Oskar Dvořák — vystúpenie v rozprave, 52. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som teda chcel, tak nebudem rozprávať dlho. Chcel by som zhrnúť túto debatu. A čo sme teda dostali odpovede, na čo sme nedostali odpovede. Ja už nebudem opakovať tie argumenty zo včerajška, ale myslím si, že tie obavy sú najväčšie v dvoch aspektoch. Prvý je, že či táto reforma bude finančne udržateľná. Ja si myslím, že nikto nebude spochybňovať to, že problém v liekovej politike tu máme. Čo sme tu spochybňovali, je, že či tie problémy bude táto reforma vedieť adresovať. Pretože áno, keď sa na to pozriete spôsobom, že máme nedostatok liekov, máme nízku dostupnosť liekov. No, keď začnete na problém hádzať peniaze tak, aby to naozaj neskončilo nakoniec tak, že tie peniaze nakoniec hádžete akože do ohňa a idú vám von komínom a ten efekt z toho bude taký zanedbateľný. Pretože dnes už sme jedna z krajín, to zopakujem veľmi v krátkosti, ktorá dáva na lieky zo svojich zdravotníckych rozpočtov približne 20 %. Ostatné krajiny dávajú, niekedy tie najvyspelejšie, o polovicu menej zo svojich zdravotníckych rozpočtov. A aj napriek tomu máme dostupnosť liekov oproti ostatným krajinám dvojnásobne nižšiu. Čiže dvojnásobne vyšší rozpočet v pomere k celkovému zdravotníckemu rozpočtu na lieky a dvojnásobne nižšia dostupnosť. Ja som teda zároveň, keď si pozriete tú doložku vplyvov, ja to zopakujem, tak 200 miliónov tam má nabiehať v roku 2029. V roku 2030 sa môžeme baviť až o polmiliarde € navyše. To znamená, že nám tu narastie rozpočet na lieky. Ak by sme všetky lieky, ktoré podľa tejto reformy sa môžu dostať do nášho systému, pustili, tak nám narastie rozpočet o štvrtinu, možno až tretinu. Tu sa rozprávame, ak by sme všetky mali pustiť. Ak ich sem nepustíme, tie lieky, tak to znamená, že ich musíme nejakým spôsobom prioritizovať. To znamená, ak tu budeme mať požiadavku na 500 miliónov €, ktoré máme pustiť do toho systému v roku 2030, ale Ministerstvo financií povie, že pustíme sem lieky len za 100 miliónov €, tak potrebujeme povedať, ktoré sú pre nás tie prioritné lieky, ktoré najviac pomôžu našim pacientom, ktoré zachránia najviac životov, a dnes tam ten mechanizmus v tom zákone nie je. Nie je tam jasne definované, ktoré diagnózy sú príhodné, ako má vyzerať lieková politika, na čo budeme míňať tie peniaze. Sú tam všeobecné definície o závažných ochoreniach, o pediatrických ochoreniach, ale to nič nehovorí o tom, ktoré sú naše prioritné diagnózy a čo budeme prioritizovať v rámci konkrétnych ochorení, ktoré tu na Slovensku máme. A to je aj moja otázka, na ktorú som teraz nedostal odpoveď. Tie peniaze, prvý spôsob je teda tá prioritizácia, tá je dôležitá. To by ma zaujímalo a chcel by som počuť, aká je naša štátnozdravotnícka politika v liekovej politike, ktoré diagnózy, ktoré ochorenia chceme riešiť, na ktoré sa chceme sústrediť. To tam momentálne nie je. A druhá vec, druhý spôsob, ako možno môžeme získať viac peňazí v tej liekovej politike, sú úspory. A tie úspory tiež nemáme nijakým spôsobom kvantifikované. Keď si pozriete tú doložku vplyvov, v tej doložke vplyvov sa nehovorí o žiadnych úsporách. O tých úsporách je dôležité počuť. A ja teraz nehovorím o úsporách, aké tu spomínal pán minister, o rôznych vymáhaniach pokút a spätných platieb od farmaceutických firiem. To asi aj vy tu viete všetci povedať, keď ste sa trošku okolo ekonomiky mihli, že keď prinášam do systému lieky, ktoré pravidelne si budú pýtať každoročne 500 miliónov €, a ja si vypýtam od tých farma firiem jednorazový cashback. To znamená, že jednorazovo dostanem z tej farma firmy, ja neviem, 10, 20 miliónov. Tak to mi nepokryje pravidelný výdavok. Čiže my tu potrebujeme počuť, nie ja, ale my tu potrebujeme počuť, čo sú tie pravidelné úspory, ktoré trošku vykompenzujú ten cash flow v tej liekovej politike. To som zatiaľ nepočul, pretože ja to zopakujem. Tie úspory, ktoré sme zatiaľ počuli, sú jednorazové, nie pravidelné. A zatiaľ, čo som teda počul tie argumenty, ktoré som tu ja dostával, teda toto boli otázky, celkom podľa mňa legitímne otázky, ktoré som tu ja predniesol, predniesli ich kolegovia. Tak dostali sme dva typy odpovedí. Prvá bola, že ministerstvo a teda kolegovia ostatní z koalície sa tu vyhovárali na nejakú históriu. Na to, čo sa stalo v roku 2022, aká lieková reforma tu bola v roku 2022. Však môžeme sa baviť aj o roku 2018. Ja som to tu spomínal. To je jedna vec, ale však to je zbytočné. Mňa nezaujíma, kto tu v minulosti ako pokafral liekovú politiku, kto sem pustil aké peniaze. Mňa zaujíma, keď vy sem chcete pustiť lieky za stovky miliónov €, odkiaľ na to zoberiete peniaze a či ich budete míňať efektívne. A ďalší typ výhovorky, ktorú sme dostávali, bolo to, že aj ja som to tu v diskusii často počúval, že však pán poslanec alebo páni poslanci, vám to tu niekto napísal a vy to len opakujete. Tak ja chcem apelovať na vás, kolega z koalície, že toto sú typy výhovoriek, ktoré na mňa pôsobia, ako keby sme boli v škôlke, nie v Národnej rade. Namiesto toho, aby som dostal jasné odpovede na to, ako budete tie lieky prioritizovať, odkiaľ na ne zoberiete peniaze, tak mňa tu bude niekto obviňovať, či mi niekto tu posiela SMS-ky, alebo, ja neviem, sa bude niekto vyhovárať ešte pomaly na Radičovej vládu. Tu sa bavíme o 500 miliónoch €, ktoré máme dať na tie lieky každoročne od roku 2030. Myslím si, že to je veľmi vážna téma na to, aby sme dostali aj veľmi vážne odpovede. A nehovorím to len ja, čiže aj keď ma tu niekto bude obviňovať z toho, že mi tu niekto napísal prejavy, čo teda často počúvame tuto od koaličných kolegov, tak nehovorím to len ja, hovorili to tu všetci opoziční poslanci. Všetci opoziční Vážna téma na to, aby sme dostali aj veľmi vážne odpovede. A nehovorím to len ja, čiže aj keď ma tu niekto bude obviňovať z toho, že mi tu niekto napísal prejavy, čo teda často počúvame tuto od koaličných kolegov, tak nehovorím to len ja, hovorili to tu všetci opoziční poslanci. Všetci opoziční poslanci a poslankyne, ktoré tu vystúpili, vám poukazovali hlavne včera teda na tie finančné riziká, ktoré táto reforma nesie. A ja, áno, keď 500 miliónov € hodíte niekam, tak to výsledky prinesie, ale otázka bude, že aké tie výsledky budú. A ja sa obávam, že ten benefit pre toho pacienta bude oveľa nižší, ako bude ten finančný benefit v ponímaní ziskov pre tie farmaceutické firmy. Pretože tie budú naozaj šťastné, že 500 miliónov € sa minie na nejaké lieky, ktoré by oni možno v iných krajinách, a tak to je v iných krajinách. Keď sa pozriete na Holandsko, že včera to tu kolega aj spomínal, to je ochotné zaplatiť za to, čo my dávame za lieky, dvojnásobne menej za tú hodnotu, ktorú my sme ochotní dostať sem do systému. A keď sem prinesieme 500 miliónov € a zaplatíme za lieky, ktoré nebudú účinné a ktoré našim pacientom nepomôžu, alebo nebudeme ich mať na prioritné diagnózy, ktoré si my určíme, tie peniaze budú chýbať niekde inde. 500 miliónov € ročne, to je napríklad suma, ktorú zaplatia naši pacienti na poplatkoch. Keby sme sa rozhodli napríklad, že tých 500 miliónov € aspoň časť z nich zafinancujeme ambulantný sektor, znamená to, že naši pacienti by sa skôr dostali k diagnostike. Znamená to, že by nemali také finančné bariéry napríklad. Znamená to, že ambulancie by vedeli možno fungovať vo väčších kapacitách, vedeli by skôr, lacnejšie a včasnejšie diagnostikovať choroby, na ktoré neskôr napríklad používame aj tie lieky. 500 miliónov € znamená mierne veľká koncová nemocnica na Slovensku. Podľa teda veľkosti sa bavíme. To je 500 miliónov € každoročne, nie jednorazovo. Čiže myslím si, že namiesto týchto rečí, ktoré ste tu včera predviedli, čo je podľa mňa akože zahanbujúce a neúctivé voči tejto inštitúcii, že budete tu opozičných poslancov obviňovať, kto im píše prejavy, budete tu rozprávať, vyhovárať sa na minulé vlády z roku 2012, pomaly na Radičovej vládu, však to pán Mierna často robí, vy idete v tomto, asi ho nasledujete, jeho príklad, tak jasne odpovedzte podľa mňa na tie otázky, ktoré tu boli položené, pretože ja, žiaľ, musím konštatovať, že doteraz som tie odpovede na tie otázky nedostal. Ďakujem veľmi pekne.