Igor Dušenka — vystúpenie v rozprave, 49. schôdza

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, koalícia ostatné mesiace narieka, ako nemá financie, ako nechce zvyšovať dane, hoci ich zvyšuje, nechce zvyšovať rôzne poplatky, napriek tomu zvyšuje. Mesiace nás tu vodí za nos, že pripraví prorastové opatrenia, dodnes ich nikdy nikde nikto nevidel, ale existujú aj iné spôsoby, keď už sa tá koalícia nevie rozhýbať k podpore ekonomiky, akým spôsobom ušetriť verejné financie, a to nielen tým, ako to možno niekedy v minulosti robil Marián Kotleba ako bystrický župan, že do ničoho neinvestoval, skrátka nulová podpora a rastu alebo infraštruktúry. Dá sa, dajú sa verejné financie ušetriť aj tým, že sa bude súťažiť, že o každú jednotlivú službu, tovar alebo stavbu sa skrátka otvorí a bude prebiehať transparentná súťaž. Je to, samozrejme, zavedený model, ktorý funguje. Bohužiaľ, z toho, akým spôsobom sa na Slovensku súťaží alebo z verejného obstarávania sa za ostatné dva roky stal len tieň, doslova prízrak, zákon o verejnom obstarávaní je, dá sa povedať, deravý ako rešeto. Toľko výnimiek zo zákona o verejnom obstarávaní, koľko je ich tam obsiahnutých dnes, tu ešte naozaj nebolo. To sú desiatky a desiatky výnimiek. Či už sú to nejaké zjednodušené postupy pri nadlimitných zákazkách, podlimitných alebo najmä takých, kedy sa zákon neuplatňuje vôbec. Druhou vecou je, že tie limity sa posunuli doslova do výšin. Dnes sa nemusí súťažiť o zákazky do 50-tisíc eur, pokiaľ hovoríme o bežných tovaroch a službách. Do 300-tisíc, ak sa tie tovary a služby týkajú oblasti bezpečnosti. Môžeme si predstaviť množstvo zákaziek, hoci aj v obci alebo v orgánoch štátnej správy, kde sa tovar zaradí pod zákazku v oblasti bezpečnosti, automaticky tie limity sú zvýšené z 50- na 300-tisíc eur. Pokiaľ ide o stavebné práce, zákon o verejnom obstarávaní sa nepoužíva alebo sa používa v minimálnej miere až do sumy 800-tisíc. Prosím vás, v mnohých obciach 800-tisíc nie sú schopní preinvestovať v priebehu celého volebného cyklu. Ak tam nemajú eurofondy, 800-tisíc je pre nich skrátka nedosiahnuteľná méta. Všetci títo verejní obstarávatelia idú bez súťaže. Presne preto je nevyhnutné ten zákon ani nepoviem, že sprísniť, ale dať ho do normálu tak, ako tu mal byť už dávno. A preto zavádzame výslovnú povinnosť zabezpečiť dodržiavanie princípov proporcionality, rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie aj v prípadoch, ak je predpokladaná hodnota zákazky nižšia ako 50-tisíc eur. Napríklad na ministerstve kultúry by ste našli desiatky zákaziek, ktoré sú umelo držané do sumy 50-tisíc eur, rôzne súťaže návrhov, či už sú to nejaké kroje, štátna hymna a neviem čo všetko, všetky tieto zákazky boli do 50-tisíc eur len z toho titulu, aby to skrátka mohli napriamo udeliť tomu, komu uznali za vhodné. Zároveň zavádzame maximálny rozdiel medzi predpokladanou hodnotou zákazky a cenou uzatvorenej v zmluve na 20 %. Naozaj mnohí verejní obstarávatelia, ktorí to majú vopred dohodnuté, umelo stlačia cenu zákazky tak nízko, aby mali istotu, že ich nikto neprekoná, no a samozrejme ihneď po podpise zmluvy potom prichádzajú na rad dodatky a tu je ďalšie naše opatrenie, že ten limit stanovujeme na 30 % od sumy, s ktorou daná firma alebo dodávateľ vyhrá, tak ani cez dodatky si nebudú môcť tú výšku zákazky navýšiť o viac ako 30 %. Tak ako spomínal aj pán navrhovateľ Gábor Grendel, je tu množstvo projektov a nákupov, kde sa tá cena zdvojnásobí alebo strojnásobí, týmto tomu úplne zamedzíme. A nie je to návrh, ktorý by sme si nejakým spôsobom vycucali z prsta, ale roky rokúce to takto funguje napríklad aj v Českej republike. Gábor Grendel veľmi správne poukázal na situáciu, veľmi dobre známu pri obstarávaní napríklad košieľ z kávových zŕn, kde verejní obstarávatelia boli povinní predložiť nejakú technickú špecifikáciu materiálu, lenže tá lehota bola tak krátka, že drvivá väčšina dodávateľov nebola schopná splniť túto lehotu, preto ju navrhujeme predĺžiť na štvornásobok toho základného času. Ďalšie, ďalšie opatrenia idú v zmysle toho, aby naozaj to verejné obstarávanie fungovalo tak, ako má, aby skrátka napĺňalo účel, lebo dnes, ako som spomínal, do 50-tisíc eur pri bežných tovaroch sa nesúťaží, pokiaľ ide o stavby do 100-tisíc eur, sa nesúťaží. Akonáhle ide o rôzne mnohomiliónové projekty, nesúťaží sa rovnako, pretože sa na daný projekt vyhlási štatút nejakej významnej investície, ako to je pri prečerpávačke Málinec, a takisto sa obchádza zákon o verejnom obstarávaní, alebo sa to dá do utajeného režimu, ako je nemocnica v Prešove, no a potom vidíme, akým spôsobom to dopadne, že ledva sa stavba rozbehne a už je potrebné časť búrať. Hlavná vec, že množstvo tých zákaziek bolo v bezpečnostnom režime, v utajenom a tým pádom tie zákazky boli dané napriamo. Čiže naozaj tuto nesúťažia ani malí verejní obstarávatelia, ani štát pri tých najväčších, zakaždým nejaká výnimka. Takže prihováram sa a apelujem na koaličných kolegov, aby podporili tento návrh zákona. Ďakujem veľmi pekne.