Juraj Blanár — vystúpenie v rozprave, 46. schôdza

Ďakujem. Ďakujem pekne pán predsedajúci. Ďakujem za otázku, pani poslankyňa. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, áno, Slovenská republika a vláda Slovenskej republiky bola postavená pred otázku ako sa postarať o občanov, ktorí uviazli v regióne, kde sa rozhoril konf, rozhoril vojenský konflikt. 28. februára, keď Spojené štáty spoločne s Izraelom koordinovane napadli Irán, tak uzavrelo sa nebo nad krajinami Blízkeho východu a my sme začali okamžite konať. To znamená, aktivoval som krízové plány a manažment ministerstva, aby sme dokázali predovšetkým sa postarať najskôr o našich zástupcov na zastupiteľských úradoch, ktoré tam máme v tomto regióne a rovnako som rozhodol o aktivácií evakuačných plánov pre exponované zastupiteľstvá v tomto regióne. Okamžite sme dávali na našu webovú stránku, ktorá začala byť čoraz viacej preťažovaná. Cestovné odporúčania, ktoré sme aktualizovali v súvislosti s touto krízou a tie sme upravovali, okamžite sme dali krajiny Bahrajn, Jordánsko, Katar, Kuvajt, Libanon, Saudskú Arábiu a Spojené arabské emiráty stupňa číslo 3, to znamená neodporúčať cestovanie a do najvyššieho stupňa sme zaradili Irán, Irak a Izrael, to znamená opustiť krajinu ako sa len bude dať. Rovnako sme veľmi intenzívne pracovali cez naše medzinárodné krízové operačné centrum, alebo toto centrum, ktoré po mojom nástupe sme zriadili ako jedno z tých opatrení, ktoré sme si dali aj do programového vyhlásenia vlády zlepšiť konzulárnu pomoc pre občanov Slovenskej republiky, ktorí sa nachádzajú vo svete. Ukázalo sa, že toto bolo naozaj strategické rozhodnutie, pretože všetku tú krízovú komunikáciu sme sústredili do toho medzinárodného operačného krízového centra, kde pôsobia špecialisti 24 hodín/7 vo všetkých časových pásmach hocikedy, keď bude náš občan potrebovať získať nejakú informáciu v zahraničí, keď sa nachádza v krízovej situácii, tak, tak to môže urobiť. Bežne tam pôsobí celkom tím dvoch ľudí, ktorí poskytujú 24 hodín tieto informácie, avšak po vypuknutí tohto konfliktu sme to posilnili a začalo tam pôsobiť v špičke až 18 konzulárnych a krízových pracovníkov. Zmapovali sme si situáciu cez registrácie, ktoré urobili občana Slovenskej republiky, rovnako cez Svetobežku a prvý evakuačný let sme absolvovali ako prvá krajina vôbec na svete, 3. marca z Akaby, Ammánu v Jordánsku. Potom sme pokračovali v ďalších evakuáciách, podotýkam, predovšetkým ohrozených skupín občanov Slovenskej republiky. To predovšetkým boli matky s deťmi, aj keď tam boli rodičia s deťmi, tak sme uprednostňovali matky s deťmi a otcovia museli veľakrát ostať a čakať na nejaké ďalšie možnosti, ja tu vysvetlím aké, alebo ľudí, ktorí boli v zdravotnom ohrození alebo užívali lieky alebo potrebovali náhlu pomoc. Toto všetko sme absolvovali od 3. až do 11. marca v počte 17 evakuačných letov. Týchto letov ako som povedal bolo 17, a popritom sme aktivovali aj program Európskej únie, to je ten nástroj pre civilnú ochranu, kde sme poskytli túto službu aj občanom iným, iným štátnym príslušníkom nielen z Európskej únie aj mimo Európskej únie a prepravili sme celkom 811 občanov, z toho bolo 700, pardon, 617 Sloveniek a Slovákov a 194 bolo cudzích štátnych príslušníkov, celkovo to bolo 36 národností z celého sveta...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)