Simona Petrík — spravodajca alebo predkladateľ, 49. schôdza

Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, ja som ani neplánovala vystúpiť nejako dlhšie. Chcela som len podporiť návrh kolegyne Veslárovej, ale povedala som si, že predsa len vystúpim, pretože chcem, aby sme upriamili pozornosť na tému spackanej integrovanej posudkovej činnosti ministerstva práce, ktorú doteraz pán minister obhajuje ako niečo fantastické. Tu treba povedať, že toto, čiže ja budem, ja nemám nič pripravené naozaj. Tuto mám pár poznámok, čo som si teraz tak naťukala. Čiže budem možno taká osobnejšia aj emotívnejšia, pretože toto sa naozaj týka osudov státisícov ľudí na Slovensku, lebo státisíce ľudí na Slovensku sú nejakým spôsobom zdravotne znevýhodnené. Netýka sa to len ľudí v seniorskom veku, týka sa to aj ľudí v produktívnom veku a detí najmä. A mňa strašne mrzí, že, že toto plénum nijakým spôsobom nereflektuje túto tému. Nebavíme sa o tom tak, ako by sme sa mali. Podľa mňa kto, kto sa tejto téme venuje, je len ten človek, alebo kto jej rozumie, je len ten človek, ktorý bol buď sám v takejto životnej situácii, alebo má nejakého svojho príbuzného, kde musel riešiť posudzovanie. Posudzovanie, aby ten človek dostal nárok na opatrovateľský príspevok alebo na akúkoľvek inú kompenzáciu, či už finančnú alebo nejakú kompenzačnú pomôcku, hej? To je to, aby, aby sa mu proste ľahšie tomu zdravotne znevýhodnenému človeku žilo. No a teraz my tu máme systém zjednotenej posudkovej činnosti, čo bol míľnik plánu obnovy, za ktorý sme aj my dokonca v Progresívnom Slovensku, a myslím, že nie sme jediní tu, v nádeji, že to bude konečne krok vpred. Je to, hovorím, míľnik plánu obnovy. Išlo na to kopec peňazí. Iné krajiny to majú zavedené už pomerne dlho, funguje to dobre, tak v tejto nádeji sme aj my tento návrh zákona podporili. A teraz, čo sa deje? Moje kolegyne to už pomenovali. Ale ja to budem ilustrovať na jednom prípade. Na prípade pani Beňovej. Je to prípad, ktorý bol medializovaný. Mne je jej osobne ľudsky neskutočne ľúto a ja považujem za dôležité, aby to tu odznelo v tomto pléne. Je to matka šesťročného Matúša, ktorý má detský autizmus, má chronickú pohybovú poruchu, má inkontinenciu a kopec ďalších diagnóz a táto jeho mama sa oňho musí 24 hodín denne starať. A táto jeho mama v polovici júna 2025 dala žiadosť o príspevok, o opatrovateľský príspevok na toto dieťa na základe všetkých lekárskych správ, ktoré mala v ruke. Išla si dať v tejto dobrej viere žiadosť o opatrovateľský príspevok. Tá žiadosť jej bola zamietnutá nakoniec, ale odpoveď jej prišla v polovici decembra, čiže zúfalo nedodržané zákonné lehoty a ešte prišla zamietavá odpoveď a tá sociálna pracovníčka, ktorá sa starala o jej prípad, tak pani jej hovorí, že ja vám privediem svojho syna, aby ste ho videli a ona jej povedala, že: „Viete čo, nie, ja nepotrebujem, ja si potrebujem v kľude vypísať svoje papiere.“ A tá pani si ich v takom kľude vypísala, že jej ten príspevok nepridelila. Tak pani Beňová to nenechala tak, dala si odvolanie a z Ústredia práce jej po ďalších troch mesiacoch, to už bolo tri štvrte roka od toho, ako si požiadala o ten príspevok, jej doteraz nedali vedieť, tak v zúfalstve napísala list komisárovi pre deti a ministrovi práce Erikovi Tomášovi. A viete, čo jej odpísali z ministerstva? Že sa má súdiť. Že sa má súdiť s tým príslušným úradom práce. To je tak cynické a neuveriteľné. To je taká hanba, ako si toto vôbec mohlo ministerstvo dovoliť. A teda minister ten podľa mňa o tom liste ani nevedel. Jemu tam odpísalo nejaké oddelenie z ministerstva. Takže, takže toto je ilustrácia integrovanej posudkovej činnosti, ktorá skrátka na Slovensku opäť funguje len po slovensky. Keď to zhrniem, zúfalé nedodržiavanie zákonných lehôt, ťažké životné osudy ľudí, ktorým nie sú prideľované opatrovateľské príspevky, keď sú im aj pridelené, tak sú im pridelené s veľkým časovým odstupom. To znamená, že, že žijú pomerne veľký čas bez príjmu. A teda často im prideľované alebo prisudzované nie sú, pretože sú nanovo posudzovaní a sú podhodnocovaní, ako povedali kolegyne. To znamená, že, ak bol niekto predtým päťka, čo je teraz najvyšší stupeň odkázanosti, tak podľa nového posudzovania aj preto, že to robia vlastne úradníčky na úradoch práce a posudkoví lekári, ktorým je pravdepodobne úplne jedno, s kým sa rozprávajú. A veľmi to závisí od svojvôle týchto ľudí. To tiež zase, aby som ich nehádzala všetkých do jedného vreca. Poznáme aj naozaj schopných a šikovných a oduševnených sociálnych pracovníkov či posudkových lekárov na niektorých úradoch práce, ale skrátka nie je to štandard. Je to vyslovene o tom, že v ktorom meste žijete, kde sa ako zobudí ten konkrétny úradník a podľa toho potom ten človek dostane alebo nedostane nárok na opatrovateľský príspevok alebo na nejakú kompenzáciu. A to už ani nehovorím o tom, že keď tam prídete s psychiatrickou diagnózou, že máte PAS, teda poruchu autistického spektra alebo iné psychiatrické diagnózy, tak tí ľudia vám povedia: „A čo, čo, čo vy chcete? Veď váš syn vie ísť sám MHD.“ To povedali pani Beňovej, že šesťročný syn vie ísť sám na MHD a nemá sťaženú komunikáciu a že toto sú tie dôvody, prečo jej nedávajú opatrovateľský príspevok. Prosím vás, ja aj keby som mám doma zdravé šesťročné dieťa, už má 10, ale keď mala šesť, ani zdravú by som ju samú do tej MHD neposlala. A tuto jej pani sociálna pracovníčka povie, že chalan je v pohode, lebo môže ísť sám na MHD. To je absolútny cynizmus, nepochopenie situácie, ignorácia ľudských osudov a mňa to úprimne neskutočne štve. A preto som vystúpila a preto vás prosím, aby ste podporili náš návrh zákona s kolegyňou Veslárovou, pretože ten aspoň nejakým spôsobom tento nefunkčný systém upravuje. Ďakujem pekne. Ďakujem na vystúpenie, pani