Veronika Veslárová — vystúpenie v rozprave, 52. schôdza

Slovo. Ďakujem za slovo. Vážené dámy a páni, najprv sa chcem vyjadriť k Slovákom a Slovenkám žijúcim v zahraničí. Zrušením voľby poštou ich nútite cestovať stovky alebo tisíce km na ambasády. Slovensko navyše nemá ambasády vo všetkých krajinách. To znamená jediné, väčšina našich občanov v zahraničí nebude môcť voliť. Z rôznych dôvodov, lebo nemajú peniaze, nemajú dovolenky, nemajú jednoducho možnosti. A niektorí, najmä zdravotne znevýhodnení, ako tu už bolo mnohokrát povedané, majú obmedzenú schopnosť pohybu, sú nevidiaci alebo inak zdravotne znevýhodnení a je to pre nich oveľa náročnejšie cestovať na ambasády. Čo tak ľudia, ktorí majú problémy s mobilitou alebo majú zrakové znevýhodnenie? Už v prvom čítaní som poukázala na absurdnosť tohto zákona. To, čo som povedala v rozprave, deklarovala komisárka pre osoby so zdravotným znevýhodnením svojím vyhlásením, svojím listom, kde sa uvádza, že je potrebné brať do úvahy čl. 9 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý hovorí o prístupnosti, a čl. 29, ktorý hovorí o účasti na verejnom a politickom živote. Najväčší problém je v tom, že najbližší okrsok môže byť vzdialený stovky až tisíce km a nemusí byť bezbariérový. To isté konštatovala aj komisárka. Ďalší problém spočíva v tom, že pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu, pre ich asistentov, opatrovateľov, rodinných príslušníkov, jednoducho pre zdravotne znevýhodnených je problém sa osobne dostať na zastupiteľské úrady. Hlasovanie na zastupiteľskom úrade má byť podané elektronicky. To si fakt neviem predstaviť, ako toto zvládnu ľudia, ktorí sú odkázaní na pomoc inej osoby. Sú nevidiaci alebo jednoducho len nemajú počítač alebo pripojenie na internet. A tomuto sa tiež venovala komisárka vo svojom liste. Predložený návrh nepočíta s možnosťou hlasovania prostredníctvom prenosnej volebnej schránky ani s debarierizáciou zastupiteľských úradov, s ktorou nepočíta ani minister, keďže som ho interpelovala, ako som už povedala vo faktickej poznámke, a žiadna, žiadna debarierizácia ambasád sa nekoná podľa jeho odpovede. Slovenská republika je viazaná od roku 2010 Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím, ale pre túto vládu je to len zdrap papiera. Dám do pozornosti rozsudok Toplak a Mrak proti Slovinsku, kde Európsky súd pre ľudské práva, kde sa skúmali prekážky pri voľbe pre vozičkárov, rozhodol, že treba vykonať účinné nápravy a debarierizovať priestory, aby voľba mohla byť vykonaná slobodne a tajne. Komisárka konštatuje, že volebné právo pre osoby so zdravotným postihnutím môže byť deklaratórnym právom, ale musí byť reálne vykonané v praxi a tuto to v žiadnom prípade nebude. Pýtala som sa ministra. Teda na hodine otázok som vyžrebovaná nebola, tak som následne podala interpeláciu, ako som už povedala, prišla mi jedna veta, kde povedal, že sa bude toto volebné právo pre zdravotne znevýhodnených vykonávať ako doteraz, ale to určite nebude možné touto zmenou. Na Slovensku žije 870 000 ľudí so zdravotným znevýhodnením, z toho má okolo 400 000 status ťažko zdravotne postihnutých. To nie je ako v Pošte pre teba, že necháte týchto ľudí za stenou a nepozriete sa im do očí, ale treba niečo konečne začať robiť pre týchto ľudí. Nie obmedzovať ich tým, že nebudú vydávané rozhodnutia, posudky na úradoch práce, že im obmedzíte volebné právo, ale jednoducho ich zrovnoprávnovať s ľuďmi, ktorí nemajú zdravotné znevýhodnenie. A čo, čo bude ďalej? Zoberiete volebné právo ľuďom so zrakovým znevýhodnením, pretože im niekto musí pomôcť vyplniť volebný lístok a tiež to nebude podľa vás tajné. Zoberiete ho ľuďom so svalovou dystrofiou, pretože potrebujú asistenciu pri voľbách, pretože majú problémy s rukami, ľuďom v domovoch sociálnych služieb, za ktorými musí niekto priniesť prenosnú urnu, ľuďom na vozíku, ktorí sa nedostanú do volebnej miestnosti na prvom x-tom poschodí, pretože tie volebné miestnosti na Slovensku sú v školách, na úradoch a tie budovy nie sú bezbariérové vo väčšine prípadkov, ani sa nechystajú debarierizovať. Toto sme tu už v histórii raz mali, obmedzovanie práv tých druhých a vždy to začalo malým krokom, ktorý vraj nič neznamená. A toto podľa vás nič neznamená, tvrdíte, že dramatizujeme. No, ak zákon schválite, otvoríte dvere veľmi nebezpečnému precedensu. A teraz si dovolím povedať aj, čo sa deje na Slovensku. Volebná dostupnosť pre zdravotne znevýhodnených nie je len hypotetický problém. Komisárka robila pred štyrmi rokmi prieskum volebných miestností, kde polovica volebných miestností nebola bezbariérová a ľudia mali problém sa dostať do týchto miestností. Komisárka to hovorí úplne jasne, že títo ľudia majú prekážky vo volebnom práve. To znamená, že v miestnostiach je človek odkázaný na improvizáciu, potupné volenie na ulici, pod schodami, pomoc od cudzích ľudí alebo rovno nemožnosť voliť. Hovoríme o miestnostiach, kde je volebná schránka postavená na pódiu alebo k nej vedie schod. Hovoríme o malých miestnostiach, kde sa v nich človek na vozíku neotočí. Mnohé budovy nemajú parkovanie pre osoby s obmedzenou schopnosťou, nemajú bezbariérový vstup, dvere sa nedajú otvoriť bez pomoci, volebné miestnosti sú na poschodiach bez výťahu. A keď už niekto príde s plošinou, často je nefunkčná alebo je zamknutá a nedá sa použiť. A do toho všetkého vy namiesto toho, aby ste bariéry odstraňovali, tak ich vytvárate a vytvárate stále nové. Namiesto rozširovania prístupnosti ju zužujete. A to si hovoríte sociálni demokrati. Preto hovorím úplne jasne. Toto nie je technická novela. Toto je politický zásah do základných práv občanov Slovenskej republiky. A ak prejde, bude to nesmierna hanba, ďalšia hanba tejto koalície. Demokracia nekončí zo dňa na deň. Demokraciu nám kradnete krok po kroku a to je jeden z tých krokov. A teraz si dovolím prečítať, ako je to v iných štátoch v rámci volebného práva pre zdravotne znevýhodnených. Napríklad v Holandsku čo najviac volebných miestností z celkového počtu musí byť v budovách prístupných pre voličov s telesným znevýhodnením. V Írsku zabezpečí volebné miestnosti, ktoré sú prístupné pre osoby na invalidnom vozíku, volebný komisár. Na Malte osoba, ktorá nemôže hlasovať samostatne, môže požiadať o poskytnutie vzoru hlasovacieho lístku v braillovom písme dokonca, ako aj reprodukčne načúvacie zariadenie. V Poľsku musí byť prístupných minimálne 50 % volebných miestností. V Nemecku taktiež je volebný komisár. Dokonca majú telefónne číslo, kde sa dá zavolať, aby im pripravili podmienky tým zdravotne znevýhodneným, ktorí potrebujú. A v Taliansku, ak príslušná volebná miestnosť nie je prístupná osobe na invalidnom vozíku, občan môže uplatniť svoje právo v inej bezbariérovej miestnosti. Ďakujem.