Martin Dubéci — iné vystúpenie, 49. schôdza

Vážený pán predsedajúci. Začnem niečím, aby som si naklonil túto stranu. Raz pochválim asi jedinýkrát, prepáčte, ale tak predsa nech do toho dáme kúsok niečoho aj nejakého cukru. Ja vás chválim za to, že tu sedíte. To je naozaj akože fér. To zase treba nechať. Sedíme tu, sedí tu aj naša strana. Len teda poznamenám, že tu nesedí nikto z HLAS-u, teda jeden kolega. Dobrý deň. A nikto z SNS, ak to dobre vidím, ale však to si už vyriešte vy v koalícii. Ocením to, že diskutujete a ocením to, že sa snažíte stále tváriť, že vlastne nejde o to, o čo tu naozaj ide. To musím povedať, že ako bývalý predseda antréckeho klubu, to, keď sa zavelí a ľudia akože ťahajú, tak to mám rád, keď sa toto deje a v tomto, kolegovia, to kolegovia v tomto naozaj idete na jednotku. Takže za to pochvála. No a teraz poďme teda diskutovať. Viete, ja som si tak ako chystal a vravel som si, že toto budem musieť tak ako si jahodovo vysvetliť, že vy sa bojíte nás. A budem to musieť nejako skonštruovať. Ja som si hľadal nejaké proste príklady v tlači alebo kto čo povedal, ale jednak to už povedal pán Michelko a na to nikto zatiaľ nereagoval. To, na čo povedal pán Michelko, ale vlastne to povedal aj pán predsedajúci, navrhovateľ vo svojom úvodnom slove a dokonca to povedal aj predseda, pán predseda antréckeho klubu SMER-u, že prečo je dôvod, prečo prichádzate s týmto návrhom? No návrh prichádzate preto, lebo vznikol politický subjekt Progresívne Slovensko, ako prepáčte, či mne šibe, alebo si to vytiahnime zo zápisu, ale to tu normálne odznieva. Povedal to pán Gašpar, povedal to pán Richter, váš predseda Huba. Robíme to kvôli tomu, že tu vzniklo Progresívne Slovensko a musíme na to reagovať. A teraz ja viem, že my sme si tu v tejto miestnosti už zvykli na hocičo. Že tu si môžeme robiť, čo chceme. Sme tu menili Trestný zákon mirnik-dirnik. Hocičo, rokovací poriadok a tak ďalej, ale že my už normálne, že otvorene hovoríme o tom, že meníme pravidlá volebnej súťaže kvôli tomu, že tu je nejaký subjekt, ktorému to nevyhovuje. Však prosím vás, kolegovia, však toto vám príde normálne? Toto vám príde normálne, že vy meníte pravidlá volebnej súťaže kvôli tomu, aby to nevyhovovalo druhej strane. A môžete chodiť okolo toho a môžete tu potom hovoriť, že to je vlastne nie. To je kvôli tomu, lebo ľudia musia voliť v rovnakom čase z nejakého dôvodu alebo lebo proste náhodou 14 000 lístkov nevieme, kde skončilo. Neviem, čo je všetko možné, ale nakoniec vždy sa niekto preriekne a tam je tá pointa. A jednu vec vám chcem povedať, verte mi, neverte. Ja si neviem predstaviť, že by my sme sa tu postavili a povedali, keď budeme raz vo väčšine, keď pánbohničky dá, že ideme aj my zmeniť tie pravidlá tej volebnej súťaže. Ja vám presne poviem, ako by som to spravil. Ja som nad tým rozmýšľal, ako by som to spravil. Lebo poďme dať kúsok faktov do tejto debaty. Viete, kedy sa diskutovalo na Ústavnom súde o tom, že voľby sú zmanipulované a že bol obmedzený volebný výsledok? Či si tu niekto spomenie? Tak mne napadol príklad z roku 2017 alebo 2018 v Košickom samosprávnom kraji. Kedy pán Hrnka vyhral tesne zhodou okolností nad súčasným pánom predsedom Rašim asi o 800 hlasov v Košickom samosprávnom kraji. A myslím, že kolegovia z východu si to budú pamätať, pán Zahorčák tu nie je teraz, on si to pamätá určite. A Ústavný súd naozaj musel rozhodnúť o tom, že či tie voľby boli zrátané správne. A Ústavný súd sa musel vyjadriť napríklad k tomu, že či v malých okrskoch, kde je proste tá kontrola veľmi nízka, kde tie V Košickom samosprávnom kraji. A myslím, že kolegovia z východu si to budú pamätať. Pán Zahorčák tu nie je teraz. On si to pamätá určite. A Ústavný súd naozaj musel rozhodnúť o tom, že či tie voľby boli zrátané správne. A Ústavný súd sa musel vyjadriť napríklad k tomu, že či v malých okrskoch, kde proste tá kontrola je veľmi nízka, kde tie komisie proste nevedia často obsadiť tých ľudí, kde anonymita nie je veľmi veľká, lebo vlastne v 100-člennej obci vy viete vlastne, že kto hlasoval a kto nebol hlasovať, tak možno treba ešte zavolať do domčeku, že poď zahlasovať a tak ďalej. Jednoducho Ústavný súd sa so všetkým týmto vysporiadaval a veľmi tesne, teda veľmi tesne, čo sa týka hlasov, ale jednoducho Ústavný súd tomuto dal aj nejaký nález. No ja by som potom povedal, že viete čo, kolegovia, ja nejdem voľby zrušiť v malých obciach. Ja ich idem len zefektívniť, aby bola zabezpečená kontrola. A ešte k tomu sa aj skonsolidujeme, lebo máme 5 029 obcí a nebude sa hádam snáď vytvárať 9 000 – 9 000 volebných okrskov. Ideme to všetko kúsok stlačiť. Budeme voliť len v okresných mestách alebo v obciach strediskových. A nejdem nič rušiť. A to, že to zhodou okolností v malých obciach Smer má viac hlasov ako Progresívne Slovensko, to tak vychádza. A ja vám toto jednu vec vravím, že toto by som nikdy nedopustil a verím tomu, že nikto z tejto strany by to nikdy nedopustil. Tak prosím, majme aspoň toľko čestnosti k sebe, že jednoducho nebudeme volebné pravidlá meniť proste za behu a nebudeme ich meniť tak, aby vyhovovali nám. Lebo to je taká cesta do pekla. To je taká cesta do pekla, že ako my sme sa už úplne celkom vybrali po tejto štvorprúdovke. Jediná diaľnica, ktorú sme v tejto republike postavili. Mám pocit, že vieme, kam smeruje, ale akože naozaj, tu by som sa fakt zastavil. Takže toľko k tomu a 100, prosím. Nehovorte o tom, že nejdeme to zrušiť. To je tak slabý argument, lebo, ak sa o niečom už tu bavíme, tak je to o tom, aby ľudia mohli čo najefektívnejšie vykonávať svoje právo. Tak naozaj, tak ja nejdem zrušiť volebné právo, bude sa hlasovať len v krajských mestách. Toto je zhruba úroveň, o ktorej sa tu bavíme. Lebo to, o čom vy hovoríte, je, že niekoľko 100-tisíc Slovákov, ktorí sú v zahraničí, ktorí teraz majú veľmi jednoduchý spôsob voľby, ako sa aj môžu zúčastniť. Dokonca každými voľbami hlasujú viac a viac a tento nástroj je im očividne proste prospešný a chcú sa viac zapojiť, tak namiesto toho tých ľudí pošleme na veľmi obmedzenú diplomatickú sieť, ktorú Slovenská republika má. De facto v krajinách, kde máme veľkú diasporu, ktoré sú veľké krajiny, aj voliť jednoducho nebudú. No tak toľko k tomu, ako to zrušiť ideme alebo nejdeme. No. A teraz idem urobiť takú vec, ktorú asi oľutujem, že idem sa o tom normálne akože rozprávať. Že toto bol taký politický úvod, ale poďme, poďme sa teda, aby som aj pánovi Gašparovi dal nejakú matériu a snáď potom aj na mňa bude reagovať, ak to teda uzná. Potom akože následne, keď vystúpi, samozrejme ako navrhovateľ a ja budem dajme tomu dnes predsedať, že poďme sa teda pobaviť o tých princípoch, na ktorých toto tu celé stojí. No, ja revolučná myšlienka prvá. Hej, chápeme. A myslím si, že našou úlohou je urobiť všetko preto, aby čo najviac ľudí volilo vo voľbách. Myslím, že úlohou každého demokratického politika je nastaviť volebné pravidlá tak, aby účasť bola čo najvyššia. Je v tejto miestnosti niekto, kto si myslí, že účasť by nemala byť čo najvyššia pre kvalitu demokracie? Nie. Chceme, aby všetci hlasovali čo najviac. V rámci nejakých mantinelov, ktoré nám nastavuje Ústava Slovenskej republiky. Tam sú nejaké idey, nejaké základné princípy, hej? A čo sa týka teda volebného práva, tak sa v ústave hovorí o všeobecnosti, priamosti, rovnosti a tajnosti. Dobre. No, lenže každé toto jedno právo je nejakým spôsobom interpretované a je v nejakom kontexte. A ja vám teraz poviem, šokujúca myšlienka číslo dva, žiadne z týchto práv nie je vykladané absolútne ani v súčasnosti. Hej? Tak poďme po poradí. Všeobecnosť volebného práva. Tak napríklad, ako sme sa aj bavili tu s kolegami, napríklad nemôžu ľudia voliť, ktorí sú odsúdení za závažný trestný čin, ak sa nemýlim, alebo teda ľudia, ktorí boli zbavení svojprávnosti. Čo je, predpokladám, že normálne. A dokonca vy, ktorí hovoríte, že máte nasledovať tie ústavné princípy na maximum, ako povedal pán podpredseda Gašpar, tak zároveň som počúval v tejto rozprave argumenty o tom, že ľudia, ktorí žijú v zahraničí dlhodobo, by nemali mať to volebné právo. Čiže v priamom rozpore s tou všeobecnosťou volebného práva. Ak hovorím, že každý občan Slovenskej republiky má mať volebné právo, nikde v ústave nie je povedané to, že musí žiť v Slovenskej republike, musí tu mať trvalý pobyt. Jednoducho, tak to máme v ústave stanovené, tak nám to ústavodarca tu nechal, že to všeobecné právo je všeobecné, tak ja nerozumiem, čo my sa o tom bavíme, že či niekto má alebo nemá trvalý pobyt. Proste nejakým spôsobom obmedzuje jeho volebné práva. Viem, že vy poviete, však nech ide voliť na tú ambasádu, ale minimálne to bol pán poslanec Karaus a mnohí ďalší, v televíznych debatách to počúvam celkom často. Čo nám tu tí Slováci zo zahraničia kecajú. Chodia si len opravovať zuby. Tak toľko teda k vašej láske k ústavným princípom, o ktorých sme tu počuli. Dobre. Priamosť, dajme tomu, v súčasnosti ma nenapadol nejaký prípad, ktorý by bol ako keby komplikovaný. Sú krajiny demokratické, kde sa priamo nevolí, napríklad Spojené štáty, kde sa priamo nevolí prezident Spojených štátov, volí sa nepriamo prostredníctvom zboru voliteľov. Ja pripomínam, že na Slovensku sa do roku, kedy to bolo, 98 či koľko, volil teda prezident Slovenskej republiky nepriamo a tvoríme mnohé ústavné orgány alebo podústavné orgány, ale dôležité orgány, ktoré sa volia nepriamym spôsobom, rôzne rady a volíme proste funkcionárov rôznych štátov a tak ďalej. Rovnosť hlasovania, to je podľa mňa super. Rovnosť hlasu teda. To je veľmi dobré. Tak napríklad Slovensko v roku 2020 získalo koľko to bolo, 300 neviem koľko tisíc hlasov. Každopádne získalo viac hlasov ako dve strany, ktoré boli v Národnej rade zastúpené. To bolo SaS a strana Za ľudí. Naša koalícia získala viac hlasov než tieto dve strany. Naši voliči dali rovnaký hlas. Napriek tomu ich hlas nebol reprezentovaný v Národnej rade. Podotýkam, máme to v každých voľbách, kde máme 5 % kvórum, ktoré jednoducho dáva nerovnosť hlasov. Proste sú hlasy, ktoré sa nezrátavajú. Do 5 % sa nezarátava. Koalície sa nezarátavajú. Má to nejaký výklad ústavný, má to nejaký dôvod. Môžeme sa o tom baviť, ale opäť, čo tým chcem povedať, že proste tak, viete, nie je to opäť právo, ktoré je… prosím? No však samozrejme, tak je to nastavené. Opäť ako keby teraz by som mohol povedať, že ak chceme rovnosť hlasov absolútnym spôsobom, ako hovorí pán Gašpar, tak poviem, že proste ako to bolo v 90. rokoch v Poľsku, kde v prvom poľskom parlamente bolo 45 strán či koľko, Strana malého piva, Strana veľkého piva, nerobím si srandu, je to naozaj tak, lebo proste nebolo žiadne kvórum na vstup do sejmu. No a potom tá tajnosť. To je podľa mňa tiež akože princíp, o ktorom sa tu bavíme. Len pripomínam, že tá tajnosť, ja si inak myslím, že tá tajnosť viac súvisí so vzťahom občan – štát, teda štátu voči občanovi, že štát nemá vedieť, akým spôsobom hlasoval ten občan, aby jednoducho štát nevedel šikanovať toho občana a povedať, že keď si nehlasoval za koalíciu, tak ti nedonesiem verejnú službu, hej? To napríklad v tých malých dedinách je najväčší problém s tou tajnosťou hlasov. Inak bez srandy. Však mnohí starostovia to viete. Jednoducho: prišiel si ma voliť? Ja viem, že v mojej obci je 200 ľudí. Viem, že som dostal 90 % hlasov. A tých 90 %, ty si nebol na volebnom zozname odškrtnutý, že si prišiel, tak ako zabudni na to, že ti opravím kanál. Čo sa teda naozaj deje vo mnohých malých samosprávach. Takže si myslím, že aj to, čo ústavodarca myslel, bolo primárne to, aby štát teda a verejná moc nevedela o tom, ako hlasuje ten občan a nie ani o tom, že by občania navzájom sa kontrolovali alebo by si do toho nejako kecali. A opäť teda pripomínam, že ani dnes nie je tajnosť hlasov absolútna, keďže sú kvalifikované prípady, v ktorých tá tajnosť je obmedzená, čo sa týka ľudí, ktorí majú obmedzené nejaké zrakové schopnosti, alebo je to hlasovanie v nemocniciach, v hospicoch, vo väzniciach a tak ďalej. Jednoducho tá vec je obmedzená. A čo sa všetkým tým snažím povedať je to, že nič z tohto nie je absolútne. A všetko sa deje v nejakom kontexte. A teraz prísť sem a povedať, že tu je nejaký princíp. Ja si myslím, že by mal byť vyložený takýmto spôsobom, ale napríklad, že však hlasuje sa zo zahraničia a v ústave je napísané tajná voľba, tak to poďme zmeniť. A že to stačí. Že toto je ako keby nejaká úroveň argumentácie, ktorá na ústavnej úrovni, prepytujem, naozaj, že na ústavnej úrovni ovplyvňuje, že dáva základ na nejakú zmenu zákona, tak to je akože absolútne šialené. Však ja sa tu môžem postaviť a povedať, vo Francúzsku je, to je v Belgicku kráľ a dvojkomorový parlament. Poďme to spraviť aj my takto. V Írsku v hornej komore sedia rektori univerzít a biskupovia. V Anglicku sedia biskupovia. Čo, máme ešte niečo? Ako keby vo Francúzsku v hornej komore sú zástupcovia týchto samospráv a tak ďalej a tak ďalej. Ale čo je toto za diskusia? Že to je ako letom svetom komparatívna politológia, proste seminár pre prvákov. Naozaj. Že tak potom si poďme povedať, že a teraz naozaj, ja by som čakal, že navrhovateľ, ktorého vystúpenie teda radšej ja nebudem hodnotiť, ale teda namiesto toho, aby proste povedal, tu je problém, tu sú dôkazy, tu je tisíce problémov, ktoré máme, ktoré máme proste s hlasmi, ktoré neboli dobre zarátané. Tu máme judikatúru súdov nižších, dokonca aj Ústavných súdov, tu máme nejakú európsku prax a tak ďalej. Namiesto toho sa postaví, povie, vzniklo tu Progresívne Slovensko, to musíme meniť. A čerešničkou na torte toho celého je, že keď podá trestné oznámenie, tak mu to polícia pod vedením Matúša Šutu Eštoka, vaša vlastná polícia, povie, že jednoducho to pravda nie je a že k žiadnemu zasahovaniu tu nedochádza. Tak ako o čom sa tu bavíme, kolegovia? To je hrozne dobré, to je divadlo. Ja, vidíte, študovaný politológ, ja si to užívam, ja sa cítim dobre. Ja neviem, či úplne za toto sme tu platení. A teda to, že vy toto ďalej chcete držať, tak nech sa páči. O technických problémoch, predpokladám, že chce aj pani poslankyňa Juríková, minimálne som zachytil, hovoriť o tom, že ako budeme tvoriť na zastupiteľských úradoch volebné komisie, na zastupiteľských úradoch, ktoré ledva majú troch zamestnancov v mnohých krajinách, aj v takých krajinách, kde diaspora je teda celkom značná. O tom, že tento návrh umožňuje chrániť suverenitu a integritu Slovenskej republiky, ale umožňuje príslušníkom iných krajín byť tými, ktorí budú dohliadať na integritu volieb, to považujem za absolútne absurdné. A to, ako sa vysporiada zastupiteľský úrad v Londýne alebo zastupiteľský úrad v Osle alebo v Prahe, neviem, či aj tam prídu všetci voliť s návalom tisícov a tisícov voličov, ktorí zrazu budú v disproporčne obrovských okrskoch, lebo ja neviem, koľko, čo budú robiť všetci naši diplomati, ako len tvoriť sedem komisií v Prahe alebo kde to, alebo ako to bude fungovať, to si naozaj neviem predstaviť. Tak to potom dúfam, že pán Gašpar aj celý klub Smeru pôjde robiť dobrovoľnú občiansku službu a vyletia do sveta a budú oni rátať tie hlasy. Keď to tak nahlas hovorím, tak neviem, či úplne s tým súhlasím, ale… Ale… Alebo jednoducho toto bude, že čistý bordel. A ak toto pôjde do druhého čítania, tak to vám tu sľubujem, že to rozštúpujeme na kúsky, všetky technické aspekty toho, ako sa budú rátať hlasy na zastupiteľských úradoch, lebo to bude, že taký koniec sveta, že to si neviete predstaviť. A zvlášť sa čudujem, že tu sedia starostovia, ktorí vedia, čo to je, proste organizovať voľby. To akože… A to, že vy tomuto tu celému akože ďalej predsedáte, tak či ďalej tolerujete, tak to ma teda prekvapuje. Ale na záver, ak dovolíte, tak poviem aj niečo optimistické pre seba. Neviem, či pre iných. Vy ste, že ja už som si zvykol na to, že zo strany aj tu pána podpredsedu Gašpara všetko sa dá vysvetliť nejakou konšpiráciou. Vy sa raz dostanete do sveta, kde vie človek žiť v svete, v ktorom všetko, čo sa deje zlé proti nemu a napríklad, že podpora klesá, ekonomický rast nejde. Štát proste nefunguje dobre. Diaľnica sa nespojí s druhou, diaľnica sa nespája. Nemocnica nerastie. Školy sa zhoršujú, tak to všetko môže byť buď výsledkom únavy materiálu, dĺžky vládnutia, zlých rozhodnutí a vy si môžete povedať, že fúha, musíme sa nad tým zamyslieť, kúsok to celé prefackať a ísť ďalej, alebo si môžete o všetkom povedať, že to sú sily. My sme v poriadku. To sú temné sily, ktoré proti nám to robia. Pani Matej, to je ten Brusel. To sú tí mimovládkari. To je tá Čaputová. To je ten Fóroš. Vy vlastne robíte všetko dobré. Vy robíte všetko dobré, ale svet sa proti vám spojil. A ja vám chcem len jednu vec povedať, že ja teraz sledujem maďarské voľby celkom detailne a spolu s pani Slanou Matejovičovou, my obidvaja rozprávame po maďarsky, ak dobre tomu teda rozumiem. A ja teraz pozerám také rozhovory s politikmi Fideszu po tých voľbách, lebo politici Fideszu po voľbách urobili takú zaujímavú vec, že oni neutiekli teraz, neviem, do Chorvátska a kam, ale oni chodia normálne, že na rozhovory aj do opozičných médií a teraz bol pán Mészáros, to mal taký štvorhodinový rozhovor v Telexe. To bolo absolútne inak, musím povedať, že bez irónie, fascinujúce. A tí ľudia boli zrazu, že normálne prekvapení, že ako sa nám to tak mohlo celé rozsypať pod rukami. A kolegovia, viete čo, že strana Smer tu vládne 15 rokov a môžem si myslieť o nej čokoľvek, ale kedysi mala nejaký ťah na bránu, ja som to tam videl. Že proste dobre, povedal Robert Fico: elektrárne, diaľnice, vlaky zadarmo a tak ďalej. Ale kolegovia, ak si naozaj vymyslíte teraz, že ak vy tu ste takto celý pekný, zlatý, ale že sami, opustení. Nebojte sa, my tu vôbec nie sme opustení. A myslíte si, že proste budete riešiť Tibora Gašpara a jeho problémy. Budete riešiť pána Kováčika a jeho problémy. Budete riešiť proste to, čo vám povie Erik Kaliňák a čo vám povie, ja neviem kto, Ľuboš Blaha, a že toto vás vytiahne z biedy a mizérie, že toto je vaša úloha, tak ja vám na to nepoviem vôbec nič, lebo ako vravel Sun-c’, myslím, že ak nepriateľ robí chyby, tak ho tie chyby robiť nechajte a vy v tomto tu robíte neskutočné chyby. Ďakujem pekne za pozornosť. Na vaše vystúpenie. Čakajte a vy v tomto tu robíte neskutočné chyby. Ďakujem pekne za pozornosť. Na vaše vystúpenie.