným zákonom, tak ako sa menia tu teraz napríklad týmto zákonom, neprebehla štandardná otvorená súťaž, verejná kontrola bola oslabená, podmienky boli netransparentné a najcennejšie mestské územie sa zmenilo na luxusnú štvrť pre bohatých. Dokonca tam boli zaevidované, médiá písali o takých prípadoch, kedy maskovaní muži v noci demolovali objekty na území pre pripravovaný projekt. Polícia napriek volaniam obyvateľov účinne nezasiahla. Boli aj masové protesty proti spôsobu, akým bol projekt presadzovaný, a myslím si, že tento prípad je varovaním pri modeli, pri ktorom politická moc vytvorí osobitné pravidlá pre jedného vybraného investora a celé nábrežie sa zmení na luxusný developerský projekt. A presne takýto projekt pripravuje pán minister a pripravuje Robert Fico, ktorý tu vozil arabského šejka ako nejakého kráľa. Druhý projekt, tiež so Spojenými arabskými emirátmi, podobný projekt pripravovala aj Orbánova vláda v Budapešti a projekt dostal názov Mini Dubaj. Aj tu mal byť investor zo Spojených arabských emirátov, bol vybraný na základe politickej medzivládnej dohody a presne tie isté pochybnosti sa objavili aj tu. Absencia otvorenej súťaže, nízka cena štátnych pozemkov, čiže tie pozemky, tie najcennejšie, čo v Bratislave máme. V Budapešti, čo boli, tak poukazovali na to, že ich do toho projektu vložili za mimoriadne nízku cenu. O nákladoch, ktoré by muselo zaplatiť mesto, boli pochybnosti, o luxusnej výstavbe namiesto dostupného bývania, aj o obchádzaní samosprávy. To je presne to, čo vidíme pri tomto pozmeňovacom návrhu. A v Maďarsku sa ešte navyše objavili širšie podozrenia, otázky, ktoré sa týkali presúvania majetku osôb napojených na Orbánov politický a podnikateľský okruh do Spojených emirátov. Tak. Aj my by sme mohli mať také pochybnosti, však vieme, že majú tam luxusné nehnuteľnosti viacerí významní kamaráti súčasnej vládnej koalície. V Dubaji sa zdržiaval pán Gašpar, pán Bödör, má tam apartmán pán Počiatek, pán Výboh, zo Spojených arabských emirátov dostal motocykel pán Kaliňák. So Spojenými arabskými emirátmi, s investorom, má spoločnú firmu, súkromnú firmu svoju pán, opäť pán Kaliňák. Okej. Takže asi to nie je náhoda, že tento investor je práve zo Spojených arabských emirátov. Ale príklad z Maďarska je varovanie, že netransparentné medzivládne dohody, anonymný zahraničný kapitál, privilegovaný investor a absencia otvorenej súťaže vytvárajú ideálne prostredie pre ukrývanie vlastníkov, pre klientelizmus a presúvanie pochybných peňazí. Mimochodom, a to je tiež poučenie pre nás, Budapešť sa napokon tomuto projektu postavila, uplatnila si predkupné právo a projekt Mini Dubaj, chvalabohu, zastavila. Ja to tu pokladám za obrovské pokrytectvo, pretože Robert Fico tu chodí po Slovensku a straší migrantami. Hovorí, ako moslimovia prídu, zaplavia nás a hovorí o tom, že, že jeho hlavná téma je migrácia a ochrániť Slovensko, a potom tie najdôležitejšie veci na Slovensku ide odovzdať arabským šejkom. Áno, nazýva to tak eufemisticky, že PPP. Spoločný projekt. Ale to nebude nič iné, len odovzdanie kontroly do rúk arabským šejkom. Čo si myslíte, že do závlah, keď oni investujú, ako hovoril, hovoril Fico, pol miliardy eur, že teraz nebudú chcieť kontrolu nad tým, za koľko budú poľnohospodárom prenajímať tieto závlahové zariadenia? Však jasné, že budú. Však to nie je charita! Samozrejmé, že budú kontrolovať cenu vody. A aby sa im investícia vrátila, keď si prepočítate miliardu eur a poviete si, že v 30-ročnom horizonte chcete, aby sa vám investícia vrátila, tak budete musieť ceny vody zvýšiť niekoľkonásobne, možno 150-krát, ako platia tí poľnohospodári vodu teraz. Však to je obrovský nárast. Čo sa môže potom stať? Jasné, že poľnohospodári nebudú mať peniaze na to, aby mohli si kupovať vodu, drahú vodu, skrachujú a pôdu si nakoniec kúpi ten, kto má peniaze. Napríklad tí arabskí šejkovia, ktorí mimochodom v Rumunsku si kúpili 57 000 ha poľnohospodárskej pôdy, na ktorú berú dotácie, európske, okolo 6 alebo 7 miliónov eur ročne, na ktoré sa skladajú európski ľudia, európski občania, a pestujú tam krmivá a veľkú časť produkcie vyvážajú do Perzského zálivu, čiže potravinovú bezpečnosť zabezpečuje Rumunsko pre Spojené arabské emiráty a pre Perzský záliv, nie pre občanov Slovenskej republiky. Takže, ak si myslíme, že toto je nejaký, nejaký výhodný investičný model pre Slovensko, tak si myslím, že sme na veľkom omyle. My sme v súvislosti s prístavom podávali aj trestné oznámenie. Žiadali sme Najvyšší kontrolný úrad o komplexnú kontrolu transakcie za 170 miliónov eur, dávali sme podnet aj na Úrad pre verejné obstarávanie a takisto sa obraciame na Európsku komisiu aj so žiadosťou o posúdenie výnimiek z verejnej súťaže. Zároveň sme spustili v strane ZA ĽUDÍ petíciu. Petícia za pár týždňov má už viac ako 12 000 podpisov. A zbierame podpisy ďalej, pretože ani voliči SMER-u, tí, ktorí nám píšu, nechcú, aby závlahy boli v rukách arabských šejkov, ani voliči SMER-u nechcú, aby závlahové zariadenia boli v rukách arabských šejkov. A ani voliči nechcú, aby sme ich teraz púšťali do kúpeľníctva alebo do strategickej infraštruktúry. Alebo nebodaj do spoluvlastníctva prístavu. Takže nedovoľme, moja výzva je, aby Ficova vláda predala naše pozemky, našu vodu, našu budúcnosť arabským šejkom a tento zákon je legislatívnym krokom na to, aby sa to v prístave mohlo stať. Takže ďakujem veľmi pekne, vážené dámy a páni. Napriek tomu, že to vyzerá ako bezvýznamná technická norma, je to pre tento biznis, je to mimoriadne dôležitý zákon. Ďakujem.