Igor Dušenka — iné vystúpenie, 49. schôdza

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, takisto by som chcel povedať pár slov o tomto z môjho pohľadu veľmi správne nastavenom spracovanom návrhu novely infozákona, pretože, ako som už spomínal, poslanci Národnej rady, hoci majú k dispozícii nejakých 4-tisíc eur pre svojich asistentov a na kancelárie, všetky asistenčné zmluvy sú zverejňované v Centrálnom registri zmlúv, každý si ich vie dohľadať, je tam napísaný rozsah práce, výška odmeny a všetky ďalšie potrebné údaje. Napriek tomu europoslanci majú k dispozícii mesačne balík 30-tisíc eur, ktoré môžu rozdeliť medzi svojich asistentov. A tak ako spomínal aj pán Grendel, sú to asistenti miestni a akreditovaní. Tí akreditovaní pracujú v Bruseli alebo Štrasburgu, sem-tam aj v Luxemburgu. Tí neuzatvárajú zmluvu s konkrétnym europoslancom, ale uzatvárajú zmluvu s Európskym parlamentom. Preto je táto problematika riešená pravidlami Európskeho parlamentu a skrátka tam s tým nevieme pohnúť. Ale s čím pohnúť vieme, a by sme aj mali, sú miestni asistenti, ktorí už zmluvu uzatvárajú priamo s daným europoslancom. Tento balík 30-tisíc eur, sú to európske peniaze, sú to naše peniaze, lebo aj Slovenská republika prispieva do európskeho rozpočtu, z ktorého nejaké promile ide, áno, aj na tieto odmeny. Čiže tento zákon je, alebo úplne korešponduje aj so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy, kde aj na tieto financie majú byť dohľadateľné alebo vyžiadateľné cez infozákon. To spracovanie, ako ho pán Grendel navrhol, by sa mohlo dostať do učebníc a naozaj by si z toho mohli brať koaliční poslanci príklad, akým spôsobom sa nachádza balans a rovnováha medzi právom na informácie a právom na ochranu osobnosti a na právo na ochranu osobných údajov. Naskytovali sa tu dve možnosti spracovania, a síce prvá možnosť, že takáto zmluva by bola povinne zverejňovanou zmluvou, ako mnohé iné. Lenže to, čo je pre verejnosť najdôležitejšie, je, aby vedeli nielen to, kto sú asistenti daného europoslanca a akú majú mzdu, ale čo za tú mzdu aj robia, aké činnosti pre toho poslanca vykonávajú, lebo, tak ako bolo spomínané, aj pán Pročko to už hovoril, veľakrát sú to asistenti, ktorí formálne figurujú ako asistenti, ale pre daného europoslanca nerobia fakticky nič alebo minimum práce. Čiže toto je naozaj taká kontrola a také možné porovnanie, ako ktorý europoslanec poskytuje svoje financie, ako narába s financiami, ktoré má k dispozícii, či ich využíva efektívne a racionálne, alebo ich skrátka len rozhajdáka, keď mám takto povedať laicky. To celkom aj svedčí potom o tom europoslancovi, aký má prístup k verejným financiám a k spravovaniu majetku. Náš návrh ale zvolil takú miernejšiu formu, a síce, že tí europoslanci budú len povinnými osobami v zmysle infozákona. Čiže nie každý, kto si klikne do Centrálneho registra zmlúv, bude vedieť nájsť tie asistenčné zmluvy, ale bude ich mať k dispozícii naozaj len ten, kto sa o to aktívne zaujíma, ktorý napíše infožiadosť danému poslancovi. Ten europoslanec následne na základe tej infožiadosti môže sprístupniť meno, priezvisko, výšku odmeny a náplň práce. Takže o tomto je tento návrh zákona. Je to naozaj drobná zmena, ale aj tu je vidieť, ako pán navrhovateľ naozaj citlivo pristupoval k tejto problematike, ako vyvážil tie práva na ochranu osobnosti a osobných údajov s právom na informácie. Takže naozaj nie je dôvod, aby ste sa tohto návrhu báli a vyzývam na jeho podporu. Ďakujem veľmi pekne.