Vladimíra Marcinková — vystúpenie v rozprave, 49. schôdza

Od zavedenia ochrannej lehoty do nášho právneho poriadku platí, že nárok na materské pri splnení samozrejme ďalších podmienok, teda najmenej 270 dní poistenia v období dvoch rokov pred pôrodom, majú ženy aj vtedy, ak otehotneli pol roka po zániku nemocenského poistenia, to je po skončení zamestnania, povinného poistenia SZČO alebo po zániku dobrovoľného poistenia. To je tá ochranná lehota, že aj keď ste prišli o prácu pred polrokom, ale predtým ste boli súvisle zamestnaná, tak jednoducho máte nárok na tú materskú. Čiže ešte raz to zopakujem. Ak žena otehotnie do 180 dní od skončenia nemocenského poistenia, vzniká jej následne osemmesačná ochranná lehota, počas ktorej môže mať nárok na tehotenské aj materské. V súčasnosti na základe zákona o sociálnom poistení sa táto niekoľkomesačná ochranná lehota pri uznaní nároku na materské vzťahuje len na biologické matky dieťaťa, keďže je viazaná na očakávaný termín pôrodu. V prípade iných osôb, ktoré však majú podľa našej legislatívy nárok na materskú a o dieťa sa starajú, nie je ochranná lehota osem mesiacov, ale len sedem dní. Takýmito osobami sú napríklad biologický otec dieťaťa, adoptívni rodičia alebo aj iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú na základe rozhodnutia súdu. Čiže naozaj tu je veľký nepomer a rozdiel v dĺžke ochrannej lehoty pre matky a iné skupiny osôb, ktoré môžu byť tými jedinými v nejakej životnej situácii osobami, ktoré poskytujú starostlivosť tomu dieťaťu. A pretože tá ochranná lehota sa naozaj vzťahuje len na matky a napríklad nie na biologického otca alebo nie na osvojiteľov, tak sú vyradení z tejto ochrannej lehoty a jednoducho prídu o to materské, aj keď za inej situácie, keby pracovali, to materské dostanú. Preto novelou zákona stanovujeme rovnakú ochrannú lehotu aj pre iné osoby, ktoré materské poberajú, nielen pre biologické matky dieťaťa. Túto nespravodlivosť pociťujú výrazne najmä rodičia osvojitelia v súčasnej praxi, ktorí zabezpečujú úplne rovnakú starostlivosť o dieťa a pri ochrannej lehote sú takýmto spôsobom diskriminovaní. Sú to práve osvojitelia, ktorí ma aj upozornili na túto nerovnosť v našej legislatíve. A naozaj sa to dotklo už v našich podmienkach niekoľkých takýchto rodín. Samotným účelom materského je finančná podpora v súvislosti s výchovou a starostlivosťou o dieťa v jeho rannom veku. To podporuje aj samotný fakt, že naň majú nárok aj osoby, ktoré nie sú biologickou matkou dieťaťa, ale zabezpečujú výchovu dieťaťa. Čiže dáva zmysel, že ak to zabezpečuje niekto iný, mal by mať rovnaké podmienky, teda aj tú ochrannú lehotu. Viete, často tu počúvame o tom, ako sa nám demografická krivka znižuje, často počúvame aj o tom, aký máme napríklad osvojiteľský systém komplikovaný a tak ďalej. A toto sú také drobnosti, ktoré vieme spraviť ústretovo voči rodinám, ktoré majú možno inú životnú situáciu alebo inú východiskovú pozíciu pri starostlivosti o to dieťa, ako má úplne ten štandardný typ rodiny, kedy tam je biologická matka alebo biologický otec a tak ďalej. Čiže naozaj vyzývam touto novelou k citlivosti k najrôznejším životným situáciám, v ktorých sa tí, ktorí poskytujú primárnu starostlivosť dieťaťu, môžu vyskytnúť, myslí na to náš zákon pri materskom, nech na to myslí aj pri tej ochrannej lehote. Ďakujem.