Igor Dušenka — vystúpenie v rozprave, 52. schôdza

Táto novela v poradí už niekoľká, konkrétne tretia, ktorá sa týka kajúcnikov, je len a len o tom, aby sa ľuďom neoplatilo usvedčovať z trestnej činnosti svojich spolupáchateľov, ktorí sa dopustili násobne, násobne závažnejšej trestnej činnosti. Je potrebné si uvedomiť, že kajúcnikom sa nikdy ani dnes nestáva človek, ktorý kvôli tomu, aby sa vykúpil z trestného činu vraždy, označí niekoho iného za zlodeja. Deje nepomer toho, akým spôsobom a akú trestnú činnosť spáchal on a akú trestnú činnosť spáchal ten, ktorého usvedčuje. Tak ako v minulosti chceli kajúcnikom zatvoriť ústa a odnímať všetky ich výpovede, to sa prenáša aj do tejto novely. Akonáhle sa preukáže alebo v súdnom konaní kajúcnik odmietne zodpovedať akúkoľvek otázku súdu alebo akúkoľvek otázku obhajcov svojich spolupáchateľov, automaticky jeho výpovede vo vzťahu k týmto osobám budú anulované. Tu si treba povedať, že tie súdne procesy trvajú niekoľko rokov. Jeho konanie nebude vylúčené na samostatné konanie, ale on bude v jednej súdnej miestnosti so všetkými svojimi bývalými kumpánmi. Ak mu oni budú ukladať nepríjemné otázky, a v priebehu tých mesiacov a rokov sa to určite stane, zľakne sa, nebude chcieť odpovedať, nielen, že prichádza o benefity. Všetky jeho predošlé výpovede, ktoré jej boli potvrdené, budú anulované. A nie, že súd na ne bude nahliadať nejakým prísnejším pohľadom. Nie, sudca na ne nebude môcť prihliadať vôbec. Je to tam explicitne napísané. Toto je to najhoršie a naozaj tvári sa tu aj pán Naď, že táto novela nezasiahne do živých vecí. Vidíme prechodné ustanovenie. Je to presne tak. Sudca, okrem toho, že už dnes vypracúva niekoľkodesiatokstranové rozhodnutie, bude tam musieť sa na desiatkach strán venovať špeciálne kajúcnikom a rozoberať, prečo im dôveruje.