Juraj Krúpa — faktická poznámka, 60. schôdza

Všimli ste si, keď vystupoval pán Fico, tie pohľady na neho z tejto koalície? Ako to bolo niečo zaujímavé. Napríklad pán Raši, keď sa tak na neho pozeral, to nejedno dievča by sa podľa mňa červenalo a bolo by také, akože by sa aj pýrilo a hanbilo. Keby sa na ňu tak chlapec nejaký pozeral, tak ako sa pozeral napríklad pán Raši na pána Fica, keď vystupoval, alebo ďalší. Oni sa jednoducho v tej koalícii milujú, oni si doprajú, oni sa majú radi a preto v tej koaličnej rodine to funguje tak, že keď niečo potrebuješ, treba niečo zariadiť, príď za nami, my sa o seba postaráme. Dáme ti flek, dáme ti tam taký job, taký kšeft, proste papalášizmus, to rodinkárstvo, to všetko funguje úplne dokonale. Len potom príde na to reálne riešenie tých problémov, ktoré tu majú a 15 rokov ich tlačia pred sebou a nevedia, ako to nejak vyriešiť, pretože naozaj mi pripomínajú toho Černomyrdina z Ruskej federácie, ktorý hovoril, že chceli sme to najlepšie, ale nakoniec to dopadlo tak ako vždy. Napríklad aj s tou prešovskou nemocnicou, ktorú stavajú a musia ju búrať. No a tam sa potom aj hľadajú tie nejaké argumenty veľmi ťažko. Preto sa robí to, že sa vyhovára na niekoho iného. Vyhovára sa na Nemecko, tu by sme mali pána Kamenického, neviem, všetci, Briti, Francúzi sú všetci, všetci na vine, že sa nám nedarí. Vyhovára sa na Radičovej vládu, ktorá bola pred 16 rokmi. Vyhovárať sa na Ódora, ktorý bol päť mesiacov. Vyhovárať sa na niekoho iného vždy je potrebné, pretože oni sa nemajú čím chváliť, pretože o akú dôveru sa chcú uchádzať, keď sa nemajú čím prezentovať? Oni sa prezentujú tým, že to tí iní, tí druhí urobili to zle a my teraz, bohužiaľ, tu musíme toto robiť a toto a ono a tie konsolidácie. Nedarí sa, nedarí sa, ale to nie sme my na vine. Toto je ten výsledok a za toto chcete dôveru?