Gréta Gregorová — vystúpenie v rozprave, 46. schôdza

Ďakujem za slovo. Ja mám interpeláciu na pána ministra Šaška, ktorý tu teda nie je a nebol tu ani pri svojom odvolávaní včera, ani vlastne celú noc. Ja som v tejto budove momentálne už niečo viac ako 30 hodín a teda je to veľká hanba, že sa tu pán minister neukázal za celú tú dobu ani raz. Vizitkou pána Šaška sa stal záchrankový tender, tender za miliardu eur, ktorý mal byť symbolom modernizácie a zlepšenia záchrannej zdravotnej služby. Namiesto toho sa z nej stal symbol netransparentnosti. Pán minister, vy možno, ak to náhodou počúvate, tak veríte, že ste postupovali správne, ale problém je v tom, že ste vytvorili situáciu, v ktorej nikto nevie, čomu a komu má veriť a to je pri miliardovom tendri, pri záchrannej službe naozaj absolútne neprijateľné. No a kým sa tu mesiace rieši tender a spory, a tam budú smerovať aj moje otázky, tak sa prehlbuje jedna z najväčších kríz dneška, ktorá sa práve vášho rezortu priamo týka. Je to kríza duševného zdravia. Týka sa špeciálne mladých ľudí a je to zároveň jedna z oblastí, ktorá je pre nás v Progresívnom Slovensku, mimoriadne ju považujeme za podstatnú a dôležitú. Dlhodobo sa jej venujú kolegovia Sabo, ale aj Oskar Dvořák a iní. Mladí ľudia dnes žijú pod permanentným tlakom na výkon, tlakom sociálnych sietí a tlakom drahoty a inflácie, ktorá v podstate vytvára úplne novú generáciu večných nájomníkov a večných dlžníkov. Generáciu, ktorá sa začína báť budúcnosti a štát im na to ponúka, čo presne? Pán minister, máme žalostný nedostatok psychologických a psychiatrických ambulancií s čakačkou na dlhé mesiace, ak máte šťastie a niekoho vôbec nájdete. Pomoc, ktorá často nepríde vtedy, keď ju najviac treba, lebo pokiaľ vám ide o život a je vám najhoršie, tak naozaj nemôžete čakať mesiace. No a minister zdravotníctva na toto dodnes nemá odpoveď a ten problém pod povrchom buble, odborníci a odborníčky dlhodobo prízvukujú, že štát zlyháva v systematickom riešení radikalizácie mladých ľudí. Na Slovensku je alarmujúci nedostatok školských psychológov a v praxi štát zväčša presúva problémových žiakov z jednej školy do druhej. Tragickým mementom k tomu je tragédia zo Spišskej Starej Vsi. Včera v Novom Meste nad Váhom opäť otriasol podobný prípad Slovenskom, pretože šiestak počas prestávky postrelil svojich spolužiakov airsoftovou zbraňou. Mohol ich naozaj veľmi vážne zraniť napriek tomu, že to teda nie sú ostré náboje. Pán minister, ak teda chcete so svojimi kolegami a kolegyňami chrániť rodiny a deti, tak ochrana pred radikalizáciou naozaj nesmie zostávať témou na nejaké odborné konferencie, no a, žiaľ, ja mám pocit, že ministerstvo zdravotníctva k tomu tak dlhodobo pristupuje a nie vďaka nám, teda, pardon, nie vďaka vám, ale, ale vďaka neziskovkám, na ktoré sa spoliehate. Spoliehate sa na to, že vašu prácu urobia iní a občianske iniciatívy, dúfate, že budú suplovať to, čo má robiť štát. Vďaka nim sa mladí ľudia alebo ľudia všeobecne, ktorí potrebujú, vôbec niekam dovolajú, keď je im najhoršie. Sú to organizácie, ktoré často fungujú len vďaka grantom, len vďaka donorom a ľuďom, ktorí tam buď pracujú zadarmo, alebo za sumy, za ktoré by v komerčnej sfére naozaj nikto ani nezdvihol telefón. A vy ste si z nich spravili lacnú barličku. Keď treba, potichu sa o nich opriete, aby systém úplne neskolaboval. Keď sa to politicky hodí, tak vám prekážajú. Keď sa opovážia náhodou kritizovať vládu, tak na ne občas nakydáte, spochybňujete ich financovanie, robíte z nich terč, naznačujete, že sú tieto organizácie politicky angažované a podobné veci. A je to podľa mňa úplne cynické a absolútne nezodpovedné. Štát nemôže fungovať tak, že nechá základné služby upadať a potom sa tvári, že to majú zachraňovať dobrovoľníci, donori a nejakých pár preťažených ľudí na preťažených linkách pomoci. Vážený pán minister, vy ste v októbri ako minister zdravotníctva podpísali memorandum o spolupráci s modelovým parlamentom Slovenska. A pri tejto príležitosti ste sa verejne alebo teda ste verejne deklarovali, že duševné zdravie mladých ľudí je jednou z priorít vášho ministerstva a že memorandum otvára priestor pre aktívny dialóg s mladou generáciou. Vo svojom vyhlásení ste konkrétne uviedli, že aj spoločným partnerstvom vytvárate platformu, kde mladí ľudia môžu spolu rozhodovať, prinášať svoje skúsenosti a nápady na zlepšenie preventívnych programov, dostupnosti psychologickej pomoci a zvyšovanie povedomia o starostlivosti o duševné zdravie a že spolupráca nie je len formálna, ale je to záväzok počúvať, konať a spolupracovať. No situácia duševného zdravia mladých ľudí na Slovensku je podľa dát z rokov 2024 a 2025 kritická a vyžaduje si okamžité riešenia. Len organizácia IP-čko v roku 2025 eviduje 73 % kontaktov práve od ľudí do 30 rokov a zároveň v roku 2025 dokázali odpovedať len na štvrtinu volaní o pomoc cez telefón a chat. Takže v súvislosti s týmto vaším záväzkom, pán minister, by som sa chcela opýtať, aké konkrétne aktivity a stretnutia sa uskutočnili v rámci memoranda o spolupráci s modelovým parlamentom Slovenska od jeho podpísania, kedy sa konali pracovné stretnutia, koľko zástupcov mladých ľudí sa na nich zúčastnilo, aké konkrétne témy boli prerokúvané. Moja druhá otázka s podotázkami teda znie, ktoré konkrétne návrhy a podnety vzišli od mladých ľudí v rámci tejto platformy a ako boli zapracované do politík ministerstva zdravotníctva? Či sa prípadne nejako zmenila dostupnosť psychologickej pomoci pre mladých ľudí za toto obdobie, alebo boli prijaté nejaké iné kroky na zlepšenie preventívnych programov. Tretia otázka je, akým spôsobom ministerstvo zabezpečuje, že mladí ľudia skutočne spolurozhodujú, ako ste napísali, a ich hlas je rešpektovaný pri tvorbe politík, ako je zabezpečená takáto nejaká spätná väzba o implementácii ich podnetov. Štvrtá otázka je, aký je počet finančných prostriedkov, resp. aký, aký je rozpočet na aktivity spojené s touto spoluprácou a aké konkrétne výsledky priniesla k tomuto mesiacu, k januáru 2026, táto spolupráca v oblasti zlepšenia starostlivosti o duševné zdravie mladých ľudí. Vážený pán minister, takéto verejné vyhlásenia vzbudzujú u mladých ľudí nádej a mladí ľudia sú naozaj skupina občanov a občianok, ktoré veľmi intenzívne čelia problémom s duševným zdravím. A práve preto je nevyhnutné, aby sme vedeli, či za týmito slovami nasledujú aj nejaké konkrétne činy. Mladí ľudia si naozaj v tejto krajine okrem formálnych gest zaslúžia najmä skutočné riešenia a teda reálnu účasť na rozhodovaniach, keď už ich k tomu prizvete na rozhodovanie, špeciálne v oblastiach, ktoré ovplyvňujú ich životy. Ďakujem veľmi pekne za vaše odpovede a teda interpeláciu vám doručím aj písomne.