Juraj Blanár — vystúpenie v rozprave, 46. schôdza

Chcel som povedať, že Svätá stolica je veľmi aktívna v tejto oblasti a podľa mňa je to dobré, pretože samotný pápež má pomerne silný hlas. Je to podľa mňa silná morálna autorita vôbec vo svete a je dobré, ak máme súzvuk a môžeme spoločne využívať túto diplomaciu na fórach, kde je to potrebné. A členstvo v OBSE je veľmi dôležité, málokto si to uvedomuje, pretože táto organizácia nadväzuje na Helsinský pakt a vlastne má riešiť mierové spolunažívanie medzi krajinami či už v Európe, ale aj v širšom kontexte. A táto organizácia, bohužiaľ, je v súčasnosti zamrazená, jej činnosť. Môžem to povedať úplne otvorene, pretože dodnes sa nepodarilo napríklad schváliť rozpočet, ide sa v nejakom provizóriu. A je to kvôli tomu, že mnohé krajiny odmietajú akýmsi spôsobom sedieť s Ruskou federáciou možno za jedným stolom, neuvedomujúc si, že bez Ruskej federácie nie sme schopní dosiahnuť mierové riešenie. A tým nechcem povedať, že schvaľujeme to, čo Ruská federácia urobila z hľadiska invázie na Ukrajinu, lebo je to porušenie medzinárodného práva, ale hovoríme úplne jasne o koreňoch tohto problému, o ktorých hovorila aj Ruská federácia na začiatku, a ich nikto nepočúval. Ja keď som bol vtedy v zahraničnom výbore, sme mali ešte pred inváziou pozvaného aj veľvyslanca Ruskej federácie, kde nám vysvetľoval práve napríklad jednu z vecí, ktorá bola schválená v OBSE a to, že žiadna krajina nemôže budovať svoju obranu na úkor druhej krajiny. A to bolo porušené svojím spôsobom a Ruská federácia na to poukazovala veľmi silno. A tu je Svätá stolica rovnako zaangažovaná a rovnako sa snaží prispievať k tomu spoločnému, čomu by sme mali všetci prispievať, a to je dodržiavanie medzinárodného práva. Avšak všetci sa zhodneme na tom, že medzinárodné právo, tak ako sme ho poznali doposiaľ, už v podstate nenapĺňa tie funkcie, ako sme ich mali nadefinované po druhej svetovej vojne. Veľa vecí sa zmenilo, a preto je potrebné, aby sme prišli s novou kvalitou. A preto sa aj Slovenská republika uchádza o nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN, čo sme si dali aj do nášho Programového vyhlásenia vlády na obdobie 2028, aby sme mohli prispieť do tej diskusie reformy Bezpečnostnej rady, ale aj OSN. Pevne verím, že dovtedy tie konflikty, ktorými teraz sme svedkami, že sa nejakým spôsobom usporiadajú a že sa to odzrkadlí do nejakej novej bezpečnostnej architektúry, ale aj rovnako systému, ktorý bude opäť ctený a dodržiavaný tak, ako to má byť. Lebo pre našu krajinu, vážené panie poslankyne, páni poslanci, najsilnejšia zbraň, ak to tak v prenesenom slova význame môžem povedať, je medzinárodné právo. Nikdy nebudeme mať armádu, ktorá bude môcť čeliť veľkým mocenským chúťkam veľmocí. Áno, sme členmi NATO, čo je pre nás určitá bezpečnostná istota, čo je absolútne jasné, avšak vidíte, že napriek tomu aj v rámci NATO dochádza k rôznym, by som povedal, prístupom ku svojim aliančným partnerom, ako je napríklad riešenie problému Grónska. Tým nechcem nič povedať viac, ako som povedal, ale myslím si, že je potrebné, aby sme v tejto oblasti boli angažovaní veľmi silno aj preto, že je to pre nás aj dedične veľmi silné, pretože jeden zo 14 právnikov, medzinárodných právnikov, ktorí boli poverení 51 krajinami, ktoré zakladali OSN po druhej svetovej vojne, bol slovenský diplomat Ján Papánek. To málokto vie a ja to zdôrazňujem. Toto je obrovské prepojenie aj pre nás. Slovák bol pri zostavovaní Charty OSN. Cítite že ten veľký záväzok? Myslím si, že máloktoré krajiny sa môžu takýmto spôsobom k tomu prihlásiť ako práve Slovenská republika ako nástupnícky štát po Československej republike. Ďakujem. (Potlesk.)