Paula Puškárová — iné vystúpenie, 49. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Nechcem veľmi to naťahovať, ale presne dve poznámky možno len spomeniem. Prvé, čo sa týka definície jednorodiča. Áno, bolo avizované a viete, že aj takou mojou snahou bolo, aby sa práve do zákona dostalo, že osobitná ochrana a starostlivosť sa venuje osamelým rodičom. Je pravda, že s rozličnými legislatívcami vznikol trošku rozpor, keď navrhovali, že takáto definícia, ak sa dá do jedného zákona, nie je tam priamy dopad na ostatné. Že ostatné zákony si môžu stále toho osamelého rodiča inak trošku prispôsobiť, že aj keď sa to dá do jedného zákona, nie je to stopercentné, že tam bude priamy dopad na iné zákonné normy, lebo každý minister, každý má právo si pre určenie prístupu k službe alebo prístupu k nejakej sociálnej dávke určiť pravidlá. Čiže pokiaľ sa nenájde nejaká celospoločenská zhoda naprieč všetkými ministerstvami na nielen na definícii, ale aj na tej, že ako tá definícia sa potom pretlmočí do tých jednotlivých dávok a prístupu k službám, tak to bude asi trošku náročnejšie. A čo sa týka toho, že 60 % detí nepoberajú náhradné výživné, áno, a je pravda, že ministerstvo v tomto zatiaľ našlo taký jeden dôvod, a to hlavne, že je dôležitá osveta. Preto vlastne spustilo aj národný program s viacerými, troma neziskovými organizáciami, ktorých snahou je šíriť práve túto osvetu o rozličných možnostiach pomoci pre jednorodičovské domácnosti. A ja som teda veľmi rada, že, presne ako hovoríme, je tam celkový problém, že nemáme ani nejakú databázu jednorodičov a teda cieliť tú sociálnu dávku je trošku náročnejšie. Ale som rada, že aj do tohto programu sa už zapísalo vyše päťitísc jednorodičovských domácností. Tak ale, samozrejme, sme otvorení ďalším návrhom pre druhé čítanie. Ďakujem veľmi pekne.