Ingrid Kosová — iné vystúpenie, 49. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán minister, za vašu odpoveď, ktorá ma ako vždy nesmierne pobavila. Podľa mňa ste sa s tým narodil, to sa nedá naučiť takto rozprávať. Ale k veci. Ja som Zvolenčanka. A budete sa čudovať, som spätá s Jánošíkom od malička. Môj otec dlhé roky hrával vo folklórnom súbore Pecníkovci. Môj brat dokonca bol na vojne v Jánošíku. A pamätám si aj na to, keď pred, myslím, že desiatimi rokmi zrušili Jánošík, pretože sa nedalo ufinancovať tento súbor. A teraz pre mňa je otázka, prečo po viac ako desiatich rokoch v čase konsolidácie opätovne ideme vraziť teda niekoľko nie státisícov, ale miliónov do znovuzavedenia Jánošíka. A pýtam sa to aj v kontexte nielen konsolidácie, ale aj toho, že vieme, že sa bude kupovať aj ten kultúrny dom vo Zvolene od ministerstva obrany, čiže to sú ďalšie milióny v čase konsolidácie, kde bude sídliť Jánošík. A pýtam sa to aj v kontexte toho, že mám manžela vojaka. A teda viem, 25 rokov, čo spolu žijeme, aké ťažké je byť vojakom, že si musí kúpiť kancelársku stoličku, že si musí kúpiť kancelárske pomôcky, aby vôbec mal na čo písať, že si musí ísť tlačiť do Fax and Copy, pretože armáda nemá na to, aby vytlačila nejaké materiály, že keď bol dispečer alebo technik na rote, tak kupoval za svoje vlastné peniaze materiály do auta, aby vôbec mohli jazdiť, že mal počítač z roku päť a radšej si nosil svoj vlastný. A mňa teda trápi skôr, že tí vojaci, chudáci, nemajú s čím pracovať a my ideme investovať do niečoho, čo sme zrušili pred desiatimi rokmi, lebo na to neboli peniaze. A dokonca sa ide kupovať aj dom kultúry. Takže toto ma trápi. Budem rada, keď mi na to odpoviete. Ďakujem. (Potlesk.)