Tibor Gašpar — faktická poznámka, 52. schôdza

Ďakujem za slovo predsedajúcemu. Pani poslankyňa Mesterová. Myslím, že sú to slová vášho podpredsedu Dubéciho, ktorý povedal, že niektoré moje kolegyne sú už posadnuté osobou Tibora Gašpara. To nie sú moje slová. To sú slová pána podpredsedu Dubéciho. Ja vážne vyjadrujem obavu o vaše zdravie, pretože môže sa stať, že stratíte kvôli mojej osobe už aj rozpoznávacie, ovládacie schopnosti, čo niekedy aj tak skutočne vyzerá a bolo by na mieste podstúpiť možno to vyšetrenie, pretože to inak sa vykladať nedá. To je na margo úvodu vášho vystúpenia. Čo sa týka mojich hodnotiacich záverov v týchto faktických poznámkach, ja ich zakladám na rozhodnutiach Ústavného súdu a Najvyššieho súdu, vážená kolegyňa, ktoré jasne hovoria o tom, ktorý sudca akým spôsobom pochybil. Nie cez nejaké vaše výmysly a vašu pravdu. Existujú totižto také dva koncepty filozofickej pravdy, absolútnej, relatívnej a ja by som navrhol všetkým, ktorí sa tým zaoberajú, aby zaviedli ešte možno pojem Mesterová pravda alebo pravda podľa Mesterovej, prípadne progresívna pravda, pretože aj vaši kolegovia, ktorí sa potom následne vyjadrujú k niektorým faktom, to robia úplne rovnako. Na absolútnom klamstve a fabulácii. No a najviac ma zaujalo to, že keď sa sudcovia nebudú báť, že budem odsúdený. Toto bola celkom zaujímavá veta. Čiže nie, keď budú dôkazy, ale keď sa sudcovia nebudú báť. To je presne to. Ja som sa vás nepýtal na to, aby ste mi odpovedali. Ja chcem využiť svoj čas faktickej poznámky na to, aby som povedal. Tento výrok charakterizuje vaše myslenie. Vy nepotrebujete zákonnosť, nezaujatosť, objektívny proces. Vy potrebujete dať niekomu príkaz a sú takí sudcovia, ktorí to plnia. Napríklad pani Šudíková Érska, ktorej to jasne, jasne konštatoval dovolací senát Najvyššieho súdu a hneď niekoľkokrát: prekrúcanie dôkazov, neoznámenie zaujatosti, klamanie pred Súdnou radou. Ja som zvedavý, ako