Jozef Pročko — faktická poznámka, 49. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja som sa len zastal pani poslankyne Luščíkovej, ktorú ste obvinili a obviňujete ju z toho, že vraj tlieskala, tlieskala tomu, že si nejaký študent napísal niečo. Ja som sa len zastal toho, keď nám rozprávate, že my sa tešíme z atentátu na Roberta Fica. To je to svinstvo, ktoré vy neodsudzujete. Ja som sa len zastal pani Luščíkovej, lebo rozprávate o tom, že vraj my sme tí, ktorí sme stvorili Cintulu. Toto je ten hyenizmus, ktorý vy robíte, nenávisť voči nám. A ja som len povedal, a naozaj som to povedal, že v čase smrti môjho otca som ho držal za ruku, som bol pri mojom otcovi. Nič iné som nepovedal. A keď teraz budete na mňa narážať a budete rozprávať o mne, čo som vniesol, tak si predstavte, čo vniesla pani Matejičková počas tej noci, keď prišla s Igorom Matovičom a rozprávala o jeho manželke, že či je taká psychopatka ako on. Toto odsúdite? Toto odsúdite?! Jej správanie počas toho? Ja som držal svojho otca za ruku. Takže toto bolo, toto bolo to, zastal som sa mojej kolegyni, o ktorej rozprávate, že sa tešila z toho, že zastrelil niekto Roberta Fica. Pani Luščíková sa z toho tešila. Pani Luščíková obhajovala dosť bolo Fica. Pani Luščíková tam bola náhodou. Vy vytvárate tú nenávisť a keď človek vám povie úprimne, že kde som bol ja. Pán Gašpar včera predviedol to, čo je to, že naozaj priniesol sem, priniesol som to, že Dej má otca, ktorý je politik, a nakoniec vysvitlo to, že Dej svojho otca nepozná. A vy idete odsudzovať, vy idete ľudí kritizovať? Keď človek povie to, čo on robil vo svoj, čo som ja robil, keď mi zomieral otec, tak to je môj názor. Nikoho som neodsudzoval a je to vec každého, kde bol. Ja som bol pri smrti svojho otca pri jeho posteli. Nebol som tu v parlamente. Čo zlého som tým povedal?