Veronika Veslárová — faktická poznámka, 46. schôdza

Ďakujem za slovo. Ja by som len v tom, v tomto kontexte chcela pripomenúť, že sú aj jednorodičia, ktorí majú zdravotne znevýhodnené deti, tie sú oveľa viac ako keby postihnutejšie, pretože musia čakať na rozhodnutie a posudky z úradov práce, pokiaľ chcú pre tie deti vybaviť nejaké kompenzácie. Vieme, že tie posudky a rozhodnutia sú zdĺhavé, trvá to niekedy až niekoľko rokov, kým sa tá rodina dostane, alebo respektíve kým to dieťa dostane tú kompenzáciu, hlavne čo sa týka peňažných príspevkom na opatrovanie, ale aj na kúpu pomôcky, na kúpu vozíka. Minule som sa stretla s jednou mamičkou z Bratislavy, ktorá žiadala pre svoje šesťročné dieťa špeciálny kočík za šesťtisíc eur. Prišla k nim pracovníčka z úradu práce deň pred Vianocami a v ich domácom prostredí jej povedala, že by bolo dobré, keby na vlastnú žiadosť ukončila tento, toto správne konanie o tú pomôcku. Ona, ona nakoniec teda tú žiadosť obnovila a bol jej ten posudok priznaný, aj ten kočík nakoniec rozhodnutím priznaný, ale je to veľmi zdĺhavé, čakala na to trištvrte roka a takýchto rodín je omnoho viacej. A taktiež sú to, sú tu aj zdravotne znevýhodní rodičia, ktorí teraz prichádzajú o prácu v sociálnych podnikoch, v chránených dielňach, pretože sú tam, sa tam dejú veľké zmeny, takže aj na tieto, na týchto jednorodičov so zdravotným znevýhodnením alebo jednorodičov so zdravotne znevýhodnenými deťmi treba myslieť. Ďakujem.