Oskar Dvořák — vystúpenie v rozprave, 52. schôdza

Ďakujem za slovo. Štyristo deväťdesiatštyri minút podľa nového rokovacieho poriadku, tak to sa môžem vyžídit, ale (povedané so smiechom), ale nie, budem, ďakujem pánovi ministrovi, že si teda to vypočuje, že bude počúvať, ako sa na to pozerám. Pokúsim sa byť v tomto vecnejší a filozofickejší. Pokúsim sa ísť menej po tých konkrétnych paragrafoch, to pôjdem až v druhom znení, aj keď ako som na to pripravený a mám veľa tých vecí, už našťastie teda kolega Szalay predniesol za mňa, či už je to správa NKÚ, ÚHP, alebo keby sme si išli konkrétne po tých témach. A o to viac sa chcem trošku povenovať tomu viac filozofickejšie, že ako sa pozerať na liekovú politiku a ako sa teda pozerám ja na ňu a v tom, aké vidím teda nedostatky. Keď sa pozrieme na naše celkové výdavky na liekovú politiku, čo sa týka nášho celkového rozpočtu. Náš celkový zdravotnícky rozpočet je tento rok približne 10 – 10,5 miliardy, lieky z toho tvoria približne, po minulé roky to bolo tak vyše 20 %, 21 %. Dneska sme približne na tých dvadsiatich percentách. To znamená, že predstavte si, že na lieky dáme každoročne 2,1 miliardy eur. No a keď si to, keď si to, keď si to porovnáme s ostatnými krajinami... (Reakcia z pléna.) A 2,1 som tam videl rozpočtované už aj nejakým spôsobom. Je to v tej programovej vyhláške. Bolo 2,1. A keď sa ale pozrieme, keď sa pozrieme, 1,7 boli minulé roky tým pádom, nie? No. Dobre. Tak nerozumiem potom, prečo je v tejto programovej, včera som si to ešte pozeral. Pozeral som si tam, je tam 2,1 a nejaké drobné miliardy. Je tam uvedené v tej programovej rozpočtovej vyhláške. No dobre. Ale keď sa pozrieme na minulé, čo už máme uzatvorené rozpočty a dáta, tak to bolo, približne 20 – 21 % míňame. No keď sa pozrieme, lebo často sa spomína, že však chceli by sme sa priblížiť na úroveň Česka alebo ostatných vyspelejších krajín. No tak Česko, keď sa napríklad pozriete, oni oproti našim 21 % z celkového zdravotníckeho rozpočtu míňajú 13,5 % alebo 13,4 %, aby som bol presnejší, v roku 2023. Tie najvyspelejšie krajiny, keď sa pozeráme na rôzne, Holandsko, Nemecko, navrchu škandinávske krajiny, oni dávajú okolo 10 %. Ten priemer Európskej únie je približne aj možno polovičný oproti tomu, čo my dávame, o tretinu aspoň menší. No a presne takto sa treba pozerať aj vlastne podľa mňa na tú liekovú politiku. A tu sa dostávam aj, tu sa dostávam vlastne aj k ďalšiemu problému. Keď máme takýto problém, že dávame takto veľa peňazí na lieky z toho celkového zdravotníckeho rozpočtu a je to spôsobené aj tým, že tie bohatšie krajiny, ten liek väčšinou stojí rovnako ako v západnej Európe. My keď máme menšie rozpočty, máme menšie HDP, no tak musíme zaplatiť rovnaký liek, aký si môžu dajme tomu zaplatiť Nemci alebo Holanďania. Ale v takejto situácii, keď my dávame na lieky takú obrovskú časť toho rozpočtu, tak je o to zvláštnejšie, že nedbáme na tú efektivitu. A keď sa napríklad pozrieme na tie rozpočtové výdavky, a ja sa tomu rozpočtovaniu budem bližšie venovať, lebo ste tu už rozviedli tú debatu a ja teda aj bližšie sa dostanem, aký bude problém s tým rozpočtovaním do budúcnosti. A teraz keď sa dostanem k tomu, že pozriem sa, že dobre, naše lieky sa môžu dostať, dajme tomu, že okolo 2 miliárd budú, keď k tomu budeme mať pridať, a tento návrh zákona to rieši tak šalamúnsky, že tie najväčšie rozpočtové výdavky začnú nabiehať od roku 2028, tie nepočítajú s liekmi, ktoré dnes čakajú na kategorizáciu a môžu z nej vyjsť a potom následne do nej vstúpia pod, ohľadom toho v rámci toho nového režimu, a keď sa ešte pozrieme na analýzu tých liekových legislatív, či už keď sa pozrieme, ale spomínal sa tu často rok 2022, ale keď sa pozrieme ešte aj na tú novelu ministra Druckera z 2018, to keď sa na to všetko pozrieme a pozrieme si tie nábehové mechanizmy a tie analýzy, čo robilo, či už NIHO, alebo ÚHP, my sa môžeme spolu aj s tými vplyvmi z tej kategorizácie, dnešnej ešte, dostať v roku 2030 – ´31 na plus 0,5 miliardy ročne. A to znamená, že, a to je naozaj, že ročný vplyv potom začne nabiehať. To znamená, že väčšina tých výdavkov, a v tom je to tak šalamúnsky vyriešené, že začnú nabiehať v desiatkach miliónov, v nízkych desiatkach miliónov eur ešte pre túto vládu, ale pre ďalšie vlády už by bol plný vplyv očakávaný okolo 200 miliónov eur a potom sa bavíme o 500 miliónoch eur. A to znamená to, čo tu napríklad Tomáš hovoril, že ako si my spomíname a sa tu teraz spomína rok 2022, že kto tu čo urobil s liekovou reformou, však tak sa spomínal, v roku 2022 sa tak rovnako spomínalo na ministra Druckera a jeho legislatívu z 2018, že údajne, v úvodzovkách, taká chyba, pre ktorú sa sem dostali lieky v desiatkach, stovkách miliónov eur bez farmako-ekonomiky a ony ešte dneska sú v tom rozpočte. To je na tom to, že my tam máme dnes množstvo rozpočtov nielen z 2022, ale z 2018, ktoré nám žerú také veľké objemy. A teraz si to zoberte, že od roku 2030 by mal novej vláde nabehnúť tam polmiliardový rozpočet navyše, plus pol miliardy teda za lieky. To len keď si pozriete, to niekde v zdravotníctve bude chýbať. Ak sa rozhodneme my cielene, že toto ideme použiť na lieky, že ideme lopatou hádzať peniaze na ten problém, tak to znamená, že tie peniaze budú niekde chýbať. Keď sa bavíme napríklad o tom, že pacienti zaplatia približne 500 miliónov eur na poplatkoch ročne, tak tie poplatky sú spôsobené aj preto, lebo tie ambulancie nie sú dofinancované a tým poisťovniam to často aj vyhovuje, že tí lekári si vyberú, že oni im nemusia zaplatiť, lebo že tí lekári si berú nejaké poplatky. Tak pol miliarda ročne by možno znamenala, že by sme vedeli zastabilizovať ambulantný sektor tak, aby sme tu nemali poplatky. Alebo to môže znamenať aj nejakú jednu nemocnicu, štátnu, ročne by sme si mohli postaviť. Nie, samozrejme, takú obrovskú ako v Prešove alebo vo Vajnoroch, ale nejakú takú strednú koncovejšiu nemocnicu by sme každoročne vedeli postaviť. Toto keď si, to tieto peniaze, ktoré my ideme naliať do liekovej politiky, si treba povedať, že my nemáme neobmedzený mešec a tie niekde budú chýbať. A toto, toto treba o to viac teda vážiť tie výdavky. Ja sa neskôr budem rozprávať, čo mi v tom zákone chýba, a to je tá prioritizácia jasne definovaná. No a napriek tomu si to predstavte, že aj napriek tomu, že dávame 21 % nášho zdravotníckeho rozpočtu na lieky, čo ostatné vyspelé krajiny dávajú o polovicu. Česi, ja to zopakujem, dávajú 13,4 % oproti našim 21 %. Tak aj napriek tomu máme jednu z najmenších dostupností tých liekov. Keď sa pozrieme na tie analýzy, čo tu robí farmaceutický priemysel, oni to síce robia takým spôsobom, že zoberiete si zaregistrované molekuly, aké máte v EMA, teda v Európskej liekovej agentúre, pozriete sa, čo sa zaregistrovalo za posledné roky a pozrú si, že teda z tých registrácií, čo sa dostalo k nám. No a z týchto, zo všetkých zaregistrovaných, my máme iba 21 % dostupných molekúl. Samozrejme na druhom konci, keď sa pozrieme, sú Nemci, ktorí majú okolo 96 %, 95 % tých zaregistrovaných molekúl už aj vo svojom systéme, ale keby sme sa už len, čo, čo keby sme sa už len chceli dostať na českú úroveň, lebo to sa často hovorí, to som počul aj od vašej pani generálnej riaditeľky na tom výbore, že tým cieľom je dostať sa na českú úroveň. No tak Česi majú tú dostupnosť aj spolu s Poliakmi okolo tých 50 %. To znamená, že viac ako dvojnásobne väčšiu dostupnosť liekov ako my. A teraz mi vysvetlite, ako dokážu niektoré krajiny, ako my dokážeme mať tak zlú liekovú politiku, a to nie je chyba pána ministra, to sú naozaj že, to sú dlhé roky toto, že ako my v tomto štáte dokážeme míňať na lieky z nášho rozpočtu dvojnásobne viac ako ostatné vyspelé krajiny a dokážeme mať dvoj- až trojnásobne nižšiu dostupnosť tých liekov. My ich zaplatíme dvojnásobne drahšie a máme ich dvojnásobne menej dostupné. Tak v takomto stave je dneska naša lieková politika. O to viac ja zdôrazňujem tú stránku toho rozpočtu, o to viac, keď máme takýto problém, nemôžeme pristupovať k tej liekovej politike tak, že za tri-štyri roky tu začne nabiehať polmiliarda polročné, akože ďalšie požiadavky liekové. To znamená, že my sa potom následne dostaneme na čo? Na 25-percentnú úroveň preplácania liekov z nášho rozpočtu? My budeme dávať štvrtinu našich zdravotníckych rozpočtov na lieky? Však ostatné krajiny dávajú desatinu a možno aj menej niektoré. Tie najvyspelejšie dávajú desatinu menej. A my budeme 2,5-násobne to potom následne preplácať. To je môj najväčší problém s týmto. A do toho, no čím je to spôsobené? Ako môžeme my zároveň platiť dvojnásobne viac z našich rozpočtov za lieky, teda objemy celkovo finančne z našich zdravotníckych rozpočtov a zároveň máme dvojnásobne nižšiu dostupnosť. No je to spôsobené veľkou neefektivitou. A tá neefektivita spočíva, on, kolega Szalay už to aj popisoval. NKÚ hovorí o približne nejakých 300 miliónoch eur, čo my už v dnešnom rozpočte, čo si zoberte, že čo je vlastne ako kebyže 20 % nášho rozpočtu, my využívame neefektívne. To znamená, že my v tom systéme už dnes máme, či už z roku 2018 alebo 2022, máme tu množstvo liekov, ktoré napríklad už aj Nemci alebo Angličania v tom inštitúte NICE, ktorý som hovoril, máme tu viaceré lieky, ktoré preplatíme drahšie. Preplatíme ich cez rôzne utajené zmluvy alebo cez nejaké výnimkové režimy, ako sa nám dostanú do toho systému, a zároveň preplatíme ich tak, že nám vlastne neprinesú požadovanú, požadované zdravie pre tých pacientov. A ono je to v niečom aj akože cynické podľa mňa, že vlastne my platíme strašne veľa za tie lieky, ale ten benefit pre toho pacienta je strašne nízky. Pacient má iba pocit liečenia, ale nie je vyliečený na konci dňa. Pretože množstvo tých liekov, naozaj že ak predĺži pacient... ak my zaplatíme veľké milióny eur za to, aby sme niekomu predĺžili život o niekoľko mesiacov, ani nie o pol roka, ako to ukazovali v Anglicku, tak sa vám môže stať, že tie peniaze vám potom na niečo iné chýbajú. Chýbajú vám na to, aby ste napríklad zaplatili nemocnicu, na to, aby ste doplatili ambulancie, aby sa tam tí pacienti dostali, na to, aby ste zaplatili nejaké vyšetrenia. Ja si pamätám príklady, proste dlhé čakacie lehoty máme na niektoré, na niektoré výkony. To sú všetko peniaze, keď niekde, že niekde chýbajú. No a ja, čo by som potreboval tú debatu v rámci tohto zákona mať, je, že ak sa rozprávame o tom, že potenciálne požiadavky, teraz nehovorím, že to bude stáť reálne 500 miliónov, k tomu sa neskôr v tom rozpočtovaní dostanem a aké budú s tým problémy, ak sa to bude škrtiť a pustíme sem, keď nárok na lieky bude 500 miliónov eur a my sem pustíme lieky len za 100 alebo 200 miliónov eur, tak to bude vytvárať tiež nejaké problémy. Ale o to viac by sme sa my mali rozprávať o tom, že keď NKÚ hovorí, že tu máme 300 miliónov vatu, z ktorej môžeme ušetriť, tak ja by som chcel počuť v tomto pléne, aj keď prichádza pán minister s nejakými požiadavkami, čo sú tie úsporné opatrenia? Ako my dokážeme z toho systému si naspäť zobrať tých 300 miliónov eur? A ako teda ušetríme tie peniaze, aby sme ich mohli minúť na viac nových inovatívnych liekov? No. A ten posledný problém, ktorý sa tu teda ťahá už od vzniku našej republiky, je chýbajúca stratégia liekovej politiky. A tá chýbajúca stratégia liekovej politiky je o to viac dôležitejšia, že ak máte obmedzené zdroje niekde v krajine, tak čo urobíte? Máte dva spôsoby. Dám vám 500 miliónov eur alebo ja neviem, dajme tomu 100 miliónov eur vám dám na nové lieky, ale tá krajina by potrebovala 500 miliónov eur na tie nové lieky. Tak čo sa stane? Buď sa stane to, že no tak ten, kto sa dostane k tomu skôr, ten, kto príde skôr k tomu lekárovi, ten, kto príde skôr do tej zdravotnej poisťovne, ten, ten liek dostane. Niekto ochorie v januári, vo februári, rozpočet ešte stačí, tak ten pacient ho dostane. Ale niekto ochorie už v októbri a už ten liek nedostane. A toto je ten problém. A ako v takej situácii musíte pristupovať k liekovej politike? Potrebujete urobiť stratégiu liekovej politiky alebo prioritizáciu. Keď sa pozrieme, že ten balík 500 miliónov, 500-miliónový tu je, tak my potrebujeme povedať, ktoré sú tie prioritné diagnózy, ktoré trápia našich občanov, našich pacientov, ktoré napríklad choroby nemáme z toho pokryté a ktoré budeme prioritne v tom procese púšťať sem. Napríklad to sa volá v zahraničí tzv. horizon scanning alebo skenovanie horizontu. Pozrieme sa na to, že nám starne populácia, vieme, že budeme mať množstvo, omnoho viac neurodegeneratívnych ochorení. Vieme, že rakovinové ochorenia nám budú stúpať, srdcovo-cievne, mozgovo-cievne ochorenia nám budú stúpať. No a pozriem si zároveň teda, že, ja neviem, prioritne tieto a tieto-tieto-tieto karcinómy bude mať moja populácia takúto chorobnosť a pozriem sa, či na tie moje prioritné karcinómy mám zabezpečené všetky molekuly, ktorými chcem teda ich liečiť, tzv. v prvej línii a prípadne aj v druhej línii. Urobím, z toho vznikne mi nejaký zoznam a to sa nazýva vlastne prioritizácia. A na základe tohto, takejto prioritizácie následne ja viem distribuovať ten rozpočet, aby sa nedialo presne to, napríklad čo vyčíta pán ombudsman aj pri výnimkových liekoch. Pán ombudsman vyčíta pri výnimkových liekoch a ja mu za tú, za túto jeho inak iniciatívu takto verejne ďakujem, pretože aby sme sa, aby som ešte trošku odskočil a vrátil sa k tomu, ako vlastne vznikla táto legislatíva, no tak pán ombudsman veľmi vytrvalo upozorňoval na tú nerovnosť pri tých výnimkách, pri výnimkových liekoch. A čo to znamená výnimkový liek? Výnimkový liek je to, že ak ten liek nie je bežne dostupný a nie ste, nemôžete si ho ísť vybrať do lekárne, nemáte na neho nejakú nárokovateľnosť, no tak ste si dali žiadosť o výnimku takéhoto lieku, ak existuje, na poisťovňu a poisťovňa vám ho buď schválila, alebo neschválila. No a problém bol taký, že tie výnimkové lieky nemali teda nejaké pravidlá a nikto nevedel, že ako tá poisťovňa to schvaľuje. To bol jeden problém. A druhý problém bol taký, že tá poisťovňa má obmedzené rozpočtové zdroje a povie si presne, ako som ja na začiatku hovoril, mám 10 miliónov eur, ktoré môžem minúť na výnimkové lieky, no a keď ten rozpočet minie v marci alebo v júni, tak ten, kto príde v októbri a nezostali mu peniaze, tak sa k nemu nedostane. Na toto pán ombudsman upozorňoval a na základe toho popudil aj pani kolegyňu, za čo teda som ich tu aj pochválil za tú iniciatívu, že ideme teda riešiť výnimkové lieky. Ja som teda bol aj kritický k viacerým technickým, k tomu technickému prevedeniu poslaneckého návrhu, ktorý tu oni predviedli, predniesli v tomto pléne, no a na základe toho si teda ministerstvo povedalo, že ak ideme zasahovať do výnimiek, tak rovno upravíme teda nejak celú tú legislatívu. No a tuto teda, čo sa týka tých pravidiel na tie výnimky, tam ombudsman teda na čo upozorňoval, tak v tomto si dokážem povedať, že v tomto teda je to nejaký krok vpred. V tom ministerstvo ide správnym smerom a toto tento problém vyriešilo. Ale čo nevyriešilo, je ten rozpočtový problém a, žiaľ, prináša ho aj do bežnej kategorizácie, keď budem ja, a o čom môžeme si teda následne povedať. Čiže to, čo sme začali riešiť pri výnimkových liekoch, že nezostanú niekomu peniaze v rozpočte, tak toto budeme mať v kategorizácii. Pretože ja už som to hovoril. Keď sa pozrieme na rok 2030 – ´31, ten rozpočtový nárok bude okolo 500 miliónov eur, možno rátame až viac. Všetko to spadne na budúcu vládu. Budúca vláda bude musieť, budúca vláda bude musieť vlastne hľadať tieto zdroje, pretože táto vláda, vás to konkrétne v tej doložke vplyvov, hovoríte o tom, že v roku 2027, ak sa to prijme, vás to bude stáť 21 miliónov eur, však to bude volebný rok, a v roku 2028, nech už tam je, kto tam je, tak to bude stáť 34 miliónov eur. No ale v roku 2029 už to začne proste nabiehať na približne 200 miliónov eur. No a ako funguje rozpočtový proces v rámci zdravotníctva? No funguje takým spôsobom, keďže už tu máme aj programové vyhlášky, limity výdavkov, ktoré určitým spôsobom určuje ministerstvo financií, lebo vám povie, koľko na čo dáte, viac nedostanete. No a ešte je to v tom komplikovanejšie, že ministerstvo financií vlastne príde, povie vám, koľko dostanete nejakých peňazí, vy prídete, poviete, že máte na rok 500 miliónov eur, že ja v roku 2030 budem chcieť na lieky 500 miliónov eur, no ale príde ministerstvo financií a povie, vieš čo, milé ministerstvo zdravotníctva, ty na tie lieky dostaneš iba 100 alebo 200 miliónov eur. A ešte dokonca, a to sa deje aj teda pri viacerých zdravotníckych oblastiach, príde a povie, že no tak, ja neviem, budeš musieť do toho ale urobiť ďalšie, že toto už, v tomto už sú zahrnuté tie peniaze, ktoré si napríklad ty usporíš 100-miliónovými úsporami v tom sektore. Potom ministerstvo často máva problém s tým, že tie úspory nedokáže napĺňať a na konci dňa skončí s tým, že fúha, tak ja potrebujem na svoju liekovú legislatívu 500 miliónov eur, ale zostane mi reálne tých 150 miliónov eur. A tu sa dostávame k tej prioritizácii. Toto, ak sa ministerstvu zdravotníctva nepodarí vyrokovať v najbližších rokoch stovky miliónov eur na nové lieky, tak to dopadne pravdepodobne takto, že budú sa nové lieky hlásiť do kategorizácie, do bežného preplácania, ale ministerstvo zdravotníctva nebude mať peniaze na to, aby ich všetky pustilo do toho systému. Dnes to nanešťastie, doteraz, do dneska to fungovalo tak, že kto prvý prišiel, ten sa do toho systému dostal. V tomto ministerstvo minimálne robí pokrok, minimálny, ale nevyrieši ten problém, že už nebude musieť ísť chronologicky za časom, ale v čom robí podľa mňa ten fatálny problém a budeme tu, budeme tu svedkami rôznych smutných príbehov, ako sme to boli pri výnimkách, že sa niekto nedostal k liekom, ktoré sa nedostali do systému, je to, že nemá určené jasné priority alebo liekovú politiku. To znamená, že ak mi sem prichádzajú špecificky onkologické ochorenia a ja ich viem možno vyčísliť na základe našich zdravotníckych dát, že ktoré to sú, však máme aj Global Burden of Disease, však tam nahlasujeme, ktoré sú naše diagnózy, ktoré nás najviac trápia, ktoré nám najviac rokov odoberajú. To my vieme povedať. Vieme, že budeme starší ľudia, budeme mať nejaké neurodegeneratívne ochorenia. No tak toto by mala mať tá kategorizačná komisia pred sebou a mala by pozerať, že tak prišli mi takéto-takéto žiadosti, ja mám 150 miliónov eur, ale lieky sa mi tu chcú dostať za 400 – 500 miliónov eur do toho systému. No tak ja prioritne pustím tie, ktoré nemám pokryté, tie diagnózy, potrebujem tú prvolíniovú liečbu, to je tá prvá, po ktorej siahne lekár, ak odhalí ten nejaký dajme tomu nádor u vás, alebo, alebo idem po tých prioritných diagnózach, aké tam chcem dostať. Momentálne si myslím, že sa to bude diať tým spôsobom, a to je to obrovské riziko tejto legislatívy, že kto sa tam proste dostane, kto prvý príde na ministerstvo, tak ten sa tam proste dostane. A potom, keď príde nejaký účinný liek na nejaký, ja neviem, zistíme, že nám chýba, viem, že prichádzali minulý rok, ak sa nemýlim, prichádzali nejaké nové lieky na karcinóm prsníkov. Teraz ten liek by prišiel dajme tomu ja neviem, v júli, minul by sa rozpočet, no tak nevieme ho tam dostať. Nevieme ho tam dostať, pretože už sa nám tam natlačili iné lieky, ktoré možno ani nie sú v prvej línii tej liečby, ale sú nejaké v druhej alebo v tretej línii liečby. Ja si myslím, že ak chcete ísť týmto spôsobom, tá prioritizácia je absolútne nevyhnutná, aby ste ju tam nejakým spôsobom zaviedli. Dnes tie paragrafy nehovoria o prioritizácii. Dnes ten § 7 ods. 5, ktorý tam máme, zavádzate tam rôzne pediatrické diagnózy vo všeobecnosti a rozširujete tú definíciu toho závažného ochorenia. Dnes nehovoria o žiadnej prioritizácii, hovoria len vo všeobecnosti o tom, že ten liek má priniesť 30-percentnú, 30-percentné zlepšenie, ale nehovorí o tom, že v akej oblasti, v akých prioritách, alebo kde. Toto sa tam musí dostať. Bez toho, ak sa to tam nedostane, myslím si, že to je po prvé aj pre vás že veľké politické riziko a myslím si, že je to aj finančne neudržateľné do budúcnosti a že to skolabuje. A v tom prípade sa akože výrazne na to pozerám ako na marketingový predvolebný nástroj, obzvlášť, ak sa pozriem na tie nábehové finančné krivky. No. Zároveň o to viac, keď som teraz hovoril o tej prioritizácii, by som chcel počuť, pretože to tam nie je vyčíslené a tie úsporné opatrenia pravdepodobne pôjdu aj mimo tohto zákona a nevieme, či sa naplnia. Viete, ja sledujem tie rozpočty zdravotnícke každoročne. Tam sa vždy konštatuje revízia výdavkov, hovorí, že toľkoto-toľkoto-toľkoto viete ušetriť, my vám dáme tie úhrady do rozpočtu, musíte ich naplniť, inak si nezískate peniaze na nové lieky, no a dnes v tej rozpočtovej doložke nie sú žiadne úspory vyčíslené. Sú tam len náklady. Čiže my nemáme žiadnu garanciu toho, že ministerstvo, dnes sa mu podarí ušetriť nejaké peniaze. A teraz ja nehovorím o tom, máte rôzne cashbackové, paybackové platby, ktoré idete získať od farmaceutických spoločností. Dokonca máte tam aj nejaké malé opatrenia, ktoré, za ktoré viem pochváliť, že už tie zľavy na vstupe a podobné veci. To sú veci, ale ktoré vám ale neušetria tie veľké stovky miliónov eur. My potrebujeme nejaké efektívnejšie nástroje, ktoré momentálne v tom zákone nie sú a bez týchto nástrojov my nebudeme vedieť zaplatiť tie lieky, ktoré vy sem chcete pustiť cez túto legislatívu. O tej samotnej nerovnosti v kategorizačnom procese som hovoril. Tie samotné odporúčania, keď sa pozrieme na tie samotné NKÚ a Najvyššieho kontrolného úradu a ÚHP – útvaru pre hodnotu za peniaze – tie odporúčania, tak viaceré z nich, ja ich tu mám teda aj zanalyzované, mohli by sme si ich bližšie prebrať, ale však uvidíme, ako sa vyvinie debata, prípadne v tom druhom čítaní to budem preberať. Viaceré z nich ste nenaplnili. A keď to mám zhrnúť na niektoré oblasti, veľmi dôležitá vec, však o tom aj pán minister hovoril, o tom, ako fungujú kategorizačné komisie. Kategorizačné komisie fungujú takým spôsobom, NKÚ tam robilo aj kontrolu, že vy vlastne neviete, že akí ľudia tam sú, aké majú konflikty záujmov, neviete, kto kde presne ako pracoval, aj keď viete, tak to tolerujete. Keď boli záznamy - tam sa majú robiť povinne záznamy, nahrávky z toho, ako sa rozhodujú, však tam sa rozhoduje o miliónoch eur -, tak tam zrazu zistíte, že sa tam dohadujú a odkazujú na nejaké stretnutia, ktoré prebehli mimo kamier, mimo záznamov. No a to sú všetko veci, ktoré sa v tom zákone dajú vyriešiť. Ja to tam momentálne nevidím. Keď sa pozriem napríklad na § 91 a § 73, kde sa riešia konflikty záujmov alebo nejaké kvalifikačné požiadavky na členov kategorizačnej komisie alebo na členov poradného orgánu, poradných orgánov, no tak dnes tam zostávajú všetky tie problémy, že človek môže pracovať vo farma-firme, odbehne si pracovať pre štát, zakategorizuje sa, zahlasuje si za kategorizáciu liekov svojho bývalého zamestnávateľa, no a potom si opäť spokojne odíde naspäť do farma-firmy. To všetko sa tam môže diať. Nejaké základné požiadavky, rozprávať sa o tom, ako by tie kategorizačné komisie mali lepšie fungovať, aby sme, keď zároveň aj odstránime tieto konflikty záujmov, tak možno profesionalizácia tých kategorizačných komisií. Zaviazať ich, ako majú rozhodovať, ale nielen na úrovni nejakých štatútov, ale na úrovni napríklad tej prioritizácie, čo som ja hovoril, následne si určiť ale aj nejakú stratégiu liekovej politiky. Keď ideme ďalej, napríklad jedna z tých dôležitých vecí, a tam sú tie peniaze, tam zrovna naberieme tie peniaze, ak by ste sa do toho pustili, to je posilnenie NIHO inštitúcie v našom kategorizačnom procese. A tu sme, aby som teda v rýchlosti vysvetlil aj divákom, bežným občanom, ktorí sledujú tento prenos, NIHO je inštitúcia, ktorá hodnotí prínos liekov. NIHO hovorí, že ak sem chceme pustiť nejaký liek, tak za akú sumu ho sem pustíme, aby nám prinieslo nejaký želaný efekt. To znamená, že NIHO by malo byť tou inštitúciou, čo je inak, čo sú bežné inštitúcie v zahraničí, ktoré bránia tomu, aby sa sem nedostali neefektívne lieky, ale zároveň, aj keď sa sem tie lieky v minulosti dostali, a to je tá novela, ktorú tu spomínal aj kolega spravodajca z roku 2022, ale aj spomeňme si na rok 2018, tak NIHO je práve ten, ktorý by mohol prehodnocovať spätne. A už na základe aj dát, už na základe klinickej praxe a dát, ktoré sa nám dostali do toho systému, by sme mali prehodnocovať, či ten liek naozaj mal ten samotný prínos. Kolega Szalay o tom veľmi pekne rozprával. Ja o tom nebudem sa tu opakovať zbytočne, ale dnes je ten zákon nastavený takým spôsobom, že vy pustíte cez podmienenú registráciu liek, ktorý nemusí prejsť žiadnou farmako-ekonomickou analýzou, pustíte ho sem na tri roky. Pustíte sem liek, ktorý nemusí mať absolútne žiadny prínos, stačí len, aby si napísal, že pediatrická indikácia, takýto liek sa vám tam dostane, dostane sa vám tam na začiatku roka, vyblokuje vám všetky ostatné lieky podľa toho, koľko rozpočtu zoberie, a následne tri roky s tým liekom nemôžete nič robiť. Tri roky sa musíte pozerať na to a ešte pôjde, nebodaj, aj v utajenom režime nejakom cez tie zmluvy, tie tzv. EMA zmluvy. Čiže tri roky sa budete pozerať na to, aký neefektívny liek, ako nejaké, proste ja to nechcem bulvarizovať, ale poviem to metaforicky, ako nejaké lentilky, s malým efektom, ktoré prinesú naozaj za niekoľko miliónov eur možno jedno-, dvojmesačné zlepšenie života niektorým tým pacientom a vyblokujú vám ostatné. No a po troch rokoch, keď tá podmienená registrácia teda bude končiť a vy to môžete prehodnotiť, tak nemáte ani potrebu, už keď si vypýta ministerstvo farmako-ekonomický rozbor od toho lieku, tak mu ho, a keď ho ten výrobca nemá, tak mu ho ani neposkytne a môže mu poskytnúť nejaké svoje vlastné chemické rozbory z laboratória, ale nie z normálneho, klasického klinického skúšania alebo z tej praxe. A ja to porovnám napríklad s Českom, lebo pani riaditeľka nám porovnávala aj tú situáciu s Českom, že ako to v Česku funguje, že tam zbierajú tie dáta, ako sa podávajú tie výnimočné lieky, ale tak pre český model, tie centrové lieky, je úplne trošku iný zmysel, ako to funguje u nás. Oni tam majú špeciálne centrá, ktoré sa venujú zriedkavým chorobám alebo týmto inovatívnym liekom, ktoré ich aj podávajú a ktoré majú zároveň aj zodpovednosť tieto dáta zbierať, vyhodnocovať a následne teda štát má aj nejaké dáta. Toto na Slovensku nebude fungovať, pretože na zber ani ten zákon dokonca, keď som si pozeral tie paragrafy konkrétne, však nedával povinnosť, tuším, neupravoval, ako zdravotnícki pracovníci majú pristupovať k dátam. Však my sa tu boríme s tým, aby sme ich vôbec dostali do toho, aby do e-zdravia nahrávali údaje, ktoré sú osem rokov povinné. Takže preneste si to, ako to asi bude fungovať s tými inovatívnymi liekmi, ako tí zdravotníci budú zbierať dáta, ako ten sektor bude zbierať dáta, ako NCZI bude skladovať tie dáta, ako budú tie dáta využiteľné. No nebudú. A preto akože, čo tu, čo je tá, čo je tá hlavná výhrada, prečo sme riešili aj ten slávny § 7 ods. 5, je to, že dnes, prečo sa tým výrobcom nechce ísť do toho systému, je taký, je preto ten dôvod hlavný - lebo oni dneska majú, môžu tento paragraf využívať - je ten, že oni sa tam dostanú a ak sa preukáže, že oni nepriniesli ten želaný efekt, tak sa vyradia a ešte dva roky ale musia minimálne doliečiť tých pacientov, ktorí sa dostali cez tento paragraf do toho systému. Dnes tam dostávame, dnes to rozširujeme, dnes hovoríme viacerým liekom, a to berte na zreteľ, čo som ja na začiatku hovoril o tých financiách v tom systéme. Dnes to ideme rozšíriť a ideme povedať, že viacero liekov sa tam môže dostať. Nehovoríme o žiadnej konkrétnej stratégii, hovoríme o pediatrických liekoch a hovoríme o závažných ochoreniach, kde hovoríme s definíciami o tom, že sa musí zlepšiť prežívanie o 30 %. Ale je jedno, aká diagnóza, pozeráme sa na to plošne. Týmto liekom otvárame takzvanú tú diaľnicu do toho systému. Toto sú tie lieky, ktoré primárne podľa mňa, ktoré, ktoré, ktoré spôsobia tie najväčšie náklady toho systému do budúcnosti. Zároveň ja si myslím, že nie je to úplne neopraviteľné do budúcnosti, minimálne, ak poviem, že zmierniteľné, ak sa pozrieme na to, že ako chceme teda tú prioritizáciu aplikovať. Ja si myslím, že som na to, pani riaditeľka Vulganová to dokonca aj hovorila na tom výbore, ja si pamätám, že ešte pred rokom to na tom výbore hovorila, že existuje nejaká stratégia liekovej politiky, teda asi vo vnútri, že niečo máte, nejaké analýzy, aké molekuly by ste sem chceli dostať. Ja si myslím, že to treba akurát sformálniť. Treba to do toho zákona preniesť. Treba, lebo dnes ten zákon teda, a to je posun, lebo dnes teda ministerstvo nemá inú možnosť, príde, príde liek do kategorizácie, ono musí ísť rad za radom, ako oni prichádzali. Tento zákon prinesie síce to, že môže si vyberať a môže ísť teda podľa tých kritérií, ktoré si tu zavádzate, ale stále je to málo. Stále je to málo, stále si myslím, že tá prioritizácia by mala byť v tom zákone a viete ju sem vsunúť. Ak teda niečo také máte pripravené, zvýšilo by to výrazne tú kvalitu toho zákona. Druhá vec, a o tom som hovoril ja na začiatku, ak budete nám vedieť veľmi jasne povedať a prísť teda s úsporami a s nejakými väčšími záväzkami do tohto zákona s tými úsporami, napríklad záväznosť NIHO a prehodnocovanie už minulých liekov, minulých zmlúv, celkom tých liekov, ktoré prišli bez farmako-ekonomiky alebo aj farmako-ekonomiku dnes máme, ale nedostali sa, ale ukazuje sa, že nie je, že neprináša požadovaný efekt, či už v prežívaní v rokoch alebo podobne, tak budeme to prehodnocovať. Myslím si, že toto je ten priestor, kde by sa ten zákon mal zlepšiť. Po prvé prioritizácia a po druhé si myslím, že veľmi jasné záväzky na prehodnocovanie neefektívnych liekov a jasné úspory do budúcnosti. Pretože ten úmysel zo začiatku tuto kolegýň poslankýň bol dobrý, aj ombudsmana, ktorý na to upozorňoval, ale na konci dňa mi to pripadá tak, že ten problém, ktorý sme chceli riešiť u ombudsmana, sa nám podarilo vniesť aj do štandardnej kategorizácie, čo mi je veľmi ľúto teda. Zároveň tu sa, tu sa k tomu vyjadroval aj kolega Szalay. Ja som si tiež porovnával tie znenia, ktoré vzišli, ktoré prišli teda sem do parlamentu a ktoré som teda videl, ktoré boli na portále Slov-Lex zavesené, ktoré išli, vlastne to znenie, ktoré išlo do pripomienkového konania. To je zásadne odlišný zákon. A súhlasím s tým, že ten zákon, ktorý tam išiel do toho pripomienkového konania, som ohodnotil oveľa pozitívnejšie, ako hodnotím tento, pretože mi to prišlo tak, že tam ste ešte tieto ambície mali. Mali ste tam tie ambície zefektívniť ten systém, priniesť doňho prehľad, priniesť doňho jasnú hodnotu, priniesť doňho jasný benefit pre toho pacienta. Dnes robíte to, že na ten problém tej nedostupnosti tých liekov hádžete lopatou peniaze, snažíte sa to, snažíte sa ten oheň hasiť. A na konci dňa pacient bude mať viac liekov, otázny bude ich benefit. Však samozrejmé, keď do toho systému nalejeme stovky miliónov eur, prídu nové lieky. Otázka bude ich benefitu. Otázka bude to, že kde inde nám tie peniaze v zdravotníctve budú chýbať a na konci dňa kto bude mať z toho väčší benefit, či to budú teda, či to bude pacient, alebo to budú tie farmaceutické spoločnosti, ktoré teda budú spokojné, že dostanú svoje produkty do toho systému, ale nemyslím si, že pacientovi to môže v súčasnej podobe doniesť toľko efektu, koľko by mohlo. A aby som to teda uzavrel, ja si myslím, že keďže je ten zákon zásadne odlišný od toho, ako vyzeral teda, keď išiel do toho pripomienkového konania, tak aj samotné legislatívne pravidlá vlády hovoria v čl. 15 ods. 7, že ak sa návrh zákona podstatne zmení podľa pripomienkového konania, predloží ho predkladateľ opätovne do pripomienkového konania. Čiže ja si myslím, že tento zákon by mal opäť prejsť nejakým pripomienkovaním, pretože ja sám som sedel teraz, mali sme tu tie stretnutia, už to tu kolegovia spomínali na zdravotníckom výbore, keď som si sadol aj, keď sme sedeli aj s držiteľmi registrácie, s obchodnou komorou, tak sami nám hovorili, že no tak dobre, príde veľký rozpočet, veľké nároky, áno, keď sa tieto lieky dostanú do systému, tak to pomôže v tom, že áno, príde viac liekov. Ale tiež, keď som sa ich pýtal na to, že či im je jasné, čo je prioritizované a ktoré lieky by sa mali prioritne dostať do toho systému a ktoré nám chýbajú a ktoré sem chceme prioritne natlačiť, tak tiež nám v zásade povedali, že nevidia jasnú liekovú stratégiu, podľa ktorej by mal tento zákon postupovať. Keď sme sedeli so samotným NIHO-m, tiež bolo kritickejšie, čo sa týka hlavne tej nákladovej efektivity. Boli tam aj ľudia z poisťovní, sedeli sme teda aj s vašou pani riaditeľkou, s ľuďmi z ministerstva, a toto bola hlavná otázka, ktorú sme my teda dávali a zatiaľ sme ju teda nedostali, že či existuje nejaké jasné smerovanie, jasná prioritizácia, jasná stratégia liekovej politiky, ktorá nám vie povedať prehľad, normálne tabuľku, kde by sme videli, čo sú naše prioritné diagnózy, ktoré chceme pokryť a kde tú liečbu tými molekulami nemáme pokrytú, či v prvej, druhej alebo tretej línii, a následne teda preniesť to aj do toho zákona, lebo dnes to v tom zákone, žiaľ, nie je prenesené. Teším sa na ďalšiu rozpravu. Ak to bude nutné, tak som pripravený aj sa rozprávať o konkrétnych paragrafoch. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.