Vladimíra Marcinková — faktická poznámka, 52. schôdza

Ja sa priznám, že sa nestačím diviť, čo sa tu udialo od včera. Ja som včera večer tu nemohla byť. Bola som so synom v nemocnici a teraz som prišla. A chcela som vystúpiť v rozprave k návrhu, ktorý tu máme, ktorý sa týka Európskeho výboru a značného oklieštenia jeho právomoci a jeho významu a ja sa dozviem od kolegov, že debata sa už úplne posunula, lebo oni vlastne ten zákon, o ktorom sa tu bavíme, idú celý vykostiť. Celé znenie zmeniť v druhom čítaní a vlastne ho použijú len na to, aby mohli meniť rokovací poriadok, zase riešiť samých seba a umlčiavať opozíciu. A k Európskemu výboru vlastne už si to rozmysleli a tam to už meniť nejdú, lebo sa na tom nevedeli dohodnúť a rozhodli sa, že idú meniť rokovací poriadok a hľadať bič na Hlinu, hľadať bič na Mesterovú, hľadať bič na všetkých, ktorým tu nie sú pohodlní, áno, aj na nás. A ja sa naozaj pýtam a dobrá otázka tu zaznela od Lojza Hlinu, že či si niekedy všimli ľudia, ktorí sedia v tejto sále, že nie je na Slovensku len 150 poslancov, ktorým sa má venovať tento parlament. Ale že tu žije 5 miliónov ľudí, ktorí čakajú na to, kedy už konečne začneme riešiť ich problémy, kedy už začneme riešiť toho človeka, ktorý žije na Slovensku, a nie vašich obžalovaných kamarátov, nie to, že vám vadí, že vám tu opozícia niečo kritizuje a vykrikuje. Keď prestanete naozaj posielať svojich korupčníkov a neviem koho každého na rôzne zastupiteľské úrady a riešiť len tú svoju celú sieť kamarátov a prospechárov a konečne sa pozriete z toho hradu aj nižšie na ľudí, ktorým ste z peňaženiek zobrali toľko peňazí, že teraz trú biedu. A Slovensko sa naozaj otriasa ekonomicky v takých číslach, v akých sme ešte neboli kvôli vám. Takže na toto sa pozrime, prosím, už konečne.