Ján Hargaš — faktická poznámka, 49. schôdza

Ďakujem za slovo. Ja to tak na záver tejto rozpravy možno zosumarizujem, lebo počul som ju celú, ale mne to príde paradoxné. Paradoxné, že, čo, čo tu vlastne riešime, a teda ten právny stav je taký, že teda, ak máte aktivovanú elektronickú schránku, tak štát by vám mal doručovať písomnosti do elektronickej schránky. Iným slovom, vyjadrili ste vôľu, že nechcete zakaždým chodiť s tým žltým lístkom na poštu, tak nech mi ten štát doručuje do tej schránky. Je to pre mňa prijateľnejšie. No čuduj sa svete, dnes ešte máme kopec úradov, ktoré zákon nerešpektujú a stále doručujú žlté lístky. Prokuratúra, niektoré časti ministerstva vnútra. No a my sme dnes v takej krajine, prosím vás, dámy a páni, my sme dnes v takej krajine, kde my namiesto toho, aby sme riešili, že prečo existujú úrady, ktoré vám stále posielajú žlté lístky, aj keď máte aktívnu elektronickú schránku, tak my namiesto toho riešime problém jedného človeka, slovom jedného, jedného človeka, ktorý nevie používať svoju elektronickú schránku a nevie si z nej vyzdvihnúť svoju zásielku. Takže to je taký stav krajiny a zároveň stav priorít tejto vlády. Namiesto toho, aby ste riešili, ako ľuďom uľahčiť život, tak riešite to, že jeden z vašich ministrov je neschopný prebrať si zásielku v elektronickej schránke, pri ktorých spustení zhodou okolností aj bol. Naozaj krásny paradox. Blahoželám vám k tomuto legislatívnemu úspechu.