Karol Farkašovský — vystúpenie v rozprave, 52. schôdza

Za slovo, pán predseda. Na marcových navrhovaných zákonoch tu v pléne často odznievajú rôzne pochybovačné otázky, čo a koľko to ľuďom prinesie, ako im to zlepší kvalitu života. Dovolím si teraz odpoveďou predbehnúť otázky tohto typu. Každý zákon nutne nemusí mať priamy vplyv na peňaženky občanov. Existujú benefity finančné, existujú benefity hmotné a existujú benefity výrazne s morálnou, kultúrnou a vzdelávacou hodnotou. Práve tu prináša spomínaný legislatívny návrh, o ktorom rokuje. Jeho zmysel spočíva v upevňovaní úcty k slovenskej štátnosti, ktorej najvýraznejším vizuálnym symbolom je práve štátna vlajka. Pripomínať jej význam je užitočné aj z výchovného hľadiska pre mladú generáciu a pre formovanie národného povedomia. Mohol by som zvoliť aj expresívnejší výraz, silnejší výraz, podporu vlasteneckého cítenia. Je to dôležité, najmä v dnešnej dobe multikulturalizmu, v dobe, keď je atmosféra našej spoločnosti hlboko polarizovaná, rozdelená a viac negatívna ako pozitívna. Keď chodím po mestách v zahraničí, vždy ma fascinuje jedna vec, bohatá vlajková výzdoba. Symbolizuje presne to, čo mnohým ľuďom u nás na Slovensku chýba. Alebo možno to vnútri aj kdesi cítia, ale hanbia sa to verejne prejaviť. Nedávno som bol v Londýne. Je to moje také druhé srdcové mesto, kde som pôsobil a žil sedem rokov a už veľmi dlho si všímam práve tú propagáciu národnej hrdosti, ktorá v Británii existuje a v Londýne zvlášť. Nielen okolo kráľovského paláca, ale celé mesto je ponorené vždy a odeté do vlajkoslávy. Ponorené, respektíve „zamorené“ v úvodzovkách povedané, pozitívnym slovom v zmysle tam posiate britskými vlajkami. Je to pôsobivý a veľmi silný vizuálny prejav britskej národnej hrdosti. V tejto súvislosti musím s poľutovaním konštatovať, že u nás v tomto máme veľké rezervy a nielen to. My sme schopní nedať slovenskú vlajku ani tam, kde vyslovene patrí. Uvediem len dva príklady so spoločnou otázkou, ako je to vôbec možné. Budova Zastúpenia Európskej únie na Slovensku v Bratislave na Palisádach. Visí na nej európska vlajka. A čuduj sa, svete, vlajka ukrajinská. Slovenská vlajka na nej chýba. Príklad č. 2: južná i severná strana Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Štyri roky tam veje vlajka Európskej únie. A po druhýkrát sa čuduj, svete, vlajka Ukrajiny. Slovenská zástava na nich chýba. Všíma si to stále viac ľudí a stále viac a viac sú na to citliví. Ako je to teda možné, že na budovách, ako je Univerzita Komenského a oficiálne Zastúpenie Európskej únie na Slovensku, chýba vlajka Slovenskej republiky? A namiesto nej, nezmyselne, až štyri roky visí vlajka ukrajinská. Toto je možné skutočne iba na Slovensku. Čo tým chcú spomínané inštitúcie povedať? Aký je to signál? Svedčí to o obyčajnej ignorancii, duchovnej malosti a neúcte k vlastnej slovenskej štátnosti. Slovensko nie je Ukrajina. Slovensko bolo, je a vždy bude Slovensko. Je to smutné konštatovať, že pod niektorí funkcionári Európskej únie na Slovensku a niektorí z univerzitného vedenia, ktoré zodpovedá za výchovu študentov, nemajú v sebe to, čo napríklad cítiť na každom kroku v spomínanom Londýne alebo iných mestách sveta. Že ignorujú a potláčajú slovenské národné cítenie, že sa hanbia na svoje budovy vyvesiť slovenskú vlajku. Nečudo, že potom vyzeráme v očiach cudzincov, ktorí sem prichádzajú, ako národ, ktorý si neváži sám seba. Národ, ktorý nie je schopný odlíšiť zbožnosť od slabosti a falošnú solidaritu od zdravého rozumu. Aj preto treba stanoviť jasné podmienky vyvesovania vlajok, aby niektorí ideologicky premotivovaní jedinci, či na Univerzite Komenského alebo v Zastúpení Európskej komisie na Slovensku, nemohli uplatňovať a uprednostňovať cudziu vlajku pred našou vlajkou Slovenskej republiky. Slovenská vlajka si zaslúži úctu nielen tých, ktorí majú a máme národné cítenie, ale oficiálnu celospoločenskú úctu vo forme pamätného dňa vlajky Slovenskej republiky s navrhovaným dátumom každoročne 18. septembra. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a verím, že po tomto vystúpení podporíte tento legislatívny návrh. Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujmite svoje miesto.