Vladimíra Marcinková — vystúpenie v rozprave, 52. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, ja budem hovoriť trošku širšie ako tu prítomná navrhovateľka a ďalšie, pretože si myslím, že toto je tak závažná zmena, ktorá naozaj zasiahne do volebného práva mnohých Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorí sú oprávnení voliči, že ju treba rozobrať dopodrobna. Ja zhrniem súčasný stav, pretože podľa mňa je dôležité začať od začiatku. Zákonom č. 180 z roku 2014, ináč vtedy bol pri moci SMER a bola to jeho iniciatíva, v znení novely z novembra 2020, bola zavedená zjednodušená korešpondenčná voľba pre parlamentné voľby a referendum. Občania Slovenskej republiky bez trvalého pobytu v Slovenskej republike alebo občania Slovenskej republiky s trvalým pobytom v Slovenskej republike, zdržiavajúci sa v čase volieb v zahraničí, môžu na základe tejto zmeny ešte stále platnej požiadať Ministerstvo vnútra o zaslanie hlasovacích materiálov na adresu v zahraničí a hlasovací lístok následne zašlú späť poštou. V rámci odbornej a politickej reprezentácie bola táto forma voľby poštou v parlamentných voľbách a v referende vnímaná vždy pozitívne, a to aj navrhovateľmi, ktorí dnes žiadajú zmenu. Viaceré politické strany vo svojich predvolebných programoch, napríklad SaS a iné, ale aj vo vyhláseniach proklamovali rozšírenie voľby poštou aj na prezidentské voľby. A súčasná vláda túto ambíciu dokonca zahrnula do svojho programového vyhlásenia vlády. Citujem: vláda vytvorí podmienky pre hlasovanie poštou, explicitne napísané aj pre voľby prezidenta Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnia v roku 2029. To znamená, že priamo rozšírenie inštitútu voľby poštou máte vo svojom programovom vyhlásení vlády, ktoré vás má ako koalíciu spájať a podľa ktorého by ste mali pracovať. Taký je sľub verejnosti. Vy tu navrhujete niečo úplne iné, ako máte vo svojom programovom vyhlásení vlády. Rozšírenie spôsobu hlasovania o voľbu Vyhlásenie vlády, ktoré vás má ako koalíciu spájať a podľa ktorého by ste mali pracovať. Taký je sľub verejnosti. Vy tu navrhujete niečo úplne iné, ako máte vo svojom programovom vyhlásení vlády. Rozšírenie spôsobu hlasovania o voľbu poštou pre prezidentské voľby identifikovala ako jedno zo svojich odporúčaní pre skvalitnenie volebnej legislatívy aj Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán pre ôsme volebné obdobie pod toho času vedením profesora Oroszáša, najväčšieho odborníka na volebnú legislatívu, akého na Slovensku podľa mňa máme. Tu kolegyňa vo svojom príspevku na začiatku, keď obhajovala tento návrh, hovorila o tom, že treba vypočuť nejaké volanie. Nevieme koho, potom, aby bol zosúladený vlastne súčasný stav s ústavnými princípmi. Ja sa pýtam: Kto kedy identifikoval, že by dochádzalo pri voľbe poštou k nejakému narúšaniu ústavných princípov? Pretože nekonštatovala to na základe ani dopytov ani Štátna volebná komisia, nekonštatovali to ani predstavitelia Ministerstva vnútra. Nie sú tam podania, ktoré by nejakým spôsobom toto identifikovali. A rovnako tak ani politická reprezentácia, ktorá v predvolebnej kampani dokonca sľubovala naprieč opozíciou aj naprieč koalíciou súčasnou, že dokonca voľbu poštou rozšíri. A veď to máte aj v programovom vyhlásení vlády. Čiže mňa by zaujímalo, že odkiaľ prišla táto požiadavka. Vďaka vášmu pravdovravnému kolegovi pánovi Michalkovi my odpoveď poznáme, ale podľa mňa práve tá diskvalifikuje návrh tejto zmeny, pretože pán Michalko sa nechal počuť vo verejnej televízii, že je to účelová zmena, aby opozícia nemala navrch, keďže hlasy zo zahraničia od ľudí, ktorí prevažne odišli kvôli vášmu spravovaniu štátu, sú väčšinou naprosto úspech opozície. Takže práve kvôli tomu, aby ste tých zopár hlasov zobrali opozícii, chcete túto zmenu pretlačiť, pretože si myslíte, že tí voliči budú menej motivovaní cestovať, lebo reálne im v tom zabránite na zastupiteľské úrady, aby mohli odovzdať svoju volebnú preferenciu vo voľbách. Ale poďme pekne po poriadku. Zhrňme si teraz popis vami navrhovanej úpravy. Chcete zrušiť korešpondenčnú voľbu, úplne zrušiť možnosť hlasovania poštou v parlamentných voľbách a v referende. Ďalej chcete osobné hlasovanie na ambasádach, kde oprávnení voliči v zahraničí budú môcť odovzdať svoj hlas výlučne osobne na zastupiteľských úradoch v tradičnom urnovom systéme za plentou. Rozširujete voľbu zo zahraničia na prezidentské voľby osobným hlasovaním na ambasádach. Azda len to rozšírenie o prezidentské voľby sa dá vnímať pozitívne a meníte týmto návrhom aj výšku volebnej kaucie z pevnej sumy 17 000 € v súčasnosti na výšku 25-násobku priemernej mesačnej mzdy, čo pri dnešných hodnotách predstavuje viac ako 40 000 €. Predkladatelia to odôvodňujú predchádzaním nejakej manipulácie s hlasovacími lístkami zo zahraničia, čo v predchádzajúcom čítaní spomínali, a zavedením porovnateľného systému s domácim hlasovaním, ako ste to tu aj inými slovami proklamovali, pani navrhovateľka. No, ja sa pýtam, či tu boli nejaké volebné sťažnosti alebo aké vlastne sú kvantifikované reálne nejaké sťažnosti, ktoré by popisovali výhrady, ktoré tu vy spomínate, ako napríklad manipulácie alebo napríklad narušovanie tajnosti voľby a tak ďalej. Toto sú veci, ktoré síce vy proklamujete, ale naozaj žiadne dáta tomu nenasvedčujú. Kdežto pri európskych štandardoch, keď sa chceme baviť o ústavných princípoch a o tom ústavnom rámci, my tu dnes poznáme veľmi konkrétne európske štandardy, ktoré najmä pre krajiny OECD a pre krajiny Rady Európy určuje Benátska komisia, ktorá konštatuje kľúčové princípy relevantné pre posudzovanie aktuálnej novely volebnej legislatívy. Takže pekne po poriadku. Čo hovorí Benátska komisia o voľbe zo zahraničia? Žiadna medzinárodná norma nevyžaduje zavedenie práva voliť zo zahraničia. Tak to skrátka je. Štáty majú v tejto oblasti voľnú úvahu. Ak však, to hovorí Benátska komisia, štát právo voliť zo zahraničia už prizná vo svojej legislatíve, musí ho zaručiť rovnakým spôsobom pre všetkých oprávnených voličov. Povinnosť hlasovať osobne na ambasáde môže v praxi vážne obmedziť výkon volebného práva občanov žijúcich v zahraničí. To hovorí Benátska komisia. To citujem z ich správ, ktoré sa k voľbe zo zahraničia vydali. Toto obmedzenie, teda obmedzenie voľby poštou, môže byť odôvodnené v krajinách vtedy, ak iné spôsoby hlasovania, napríklad konkrétna voľba poštová alebo e-voting, nie sú spoľahlivé. To znamená, ak poštové služby v krajine nie sú spoľahlivé, alebo ak elektronizácia nedosahuje taký level, aby vedela zabezpečiť a tak ďalej a tak ďalej. Tak ja sa spýtam, že keď vy spravujete poštové služby pod vaším ministerstvom, tak vy nám jedným dychom hovoríte, že musíte zmeniť voľbu zo zahraničia, lebo nedôverujete svojim poštovým službám? Alebo keď vy tu používate argument, že zásielky neboli doručené na čas, tak prečo tu potom nestojí pred nami váš minister Ráž a nevysvetľuje, prečo poštové služby nefungujú tak, ako by sme si želali a nevedia zabezpečiť dôstojnú voľbu poštou. Lebo, ak to tak nie je, tak potom tu nesedí argument, že vy si môžete len tak na základe vášho vyloženia si ústavných princípov rušiť voľbu poštou, ktorá naozaj radikálne zasiahne do práva oprávnených voličov rozhodnúť vo voľbách o tom, kto má spravovať krajinu. Čo sa týka ešte Benátskej komisie a ďalších európskych štandardov, ktoré v rámci tejto problematiky vyslovila, tak máme tu aj kompiláciu správu nedávno z roku 2025, ktorá potvrdzuje postoj Benátskej komisie, že obmedzenie na výlučné osobné hlasovanie na ambasádach, citujem: „v praxi vážne obmedzuje volebné právo“, koniec citácie, a vyžaduje odôvodnenie nespoľahlivosťou alternatívnych metód, ako som už povedala. A Benátska komisia zároveň upozorňuje, že ak ide o osobné hlasovanie zo zahraničia na diplomatických alebo konzulárnych misiách, volebné okrsky a ich utváranie musia prebiehať podľa konzistentných a predvídateľných kritérií. Zatiaľ čo navrhovaná novela zahŕňa kritériá pri vzniku okrskov tak, aby jeden okrsok, teraz citujem z vašej úpravy, zahŕňal spravidla 1000 voličov a bol utvorený najneskôr 35 dní pred dňom konania volieb z určeného volebného miesta na zastupiteľskom úrade, ak prejde pozmeňovací, tak aj na diplomatickej misii, konzulárnom úrade alebo pri nejakom medzinárodnom zoskupení, konzuláte a tak ďalej. A ja sa pýtam, keď to má byť spravidla 1000 voličov, ktorých by mal zahŕňať ten jeden okrsok, akým spôsobom vyrieši vaša koalícia Prahu, kde žije odhadom 100 000 Slovákov? Kde budú tie okrsky? Však tam máme jednu ambasádu, jedno veľvyslanectvo, možno konzulát. Akým spôsobom... Sa hneváte, pán... Áno, 100 000. Pán poslanec, faktickú poznámku, prosím vás, dobre? Tak sa pozrite na štatistiky. A mňa zaujíma, akým spôsobom zabezpečíte, aby všetci títo oprávnení voliči mali možnosť voliť na zastupiteľskom úrade. A koľko tých okrskov bude? A kde sú? Sú toto podľa vás predvídateľné pravidlá, že tam strčíte slovíčko „spravidla“? Tu hovorila kolegyňa o, to bolo Kosovo? Kosovo. Akým spôsobom majú predvídateľnú situáciu oprávnení voliči tam? Nie je ich tam 1000. Neviem, koľko vojakov tam môže byť. No, 134 niekto tu povedal, tak budeme veriť tomuto údaju, ktorý ja viem overiť. Tak, ak to nie je spravidla 1000, spravíte pre nich nejaký samostatný okrsok? Ako to zariadite, keď Benátska komisia od nás chce, aby to boli predvídateľné pravidlá, ktoré budú voliči vopred vedieť odhadnúť. No, pri slovíčku „spravidla 1000 voličov“ v Prahe, kde máme najviac Slovákov, ale ani na iných miestach netušíme, ako budú reálne vyzerať ich možnosti voľby. A keďže paralelne rušíte inú možnosť, lebo vy by ste kľudne mohli zanechať voľbu poštou a popritom pridať, keď veľmi chcete, aj možnosť voliť na ambasádach. Toto je úplne najčastejší model, aký majú v rámci Európskej únie iné krajiny, že jednoducho môžete voliť aj nejakým spôsobom e-votingu alebo spôsobom pošty, ale popritom môžete ísť aj na tú ambasádu. Tak, ak si myslíte, že tá ambasáda je lepší spôsob a ak nemáte dostatok argumentov, prečo voľbu poštou zrušiť, lebo nemáte dostatok argumentov, k žiadnemu narúšaniu ústavných princípov tu nie je, tak potom je dôležité, aby ste tú možnosť nerušili, aby ste ponechali paralelne obe možnosti. A keď prejdeme k ďalším veciam, ktoré spomína Benátska komisia, tak zdôrazňuje zásadu stability volebnej legislatívy. Zásadné zmeny volebných pravidiel, tvrdí Benátska komisia, by mali byť prijaté najmenej rok pred voľbami a po širokej verejnej diskusii. Postup prijímania predmetnej novely, predloženie v apríli 2026, druhé čítanie v máji 2026, naznačuje potenciálne porušenie tejto zásady. K podobnej ústavnej požiadavke dospel aj Ústavný súd vo svojom náleze, ktorý konštatoval, že čím bližšie je volebná kampaň a termín uskutočnenia volieb, tým viac musia dbať na zdržanlivosť orgány disponujúce normotvornou právomocou. To je aj parlament. Čiže vy sa naozaj oháňate nejakými ústavnými princípmi a my tu máme nález Ústavného súdu, ktorý hovorí, že my, orgán s normotvornou právomocou, máme byť zdržanliví a naozaj sme v druhej polovici toho volebného obdobia. Sa teraz bavíme už takmer v predvolebnej kampani, keďže vieme, kedy budú najbližšie parlamentné voľby, a vy sa v tomto, no, v tomto časovom rozmedzí, ktoré je už blížiace sa k voľbám, snažíte meniť pravidlá tak, aby to pasovalo vám, tak, aby, ako povedal pán Michalko, aby ste jednoducho tej opozícii nejako „privarili“. Ja sa pýtam, ak toto nie je účelová zmena a zneužívanie moci, tak potom čo? Ďalej budem pokračovať pri Benátskej komisii, lebo tá sa veľmi podrobne týmto témam venovala. Ak tu má niekto záujem o ústavnoprávny rámec, tak by sa na to mohol pozrieť. Navrhovaná zmena je po všetkom, čo som tu prečítala, nepochybne v rozpore so štandardmi Benátskej komisie, ktorá ešte navyše explicitne varuje, že povinnosť osobného hlasovania výlučne na ambasádach, k čomu sa teraz blížime, v praxi vážne obmedzuje výkon volebného práva. A to je, to je práve to podľa mňa veľmi kľúčové a dôležité, čo tu málo zaznieva, že máme tu orgán, ktorý tieto situácie v minulosti jasne popísal pre iné krajiny, prispôsobili tomu svoju legislatívu a my ideme urobiť presný opak toho, čo po nás Benátska komisia chce a čo má už roky zverejnené vlastne vo svojich správach a aj teraz v aktuálnej z roku 2025 v kompilačnej správe, ktorá sa venuje práve obmedzeniam volebného práva, kde identifikuje aj toto – jedinú možnosť, ako hlasovať zo zahraničia na zastupiteľských úradoch – ako obmedzujúcu pre výkon volebného práva oprávnených voličov. K tomu je tam potom aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré vo veci Schindler versus Spojené kráľovstvo, takže to vám tiež odporúčam si pozrieť, pretože pri obmedzení volebného práva musíte sledovať legitímny cieľ a prostriedky použité na jeho dosiahnutie nesmú byť neprimerané, ale tak vy sa radi za tie ústavné princípy skrývate, ale v skutočnosti ste si ani domácu úlohu nespravili ani na ústavnoprávnom výbore, aby ste sa pozreli, čo o tom hovoria tieto inštitúcie. A pokiaľ ide o Ústavný súd Slovenskej republiky, tak z jeho rozhodovacej činnosti možno veľmi ľahko vyčítať, ako by postupoval pri posudzovaní tejto veci a aplikoval by ako aj pri iných veciach podľa môjho názoru trojkrokový test proporcionality. Ja som sa snažila úplne kriticky zamýšľať nad tým, ako by mohli uvažovať na Ústavnom súde. Tak, keď sa pozrieme na prvý krok, a naozaj som sa snažila byť veľkorysá aj k tomuto návrhu, keď sa pozrieme na prvý krok, a to je vhodnosť tohto návrhu, tak tam by Ústavný súd skúmal, či sledovaný cieľ je z ústavného hľadiska legitímny a či medzi použitým prostriedkom a týmto cieľom existuje nejaká racionálna väzba. V prípade navrhnutej novely predkladatelia deklarujú ako cieľ ochranu integrity volieb, ak chcem byť veľkorysá, aj nejaké manipulácie s hlasovacími lístkami, ktorým chcú predísť, tak, ak by bol aj Ústavný súd veľkorysý, tak povedzme, že cieľ je legitímny. Osobné hlasovanie na zastupiteľskom úrade je racionálne prepojenie s kontrolou totožnosti voliča. Takže povedzme si, že tá vhodnosť, to by bolo splnené, ale druhý krok, nevyhnutnosť. Nevyhnutnosť vyžaduje, aby neexistoval menej obmedzujúci prostriedok schopný dosiahnuť rovnaký cieľ. A tu vaša novela zlyháva, pretože k dispozícii sú šetrnejšie alternatívy, ako docieliť to, aby ste napríklad posilnili zisťovanie totožnosti voliča. Alebo aby ste priniesli viacero možností, akým spôsobom vedia voliči naplniť svoje volebné právo. Čiže tu podľa mňa pri nevyhnutnosti tejto zmeny v argumentácii zlyhávate. A pri treťom kroku, a to je proporcionalita v tom užšom zmysle, tá spočíva vo vyvažovaní toho, čo sa obmedzením získa, oproti tomu, čo sa obmedzením stratí. Podľa mňa zlyhávate na plnej čiare. Na jednej strane stojí záujem vás na nejakej, povedzme, integrite volebného procesu, ktorá by sa podobala tomu, ako sa hlasuje tu. Tá spočíva vo vyvažovaní toho, čo sa obmedzením získa, oproti tomu, čo sa obmedzením stratí. Podľa mňa zlyhávate na plnej čiare. Na jednej strane stojí váš záujem na nejakej, povedzme, integrite volebného procesu, ktorá by sa podobala tomu, ako sa hlasuje tu doma. Ale nemáte to doložené žiadnymi štatistickými dátami, že prečo konštatujete také niečo vážne, že doteraz ten proces voľby nebol integritný. Na druhej strane, viac ako 100 000 občanov žijúcich v zahraničí, ktorí nie, v poslednom volebnom období to bolo 90 000, ktorí ju využili, tak hovorme o čísle 90 000 občanov žijúcich v zahraničí, ktorí korešpondenčnú voľbu využili v minulých parlamentných voľbách v roku 2023, tak prakticky ich obmedzíte pri výkone ich volebného práva, pretože z rôznych dôvodov, úplne objektívnych, ako je napríklad geografická vzdialenosť od najbližšej ambasády, im neumožníte jednoducho vykonať to svoje volebné právo. A to naozaj môžu byť veľmi objektívne dôvody, ako napríklad vo veľkých krajinách, ako sú Spojené štáty alebo Austrália. Keď tá volebná miestnosť bude trebárs vo Washingtone a oni budú na druhom konci Ameriky, tak samozrejme tam finančné hľadisko prichádza do úvahy, pretože budú si musieť kúpiť letenku. Potom bude prichádzať do úvahy geografické hľadisko. Jednoducho, možno ten spoj ani nebude možný v nejakom dohľadnom čase. A ďalšie kritériá, ktoré môžu zasiahnuť do tej možnosti, aby si dokázali naplniť tú svoju možnosť a právo voliť. Čiže z troch bodov, aj keď som k vám veľkorysá, pri tom teste proporcionality, ani tú nevyhnutnosť, ani tú samotnú proporcionalitu v užšom zmysle neviete svojou argumentáciou naplniť, ani sa nesnažíte. Ja sa trošku čudujem, keď máte aj predsedu ústavnoprávneho výboru a navrhovateľmi sú aj viacerí právnici, ale dobre, zvykli sme si aj na horšie veci z vašej strany, tak ale mohlo by to zaznieť aspoň v rozprave pre potreby Ústavného súdu, keď sa na to bude pozerať. Ako to navrhovateľ myslel. A neviem, koľko času budú chcieť využiť moji kolegovia. Ale, ak by som mala prejsť napríklad do komparatívneho prehľadu v Európskej únii, voľby zo zahraničia u nás a v iných krajinách, tak najrozšírenejšou formou na hlasovanie je samozrejme osobne na zastupiteľských úradoch, ale väčšina krajín, ktorú túto možnosť využíva, ju nemá izolovanú. Majú ju spojenú s inou možnosťou hlasovania. A tu sa bavíme buď o možnosti voliť poštou, alebo potom v niektorých prípadoch je to možnosť voliť cez ich e-systém. Takže toto je podľa mňa veľmi dôležitý argument, že vy ste kľudne mohli ponechať, ak ste chceli zaviesť voľbu na zastupiteľských úradoch, popritom aj voľbu poštou. Vôbec sa nevylučovalo jedno s druhým a v Európskej únii to bežne funguje, že sa tieto možnosti dopĺňajú a pre niekoho môže byť výhodnejšie ísť na ambasádu, ak žije v hlavnom meste, pre niekoho môže byť výhodnejšie voliť poštou, ale vy ste sa rozhodli účelovo meniť zákon a účelovo, preto, prečo povedal pán Michelko, preto ste potrebovali tú voľbu poštou eliminovať, aby ste dosiahli nižšiu volebnú účasť zo zahraničia. Taká je pravda, pretože týmto reálne vychádza to aj zo štatistík. Volebná účasť je nižšia, ak je len jeden nástroj, ako voliť zo zahraničia, ak nejde o kombinovaný model, ktorý ponúka ako keby viac možností a viac riešení. Ja by som sa veľmi rada dotkla aj tej volebnej kaucie. No, ktorá v rámci EÚ je v našich podmienkach tak trošku netypická, pretože menšina krajín, menšina krajín v rámci Európskej únie má volebnú kauciu, ktorá pripúšťa vlastne subjekty k voľbám a v takom Poľsku žiadnu volebnú kauciu nemajú a dokonca je tam aj rozhodnutie Ústavného súdu. Toto je veľmi zaujímavé. Ja to úplne zjednoduším aj pre ľudí, ktorých tu teraz vidím v sále a možno ich to zaujme. V Poľsku hovoria, že volebná kaucia v akejkoľvek podobe je porušením princípu rovnosti, pretože v podstate tá volebná kaucia hovorí, že no počkaj, počkaj, tak ty potrebuješ nejaký balík peňazí na to, aby si mohol ísť so svojou stranou kandidovať. A keď tie peniaze nemáš, ak si zo sociálne slabšieho prostredia, tak ti to vytvára nejakú prekážku, aby si participoval na moci. No a v Poľsku prevláda názor, kde jedinou prekážkou, ktorá ťa môže deliť od moci, je to, že musíš mať za sebou dostatočne veľkú skupinu ľudí. To znamená 300 000 podpisov alebo 500 000 podpisov alebo 20 000 podpisov. Vlastne tam sa to v legislatíve menilo, koľko podpisov potrebujete na to, aby vznikla politická strana, ale nepotrebujete mať ani euro, aby ste reálne mohli byť súčasťou volieb, aby ste mohli kandidovať. To hovoria Poliaci. A nedávno som bola na konferencii, kde naozaj poľskí predstavitelia akademickej obce boli v šoku z toho, že my na Slovensku ideme zvyšovať volebnú kauciu. Jednak boli v šoku z toho, že ju máme. No dobre, ale tých 17 000 považovali za niečo, čo ešte nie je veľkou prekážkou, ale zvyšovať to na viac ako dvojnásobok, to oni hovorili, že by u nich ústavne v žiadnom prípade neobstálo. No a uvidíme, ako to dopadne na Slovensku, pretože dôvodová správa sa opiera o nález Ústavného súdu. Podľa mňa si ho vykladá zle, pretože naozaj pripúšťa tú najvyššiu hraničnú možnosť tej volebnej kaucie, ale či naozaj nezasahuje do tých princípov rovnosti volieb, ak ju zvýšime, to je podľa mňa na úvahu a mne sa celkom páči to, čo o tom hovoria Poliaci. Jednoducho aj to aktívne volebné právo má byť prístupné pre všetkých. A ja už len na záver poviem, že ak by sme sa bavili o volebnej legislatíve a zhodnocovali jej kvalitu, prinášali riešenia, akým spôsobom ju vieme spraviť európskejšiu, v súlade s európskymi štandardmi, napríklad odporúčaniami Benátskej komisie, napríklad odporúčaniami, ktoré sú veľmi dobre spracované zo Štátnej volebnej komisie. Veď to, čo som spomínala z toho, čo sa týkalo rozšírenia voľby poštou aj na prezidentské voľby, to som vytiahla z odporúčaní Štátnej volebnej komisie, ktoré majú, ja neviem, možno dve-tri strany veľmi konkrétnych legislatívnych návrhov, ktoré by sme ako zákonodarcovia mohli prijať. A boli by naozaj skvalitnením toho volebného procesu a vy ste si z nich nevybrali ani jeden a dokonca tú jednu časť o rozšírení voľby poštou na prezidentské voľby ste absolútne zmenili a voľbu poštou idete zrušiť. Tak ja sa pýtam, máme tu orgán, ktorý nám hovorí, ako by sme to mali robiť lepšie. Máme tu orgán, ktorý stráži tie voľby. Je koncipovaný tak, aby mal čo najväčšiu nezávislosť. Sú tam zástupcovia opozície, koalície, akademikov, ministerstva. Proste naozaj ten orgán sa zdá, že je dlhodobo funkčný. A vy úplne ignorujete všetky ich odporúčania, na ktorých sa zhodla celá tá plejada tých ľudí aj z opozície a koalície a prichádzate s vlastným návrhom, ktorý je v rozpore s tým, čo hovoria, ktorý nemáte podložený štatistikami ani žiadnymi sťažnosťami, ktorý nevyplýva ani len z novely, ktorú dal do pripomienkového konania minister vnútra. Jednoducho nemá žiadne pozadie, len účelovú chuť zmeniť volebné pravidlá a to naozaj tesne pred voľbami, tesne pred začiatkom tej masívnej volebnej kampane, ktorá sa od septembra proste spustí. Čiže toto je absolútne účelová zmena. Je to ohýbanie pravidiel v prospech jednej skupiny politického spektra, ktorá je aktuálne pri moci. A nijakým spôsobom vlastne nechráni tie menšinové práva, ktoré sú podľa mňa v tomto tým kritériom demokracie. Čiže ja som chcela, aby to tu zaznelo, pretože keď sa tu oháňate tým, ja budem citovať, čo povedala kolegyňa: meníme to, aby boli v súlade s ústavnými princípmi. A potom bolo veľmi zaujímavé, čo zaznelo od spravodajcu, že stanovisko vlády nebolo doručené do dňa prerokovania tohto bodu. No tak ťažko bude doručené stanovisko vlády podľa mňa, keď samotná vláda to v programovom vyhlásení má úplný opak, keď samotná vláda z pozície Ministerstva vnútra, ktoré stráži voľby, ktoré má pod sebou odbor volieb, hovorí presný opak, tak mňa by aj celkom zaujímalo to stanovisko vlády, ak by doručené bolo, že čo by v ňom mohli konštatovať, keď je to v rozpore so všetkým, čo hovorí exekutíva a hovorila konzistentne doteraz akéhokoľvek politického zloženia. Takže je to naozaj veľmi zaujímavý politický počin. Že ste takto preťali túto pobočníkovu šnúru medzi vami a vládou. V iných veciach sa aj držíte na slovo. A zrazu idete free ride so zrušením voľby poštou a zvyšovaním kaucie, hoci je to v rozpore s tým, čo vláda sľubovala. Ďakujem. Na vaše vystúpenie je v tejto chvíli 10 faktických poznámok, začína ako prvý pán poslanec Mikloško, nech sa páči. Pani poslankyňa Martináková, vy ste veľmi správne povedali, že rušenie voľby poštou je likvidáciou jednej už z existujúcich vymožeností priamej demokracie. A treba si všimnúť, že táto vládna koalícia sa vôbec už pohybuje len medzi predstieraním demokracie a priamou likvidáciou demokracie. Ešte pri tomto bode, pri ktorom sa preberáme, sa pani navrhovateľka odvolávala na ústavu. A opierala sa o ústavné právo toto urobiť. Ale ešte viac sa mi páči, ako sa tá demokracia predstiera pri odvolávaní ministrov. Podľa ústavy zvoláme schôdzu. Predsedajúci, ktokoľvek to je, tú schôdzu otvorí. Podľa rokovacieho poriadku dá hlasovať o prítomnosti. Ľudia sú neprítomní, podľa rokovacieho poriadku o hodinu alebo o pol hodinu a potom podľa rokovacieho poriadku to zruší. Čiže takto budeme zrejme odkladať tie odvolávania ministrov až za voľby a potom už budeme môcť len spomínať a odvolávať sa na bývalé odvolávania. Táto predstieraná demokracia začína byť takou komickou, alebo bola by komickou, keby to už nebol náznak orwellovskej inoreči. Že hovoríme o demokracii, ale pritom už spokojne sa odvolávame na ústavu, rokovací poriadok a pritom kľudne všetko, všetko rušíme. To základné a to hlavné je, že za týmto všetkým je strach. Strach v tejto vládnej koalícii, že by mohli vyjsť niektoré veci pri odvolávaní, že by mohli prehrať v týchto voľbách, keď budú ešte aj voliť ľudia zo zahraničia, ale upozorňujem nás všetkých, že strach môže byť aj veľmi nebezpečný. Ľudia zo strachu nielen ustúpia, ale často, väčšinou, útočia, ale vážená vládna koalícia, my nebudeme mlčať. Pán poslanec Valášek. Pani poslankyňa Marcinková, Vlaďa, popísala si návrh koalície ako nedomyslený a viem, čo myslíš, ale myslím, trochu krivdíš. Tú časť, na ktorej im záleží, a to je to, aby sa stranám v ľavej časti miestnosti sťažil prístup ich voličov k urnám, tú si domysleli, tú si odfajkli vlastne už zrušením tej voľby poštou zo zahraničia. To ostatné ich nezaujíma. To, že je to nedopečené, nedomyslené, je vedľajšie. Dokonca si myslím, že ten zmätok, ktorý zlou realizáciou toho náhradného modelu spôsobili, im vlastne nahráva. Lebo čím väčšie pochybnosti sú o tom, že ako to bude fungovať, tým viac ľudia budú spochybňovať, či to vôbec má význam sa pokúšať. Takže myslím si, že to premysleli až príliš dobre, presne v súlade s tým, čo popísal pán poslanec Mikloško. Jeden postreh za všetky. Nedá mi nezasmiať sa, nevypichnúť absurdnosť argumentu, že ideme tu meniť volebný zákon, pretože musí byť dodržaná tajnosť volieb, ale zároveň potom pripustia do volebných miestností, do tých komisií, ktoré budú zrátavať hlasy, aj zahraničných pracovníkov na našich zastupiteľských úradoch, plne vedia, že títo sú predmetom veľkého záujmu zahraničných spravodajských služieb. Nerobme si ilúzie, že sa nám nesnažia iné spravodajské služby krajín napichnúť naše konzuláty, vlády, naše veľvyslanectvá a iných, aby vedeli, čo robíme. A vy v mene sprísnenia tajnosti voľby idete spravodajským službám zahraničných krajín uľahčiť, doširoka otvoriť dvere priamo do procesu zrátavania volieb v slovenských voľbách, parlamentných, prezidentských či iných. Akože už absurdnejší výsledok a absurdnejší rozdiel medzi definovaným účelom a tou vašou realizáciou si predstaviť neviem. A úplne na záver jedna dôležitá otázka. Ak bude teda okrem iného aj na Cypre, ak tam medzičasom príde pán veľvyslanec Radačovský. Bude sa z tých volebných miestností vychádzať dverami alebo oknom? Ďakujem vopred za spresnenie. Pán poslanec Mažgút. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, pani kolegyňa Marcinková, na rozdiel od vašich opozičných kolegov, ja začnem asi tým, že čakal by som od vás viac, bolo to na vás dosť slabé. Navyše to bolo bez akýchkoľvek vecných argumentov a ešte aj s tými nepresnosťami, na ktoré teda musím zareagovať, tak mi dovoľte doplniť pár faktov a rozšíriť vaše vedomosti. Najmä o: po prvé, Štatistický úrad Českej republiky uvádza, že k 31. decembru 2025 žilo na území Českej republiky, ešte raz, na území celej Českej republiky 125 280 ľudí. Takže tých 100 000 akože slovenských Pražákov, neviem, odkiaľ ste si vytiahli, keď fakt číslo dva hovorí, že v roku 2023 pri ostatných parlamentných voľbách bol celkový počet žiadostí o voľbu zo zahraničia v Českej republike na čísle 26 996. Ešte raz, nevidím tam 100 000, ani mi to nijako nevychádza. Fakt č. 3 hovorí o tom, že na jeden volebný okrsok bude pripadať cca 1000 voličov, takže si to viete veľmi rýchlo zrátať, koľko asi tých okrskov v Českej republike, konkrétne v Prahe, bude otvorených. No a pokiaľ ste spomínali aj ústavnoprávny rámec, veľmi rád by som sa o ňom pobavil, ale okrem tej Benátskej komisie, ktorú ste spomínali