Jozef Habánik — faktická poznámka, 52. schôdza

Slovo, vážený pán predsedajúci. Ja len chcem rozptýliť poznámky pána poslanca a preto si dovolím odcitovať úplne presne návrh novely zákona o verejnom obstarávaní, aby sme teda si nemýlili pojmy a dojmy. Celý text znie asi takto: „Poskytovanie licenčných oprávnení k systémom umelej inteligencie.“ Čiže slovo softvér vôbec nie je ani v návrhu novely zákona spomenuté. Naozaj ide o licencie umelej inteligencie, ktoré majú rôzne stupne, čo sa týka používania zo strany, zo strany teda dnes už vysokoškolských učiteľov a študentov, pretože sme to obmedzili len na verejné vysoké školy a verejnovýskumné inštitúcie a Slovenskú akadémiu vied, čiže aj vedeckých pracovníkov. A aby to bolo jednoznačné alebo jednoduché, skúsim uviesť nejaký príklad pre to. Dnes napríklad má verejná vysoká škola využívať systémy od Microsoftu. Tento vám ponúka základnú verziu Copilota ako aktuálnu automatickú k verzii Microsoftu. Vedec, výskumník, vysokoškolský pedagóg ale bude chcieť pracovať s tou rozšírenou verziou, ktorú si už musíte priplatiť, lebo proste vám ponúka väčšie možnosti na vašu vedeckú prácu. No tak jednoducho vysoká škola bude môcť automaticky nakúpiť tieto rozšírené licencie. Ak bude používať iný systém, zase sa rozhodne pre iný systém. V praxi sa to deje aj tak, že napríklad ministerstvo školstva urobilo verejné obstarávanie kompletné a ponúklo istý počet licencií verejným vysokým školám. Takže tie tvrdenia, ktoré tu odzneli, nie sú pravdivé, pretože o softvéroch sa tu vôbec nebavíme. Bavíme sa o existujúcich licenciách, ktoré majú nejaké katalógové ceny a môžete tam maximálne tak získať nosteľnú slávu. Ďakujem pekne. Fakticko.